Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nová éra: Orbán banky najprv potopil, teraz sa im chladnokrvne zalieča

12.02.2015, 02:29 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Vláda Viktora Orbána dávala bankám facky zákonmi, ktoré hraničia so zdravým rozumom. Či to bola najvyššia banková daň v Európskej únii, špecifická daň z finančných transakcií, ktorá vo svete nemá obdobu, alebo dobrácky zákon na odškodnenie klientov s nevýhodnými hypotékami vo frankoch alebo eurách za vládou stanovený kurz.

  • Tlačiť
  • 1

Posledné dni sa však zdá, že jeho politika narazila na limity – banky sa mu oplácali tým, že prestali úverovať. Šéf Fideszu preto musel zmeniť taktiku – stáva sa z neho milovník bánk, ktorý im chce pomôcť. Drží sa však taktiky: Niečo za niečo.

V pondelok Maďarsko oznámilo, že odkupuje od maďarskej pobočky Erste Bank 15-percentný podiel. Rovnaký podiel v banke kúpi aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). Odkúpenie v ponímaní maďarského bankové sektora nie je žiadnym prelomom ale chladnokrvnou stratégiou maďarského premiéra, ktorý už akcionárskymi vstupmi do bánk ovládol polovicu bankového sektora a trúfa si na 60 percent.

Skupina Erste, ktorá v Maďarsku finančne krváca a vlani pre maďarské dane skončila za prvé tri štvrťroky v strate 1,48 miliardy eur, sa obetovala za celý finančný sektor.

S bankami vláda podpísala memorandum o porozumení, ktoré má zabezpečiť, že sa im bude ľahšie dýchať. „Myslím si, že Orbán konečne pochopil, že jeho politika v bankovom sektore urobila obrovské škody. K jeho rozhodnutiu mohla prispieť aj Angela Merkelová, ktorá sa s ním stretla minulý týždeň,“ povedal pre TREND.sk maďarský ekonóm Kálmán Dezséri. Podľa neho znížená kapacita úverovania od bánk vážne poškodila ekonomiku, čo nemôže V. Orbán ignorovať. Vlani musela centrálna banka intervenovať a ponúkla bankám záchranné balíčky na posilnenie kapitálu.  

EBRD ako prvok správnej PR pre svet

Do memoranda vstúpila neštandardne aj EBRD. Vraj na žiadosť bánk, ktoré Orbánovcom neveria, a preto podľa informácií ekonomického portálu Portfolio.hu chceli dohodu dostať na „vyššiu úroveň“. Navyše EBRD je jedným z najväčších skeptikov Maďarska ohľadom jeho schopnosti splniť prisľúbené podmienky.

Pre vládu je podpísanie memoranda s medzinárodnou bankou krokom k zvýšeniu kreditu a skvelé PR na to, ako zlepšiť svoj pošramotený obraz v očiach medzinárodných inštitúcií. Navyše, Maďarsko chce presvedčiť aj ratingové agentúry.

Jedna z troch najväčších Fitch už reagovala, že dohoda je pozitívnym krokom. „Rád by som si počkal, čo sa bude diať. Naučili sme sa byť v prípade Maďarska opatrní vzhľadom na minulé skúsenosti,“ povedal pre agentúru Reuters analytik ratingovej agentúry Fitch v Maďarsku Arnaud Louis.

Kroky Orbánovej vlády proti bankovému sektoru prispeli k tomu, že trojica medzinárodných ratingových agentúr zrazila ešte v roku 2012 rating krajiny do špekulatívneho pásma. Vláda tvrdí, že očakáva zvýšenie hodnotenia svojich dlhových záväzkov späť do investičného pásma už v tomto roku. Nízky rating predražuje Maďarom financovanie dlhu, keďže majú najvyššie úroky a prirážky poistenia štátnych dlhopisov v rámci V4.

Hlavné body, na ktorých sa dohodli

- Vláda nemá v úmysle priamo alebo nepriamo získavať väčšinový podiel v strategických bankách. Bude to možné len v prípade, ak by bola ohrozená stabilita celého bankového systému.

- Vláda deklarovala, že všetky priame a nepriame väčšinové podiely v bankách, ktoré už získala, sprivatizuje do troch rokov. Týka sa to aj stratovej maďarskej pobočky nemeckej BayernLB - MKB Bank, ktorú kúpila vlani a rovnako tak aj Budapest Bank.

„Aby sme dosiahli želaného stavu, potrebujeme kúpiť niekoľko bánk, potom ich ale budeme musieť ponúknuť maďarským vlastníkom, napríklad prostredníctvom akciovej burzy,“ povedal ešte vlani V. Orbán. „Som presvedčený, že národná suverenita nie je možná bez národného finančného systému,“ dodal. Ponuku na odkúpenie podielu dostala aj maďarská pobočka rakúskej Raiffeisen Bank International. V januári priznala, že uvažuje o zvýšení kapitálu až o 2,25 miliardy eur, ale že zatiaľ nemieni predať svoju maďarskú divíziu, čím reagovala na špekulácie, že predaj divízie je na spadnutie.

- V. Orbán prisľúbil, že vláda nebude prijímať žiadne dodatočné opatrenia namierené proti bankovému sektoru, ktoré by mohli zhoršiť ich hospodárenie. Rovnako dáva bankám voľnejšie pôsobenie v otázkach vymáhania dlhov.

- Exekúcie a nútené vysťahovanie bolo limitované (pravidlá na exekúcie budú pre banky zmierňované a vláda zrejme vymenuje takzvaného národného manažéra aktív, ktorý sporné exekúcie bude v súčinnosti s bankami riešiť).

- Počas rokov 2016 až 2019 klesne banková daň až na nulu. Koncom budúceho roka klesne sadzba z 0,53 percenta aktív na 0,31 percenta a od roku 2017 do konca roka 2018 klesne na 0,21 percenta. Odvody bánk by mali už od budúceho roka klesnúť zo 144 miliárd forintov (464 miliónov eur) na 60 miliárd forintov (193 miliónov eur). V roku 2017 pre pokles dane príde štátny rozpočet o ďalších 22 miliárd forintov (70 miliónov eur).

Výpadok v štátnej kase by mal byť zmiernený podľa prepočtov maďarského ministerstva hospodárstva rastom HDP. Ekonomika by mala rásť lepším úverovaním podnikov a domácností. Len Erste prisľúbila, že v priebehu troch rokov naleje cez nové úvery 550 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstvo však formálne popiera, že by si zníženie dane podmienila lepším úverovaním. Od roku 2019 by banková daň nemala zmiznúť, ale zosúladí sa s európskou legislatívou, ktorá má byť prijatá do júna 2015, čim V. Orbán vyhovel tlaku z Bruselu.

Koľko na bankovej dani platí OTP | Create infographics

- V. Orbán sa dohodol s bankami, aby ukončili program konverzie nevýhodných hypoték vo frankoch a eurách tak, aby celý proces bol definitívny a nevznikli dodatočné náklady, ktoré by mohli ohroziť bankový sektor.

Jedným z hesiel, s ktorými získal v roku 2010 Fidesz V. Orbána vo voľbách ústavnú väčšinu, bola práve pomoc asi pol miliónu maďarských domácnosti, ktoré mali hypotéky prevažne vo švajčiarskych frankoch. Cez tvrdý odpor bánk išiel premiér s ústavnou väčšinou nekompromisne za svojím cieľom – prinútiť banky prestaviť hypotéku v pevnom a pre dlžníkov výhodnom kurze 180 forintov za švajčiarsky frank. V čase, keď si väčšina z nich požičiavala, bol kurz okolo 155 forintov za frank, ale v roku 2011, keď bol špeciálny zákon navrhnutý, sa už pohyboval okolo 233 forintov za frank.

Konverziu mali banky ukončiť v priebehu prvého štvrťroka 2015, ale debata o probléme nie je stále na konci a memorandum to má urýchliť. Prevod hypoték zo švajčiarskych frankov na forinty sa týkal úverov v celkovej výške zodpovedajúcej desiatim miliardám eur, napísal redaktor MF Dnes Ľuboš Lopata.

V Maďarsku bol krok populárny nielen preto, že dlžníci ušetrili najmenej dve miliardy eur - dnes sa kurz blíži trom stovkám forintov za frank (v januári silne posilnil), ale tiež preto, že náklady znášali predovšetkým pobočky zahraničných bánk, vrátane rakúskej Erste (pôžičky v cudzej mene tvoria podľa ratingovky Moody`s zhruba 65 percent z celkového úverového portfólia).

  • Tlačiť
  • 1

Tagy dohoda, Maďarsko, Orbán