Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Oslabenie meny štátom už pomohlo. Grexit ale môže veľmi ublížiť

30.06.2015, 00:02 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Prečítajte si základný prehľad alternatív, ako by sa mohla situácia v Grécku v najbližších dňoch skončiť. Predčasné voľby sú reálne, v hre je aj odchod z eurozóny, ktorý by oslabil menu a krajina by mohla z dlhodobého hľadiska vidieť svetlo na konci tunela.

  • Tlačiť
  • 6

Tagy

Grécko, Grexit

Gréci majú ísť v nedeľu k referendu, v ktorom budú rozhodovať o tom, či súhlasia s podmienkami navrhovanými veriteľmi. Celá situácia je na prvý pohľad absurdná, pretože v tom čase už návrh nebude platiť - Trojka (EK, ECB, MMF) vyhlásila, že jeho platnosť sa končí v utorok.

„Hlasovanie je napriek tomu dôležité, pretože sa v ňom aspoň ukáže, či sú Gréci - na rozdiel od gréckej vlády - ochotní urobiť niečo pre to, aby zostali v eurozóne," píše týždenník The Economist.

Pokiaľ budú Gréci hlasovať proti návrhom Trojky, mal by nastúpiť odchod Grécka z eurozóny. Syriza dostane mandát na tento krok. Ak referendum dopadne opačne, vláda Alexisa Tsiprasa by mala rezignovať. Predčasné parlamentné voľby by potom mohli byť opäť - hoci už menej priamo - o otázke, či Syriza získa dostatočný na odchod z eurozóny.

V opačnom prípade by zrejme vyhrala opozičná Nová demokracia Antonisa Samarasa, ktorá bola ochotná s veriteľmi v minulosti vyjednávať. Pred voľbami, v ktorých vyhrala Syriza, bol A. Samaras naklonený reformám a škrtal, kde sa dalo. Podľa prieskumu verejnej mienky od Kapa Research je za zotrvanie v eurozóne 47,2 percenta Grékov, proti je 33 percent, nerozhodnutých 18,4 percenta, čo naznačuje, že predčasné voľby sú reálne.

Až budú známe konečné výsledky, Grécko bude v tom čase zrejme v defaulte a pravdepodobne v počiatočnom stupni ekonomického rozkladu. Kapitálové kontroly, ktoré obmedzujú od pondelka výbery z bankomatov na 60 eur denne (turistov so zahraničnými kartami sa toto pravidlo netýka), sú len začiatok.

Nakoniec sa môže stať, že Grécko bude nútené eurozónu opustiť napriek tomu, že voliči sa v referende vyslovili pre zotrvanie v nej, čo bude podľa komentátora denníka The Financial Times Wolfganga Munchaua to najhoršie. Môže sa to stať, ak budú veritelia a ECB tvrdohlaví a Grékom nedajú inú možnosť a nepovolia ani obnovu rokovaní.

„Takýto scenár by bol vôbec najzákernejší. Znamenal by, že menová únia bez politickej únie môže existovať len vtedy, ak popiera základné princípy demokracie. Takáto únia potom začne byť vnímaná ako totalitný režim,“ píše podľa portálu Respekt.cz.

Šoková terapia

V každom prípade bude odchod z eurozóny, ak k tomu nakoniec dôjde, pre Grékov z ekonomického hľadiska šokovou terapiou. Grécka centrálna banka bude musieť natlačiť novú menu - drachmu. Banka premení ľuďom a firmám vklady v gréckych finančných inštitúciách na novú menu v pomere 1:1. Ľudia, ktorí mali v banke tisíc eur, budú mať na účte zrazu tisíc nových drachiem. Ich vnútorná hodnota však klesne.

Možno očakávať, že vzápätí sa nová grécka mena devalvuje až o 50 percent a Gréci tak zo dňa na deň prídu o hodnotu svojich peňazí. Problém by mali aj firmy s úhradami krátkodobých obchodných záväzkov.

ECB by prestala dotovať grécke banky, ktoré by skončili v bankrote, krajinu by zasiahla vysoká inflácia, ekonomický chaos. Investície by sa zastavili, firmám by nemal kto požičiavať, kapitálové kontroly pribrzdia expanzie firiem a ľuďom dosah na vlastné úspory.

Kapitálové kontroly 60 eur na deň sú zatiaľ zavedené do nedele, ale zrejme budú zavedené oveľa dlhšie. Cyprus ich má zavedené už dva roky, Island ich zrušil tento mesiac po siedmich rokoch.

Naivne možno predpovedať, že po tomto finančnom pekle Grékom svitne z dlhodobého hľadiska aspoň svetlo na konci tunela. Bude pre nich síce drahšie kúpiť si eurá a nebudú si môcť dovoliť nakupovať tovar z dovozu, pre cudzincov však naopak bude lacnejšie kúpiť si novú grécku menu a dovolenky v gréckych letoviskách zlacnejú.

Grékom slabšou menou klesne dovoz, ale pre lepšiu konkurenčnú cenu sa začne zvyšovať export – lacnejšia mena znamená lacnejšie tovary. Grécka ekonomika začne opäť rásť, ale grécke vlády po sebe zanechajú neporiadok v podobe obrích dlhov voči eurozóne a MMF, ktoré nebudú nikdy splatené.

Aký dopad to bude mať na Slovensko

Slovensko nalialo 1,6 miliardy eur do dočasného eurovalu (EFSF) a 1,5 miliardy eur cez ECB. Išlo by asi o 3,1 miliardy eur, teda 4,2 percentá HDP Slovenska. V prepočte na jedného obyvateľa Slovenska (vrátane detí a dôchodcov) ide o dlh približne 570 eur.

„V pomere k HDP je to druhá najvyššia suma v eurozóne (viac garantuje už len Malta). Nič z toho nie sú reálne poslané peniaze, tie v prípade oficiálneho defaultu Grécka budeme musieť ešte len teraz začať zháňať,“ tvrdí Inštitút pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS).

Expozície Slovenska v eurovale a ECB

Gréci z neho zatiaľ čerpali 143,6 miliardy eur. Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nenavýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat doň zahŕňa aj garancie eurovalu. Peniaze by sme nemuseli nájsť okamžite, ale podľa harmonogramu splátok Grécka, ktoré by neboli zaplatené.

Náš podiel v dočasnom eurovale je 0,991 percenta, preto by sme museli financovať percento z dlžnej sumy, ktorú by sme zrejme platili cez vydanie štátnych dlhopisov na trhu. Tie by sme už zrejme nepredávali za také nízke úroky, pretože finančné turbulencie by zmietli na trhu aj nás. Na pozore by mali byť aj menšie okolité meny ako česká koruna, maďarský forint alebo poľský zlotý.

Argentína nie je vhodný príklad pre Grécko

Odchod Grécka z eurozóny by mal vplyv na eurozónu aj z politického hľadiska – minimálne by sa rozbehli diskusie o tom, kedy „vypadne“ z eurozóny ďalší člen. Novinár denníka The Financial Times cez víkend celý cirkus okolo nedotknuteľnosti eurozóny okomentoval: „Netreba dodávať, že menová únia, v ktorej boli zavedené kapitálové kontroly druhýkrát za dva roky (v roku 2013 to bol Cyprus), nie je riadne fungujúca menová únia“.

Tvrdenie, že z dlhodobého hľadiska sa môže Grécku dariť, ak opustí eurozónu, podporujú viaceré prípady posledných 20 rokov. Paralely je všaj nutné brať s dávkou rezervy, keďže grexit a riešenie bankrotu krajín cez devalváciu meny sú podobné, ale nie totožné udalosti.

Príkladov je viacero: V roku 1999 devalvovala o 41 percent svoju menu Brazília, ktorá bola naviazaná na americký dolár, s cieľom skrotiť infláciu. O niečo skôr (v roku 1994) devalvoval mexický peso o polovicu, ktorého postihol rovnaký osud ako brazílsky real. V roku 1997 devalvovala o 52 percent mena v Thajsku, rubeľ v roku 1998 oslabil až o 70 percent. Kým v Rusku, Brazílii a Thajsku stačilo niekoľko štvrťrokov na obnovu rastu, v Mexiku bol návrat obnovy vlažnejší. Devalvácia ekonomike po niekoľkých rokoch pomohla. No v prípade Grécka to tak nemusí platiť.

Typickým príkladom, s ktorým sa Grécko podľa niektorých ekonómov stotožňuje, je Argentína. V roku 2001 vyhlásila bankrot, pretože nedokázala splatiť svoje podlžnosti v hodnote 100 miliárd dolárov. Výsledkom bolo, že krajina opustila fixný kurz pesa voči doláru. Ten bol od roku 1991 v pomere 1:1, ale po bankrote sa ustálil na úrovni 1,4 pesa za americký dolár. Nová úroveň kurzu znamenala, že za sto pesos mal Argentínčan k dispozícii tovar za 71 dolárov. Obchody zívali prázdnotou, dovoz prudko poklesol, úverový biznis zamrzol a chaos poslal HDP o 11 percent nadol.

„Po niekoľkých mesiacoch chaosu však devalvácia a bankroty priniesli svoje ovocie a pri zreálnení cien importov a vylepšenej konkurencieschopnosti začala ekonomika šľapať. Priemerný rast v rokoch 2003 až 2007 dosiahol 8,7 percenta. Keď sa pozrieme na graf vývoja HDP od roku 1960, tak to bola najúspešnejšia päťročnica pre ekonomiku. Je ale potrebné dodať, že mali čo doháňať. A to všetko takmer bez prístupu k zahraničnému financovaniu, pretože krajina sa ocitla v defaulte a ešte stále v ňom je,“ napísal analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Grécko je príliš malé a „neuživí“ sa

V tomto sa ale podobnosť Argentíny s Gréckom končí. Denník The New York Times tvrdí, že Argentína je pre Grécko zlý príklad. Pod ekonomické zotavenie Argentíny sa totiž podpísal najmä neočakávaný dopyt rýchlo sa rozvíjajúcej Brazílie a Číny a s tým súvisiaci dočasný vzostup exportu. Argentína má vyše 41 miliónov obyvateľov a hrubý domáci produkt v roku 2013 bol na úrovni 610 miliárd dolárov.

Najdôležitejším exportným artiklom sú sójová múka, olej a kukurica. Hoci dováža aj energiu, disponuje nemalými zásobami ropy a zemného plynu, vďaka čomu by mohla byť úplne sebestačná. Naproti tomu Grécko je výrazné závislé od dovozu, najmä komodít: ropy, rafinovaných ropných produktov a liekov. Jedinými komoditami z vlastnej produkcie, ktoré môže vyvážať, sú čerstvé ryby a bavlna.

Ibaže Grécko nemá šancu výraznejšie zvýšiť vývoz oboch produktov. Bránia tomu striktné kvóty EÚ na rybolov, ako aj nízky dopyt po textile a nedostatok bankových úverov pre pestovateľov bavlny. Ak by Grécko opustilo eurozónu a oživilo výrazne devalvovanú drachmu, z tohto kroku by zrejme vyťažil len cestovný ruch.

„Medzičasom už znížili ceny a turistický ruch stúpol. No nepomohol nijak výrazne, keďže celkové príjmy sa nezvýšili,“ povedal denníku šéf Centra európskych politických štúdií Daniel Gros. A v porovnaní s Argentínou je Grécko malé. Má len niečo vyše 11 miliónov obyvateľov. Argentína je naopak bohatá na zdroje a keby musela, vedela by z nich vyžiť. Ekonomická životaschopnosť Grécka je naproti tomu veľkou neznámou, preto je Grexit pre krajinu taký nebezpečný.

  • Tlačiť
  • 6

Tagy Grécko, Grexit