Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pekné čašníčky, spodná bielizeň, Big Mac. Alternatívne cesty, ako zistiť, či sa darí ekonomike

15.10.2014, 05:30 | Peter Brejčák | © 2014 News and Media Holding

Ako odhadnúť budúci vývoj ekonomických veličín alebo akciových trhov? Tisícky spoločností, organizácii či úradov svoje predikcie robia vlastnými spôsobmi, svoje know-how, samozrejme, len tak neprezradia.

  • Tlačiť
  • 1

Rôzne metódy prinášajú rôzne výsledky – stačí sa pozrieť na predikciu rastu ekonomiky Slovenska na rok 2015. Ministerstvo financií očakáva zvýšenie HDP o 2,6 percenta, NBS a OECD (nezávisle na sebe) o 2,9 percenta, Európska komisia o 3,1 percenta, EY o 3,2 percenta a aby toho nebolo málo, The Economist Intelligence Unit ponúka na výber možnosti štyri – 3,2; 2,5; 3,0; a 5,0 percenta.

Kto z nich má pravdu? To uvidíme v roku 2016, keď budú dostupné reálne štatistiky.

Boli ste u zubára?

Niektoré spoločnosti ponúkajú aj alternatívne ukazovatele, ktoré si nekladú za úlohu odhadnúť presné percentá, ale aspoň načrtnúť trend. Medzi nimi je napríklad spoločnosť Sikka Software, ktorá zubným ambulanciám v USA predáva a prevádzkuje programy na riadenie ich biznisu. Dohromady disponuje údajmi o správaní pacientov z viac ako 12-tisíc ordinácií.

Na základe týchto údajov potom vyhodnocuje aj trendy v ekonomike. A podľa slov riaditeľa firmy Vijaya Sikku, ktorého cituje portál Bloomberg Businessweek, Spojené štáty čakajú nepekné časy. Pacienti hromadne rušia dohodnuté zubné prehliadky, prípadne sa na nich vôbec neukážu. Hodnoty opakovaných návštev sa dokonca pohybujú pod úrovňou obdobia 2007 až 2009, keď naplno prepukla finančná kríza.

Zároveň podľa V. Sikku dochádza k zvýšenej miere volatility vykonaných a poklesu naplánovaných zákrokov, čo môže signalizovať nižšiu úroveň spotrebiteľskej dôvery. Počas tohto roka sa tiež zvýšilo nesplácanie faktúr zo strany pacientov, oproti roku 2013 až o 22 percent.

Pri porovnaní vývoja týchto ukazovateľov pred rokom 2008 (keď prepukla finančná kríza) a v súčasnosti, je pozorovateľný rovnaký trend. Ak sa prognóza naplní, Spojené štáty budú opäť bojovať s poklesom ekonomiky.

Čo robia spotrebitelia

Základom skúmania týchto dát o pacientoch je predpoklad, že dokáže odzrkadľovať a načrtnúť smer vývoja spotrebiteľskej dôvery, jedného z najhlavnejších ekonomických indikátorov. Ak totiž spotrebitelia šetria a nemíňajú, nastane pokles maloobchodných predajov, čo ovplyvní veľkoobchodné predaje.

Firmy potom musia znižovať výrobu a prepúšťať, vláda menej vyberie na daniach a platí viac na sociálnych dávkach (napríklad v nezamestnanosti), zvyšuje sa jej zadlžovanie... Zlá nálada sa takto rozšíri v celom hospodárstve.

Práve kvôli dôležitosti tohto indikátora sa spotrebiteľskú dôveru snažia odhadnúť viaceré spoločnosti a združenia. Ako píše The New York Times, medzi tovarmi, na základe ktorých sa dá odhadnúť budúci vývoj ekonomiky, kedysi boli napríklad rúže.

Ich predaj počas recesie zvykol stúpať, pravdepodobne preto, aby sa ženy dokázali krajšie nalíčiť na pohovory. Z neznámych dôvodov to však neplatí a rúže v súčasnosti nahradil lak na nechty.

„Svoj“ ukazovateľ majú aj muži, konkrétne ide o ich spodnú bielizeň. Ako vysvetľuje Investopedia, základom tohto ukazovateľa je, že ide o bežný tovar (nie luxusný). Teda jeho predaje by mali byť v čase vyrovnané. Výnimkou sú len prípady závažných ekonomických kríz, keď muži s jeho kupovaním čakajú. Nech to znie akokoľvek hlúpo, touto teóriou sa riadil aj bývalý riaditeľ amerického FEDu Alan Greenspan.

Trčíte v dopravných zápchach?

Nie všetci však odhadujú vývoj ekonomiky len na základe spotrebiteľskej dôvery a namiesto toho hľadajú ďalšie nepriame indikátory. Medzi nimi je aj Inrix, spoločnosť zbierajúca dáta o miliónoch kilometrov ciest a diaľnic.

Firma teda vie, koľko dopravných zápch sa na cestách tvorí a na základe toho odhaduje, ako sa darí ekonomike. Doprava je v tomto prípade ukazovateľom ekonomickej aktivity, pretože sleduje pohyb ľudí do práce a tiež tranzit tovarov alebo zásielok. Zatiaľ čo kapacita ciest sa v priebehu rokov výrazne nemení, o vyťaženosti ciest to jednoznačne neplatí a kolíše výraznejšie.

Štúdia publikovaná v marci tohto roka napríklad ukázala, že krajiny bojujúce s vysokou nezamestnanosťou alebo nízkym či záporným rastom HDP v roku 2013 zaznamenali menšiu mieru preťaženia ciest ako v roku 2012.

Príkladom sú krajiny Apeninského Pyrenejského polostrova. Medziročná zmena v indexe Inrix z rokov 2012/2013 ukázala pokles vyťaženosti ciest v Španielsku o 43,68 percenta a Portugalsku až o 58,12 percenta. Španielska ekonomika zároveň vlani klesla o 1,2 percenta, Portugalsko zaznamenalo rekordnú nezamestnanosť a pokles HDP o 1,4 percenta.

Opačným príkladom môže byť Luxembursko, kde medziročná zmena dopravy vzrástla o 22,05 percenta a ekonomika si polepšila o 2,1 percenta. Výnimkou z trinástich európskych krajín, ktoré Indrix sleduje bolo Taliansko. Slovensko medzi skúmanými krajinami nie je.

„Všeobecným trendom je, že krajiny so zvýšenou intenzitou dopravy majú pozitívny ekonomický výhľad, zatiaľ čo ekonomiky zápasiace s poklesom alebo nízkym rastom majú cesty menej vyťažené,“ píše spoločnosť v správe.

Sú čašníčky a čašníci krajší?

Menej vedeckou, ale o to zaujímavejšou teóriou o súčasnom stave ekonomiky je takzvaný Hot Waitress Economic Index (hot waitress = pekná čašníčka). V roku 2009 ho v New York Magazine predstavil Hugo Lindgren.

Základom teórie je, že v čím horšom stave je ekonomika, tým viac pekných čašníčok (a čašníkov) vás bude v kaviarňach a reštauráciách obsluhovať. Na etickosť a politickú korektnosť sa pri tejto teórii nehľadí.

Pekní ľudia počas ekonomickej prosperity nemajú problém nájsť si dobre platenú prácu. Avšak v čase hospodárskej recesie krása nie je dostatočne podstatná schopnosť zamestnanca (záleží na odvetví) a atraktívni, menej kvalifikovaní ľudia dostávajú výpovede.

Sú tak nútení vrátiť sa na menej platené pozície nevyžadujúce rekvalifikáciu alebo bohaté skúsenosti. Väčšinou sa zamestnajú v odvetviach, kde si dokážu privyrobiť vďaka svojmu vzhľadu – a to sa týka najmä usmievajúcich sa čašníčok dostávajúcich vysoké prepitné. Na podobnom princípe je postavený aj index príliš kvalifikovaných taxikárov.

Aký drahý je Big Mac?

Oproti spomínaným ukazovateľom vyniká Big Mac Index. Je totiž jeden z najstarších – britský týždenník The Economist ho zostavuje už od roku 1986 a aj napriek odbornej kritike sa stal celosvetovo populárnym.

Index neslúži priamo na indikáciu vývoja celej ekonomiky, ale zameriava sa na menové kurzy, konkrétne na skúmanie platnosti teórie parity kúpnej sily. Tá hovorí, že cenové hladiny majú v dlhom období v rozdielnych krajinách tendenciu vyrovnávať sa.

Laicky povedané: rovnaké veci budú stáť všade rovnako. Úplná rovnosť cien však v dôsledku existencie transakčných nákladov (napríklad náklady na dopravu) a neprenositeľným službám nemôže existovať.

Big Mac bol ako ukazovateľ vybratý z jednoduchého dôvodu – predáva sa vo väčšine krajín sveta, v ktorých sa zároveň aj vyrába. Jeho hodnota teda nie je ovplyvnená dopravnými nákladmi cez polovicu sveta (to bola najväčšia kritika iPod indexu z roku 2007, ktorý vypracovala austrálska banka Commonwealth Securities, keďže iPody sa vyrábajú v Číne).

Ceny Big Macov sú na základe menových kurzov prepočítavané na doláre. Rozdiel medzi cenami v USA a danej krajine tak ukáže, ako veľmi je mena nadhodnotená či podhodnotená.

Aj napriek silnej a oprávnenej kritike prílišnej jednoduchosti indexu však v priebehu rokov dokázal odhaliť prebiehajúce trendy. Správne predpovedal napríklad nadhodnotenie eura v čase jeho zavedenia v rokoch 1999, po čom nasledovalo jeho oslabenie. Alebo aj v roku 2002, keď index ukazoval silné nadhodnotenie doláru a potom prišiel jeho pád.

V súčasnosti je euro oproti doláru nadhodnotené len o 3,3 percenta, takže na základe indexu nemusíme očakávať žiadne výrazné pohyby tohto kurzu. Najviac podhodnotenú menu má Ukrajina, a to až o 66,1 percenta, alebo India o 63,6 percenta (tam sa však Big Macy nerobia z hovädzieho, ale kuracieho mäsa). Naopak najviac nadhodnotenú menu, o 61,8 percenta, má v súčasnosti Nórsko.

Korelácia nutne neznamená kauzalitu

Pri všetkých spomínaných ukazovateľoch je potrebné poukázať na fakt, že korelácia nemusí nutne znamenať kauzalitu. Na vôbec nesúvisiace faktory, ktoré so sebou v priebehu rokov výrazne korelujú, upozorňuje napríklad portál spurious correlations. TREND.sk vybral tri príklady.

Výdavky USA na vedu, vesmír a technológie korelujú s počtom samovrážd obesením, uškrtením a zadusením.

Korelácia a kauzalita 1Zdroj: spurious correlations

Počet ľudí, ktorí sa utopili pri páde do bazéna, koreluje s počtom filmov, v ktorých hral Nicolas Cage

Korelácia a kauzalita 2Zdroj: spurious correlations

Spotreba syru v prepočte na osobu v USA koreluje s počtom ľudí, ktorí zomreli zamotaním sa do svojich posteľných plachiet

Korelácia a kauzalita 3Zdroj: spurious correlations

  • Tlačiť
  • 1

Tagy doprava, ekonomika, predikcia