Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Penta vstúpila do boja o rozdelenie trhu lekární

16.11.2004, 10:47 | Rado Baťo | Zuzana Horníková

Predmetom záujmu je budúci cash-flow. I lekáreň v menšom meste môže mať pokojne ročný obrat vyše 60 miliónov ročne.

  • Tlačiť
  • 1

Pesimistické scenáre o utrpení pacienta po vstupe právnických osôb do lekární kreslila Slovenská lekárnická komora, odkedy sa toto uvoľnenie legislatívy objavilo na stole ministra zdravotníctva.

V súčasnosti už má strašiak konkrétne meno – Penta Group. Tá sa prostredníctvom firmy Mirakl rozhodla skupovať existujúce lekárne s ambíciou do troch rokov obsadiť desatinu trhu.

Komora okamžite zareagovala a jej vedenie vyhlásilo Miraklu vojnu. Avizovala, že podá trestné oznámenie za údajný nátlak, vydieranie a zastrašovanie lekárnikov. Záujem Penty podráždil aj trhovú dvojku v distribúcii liečiv na Slovensku, firmu Unipharma Prievidza. Najmä po tom, čo Mirakl využil príležitosť a kúpil vyše šesť percent akcií spoločnosti.

Neznámy trh

Vstup finančných investorov do expedície liekov považuje vedenie komory za prípravu budúcich kartelových dohôd, zvyšovania cien na úkor pacientov a likvidácie malých nezávislých lekárnikov.

Predajom lekárne „finančnej skupine“ podľa apelu komory lekárnici poškodzujú záujmy najbližších kolegov. A princípy, na ktorých stoja základy „nezávislého lekárnického stavu a výkonu slobodného a nezávislého lekárnického povolania“.

lekaren.jpg

Trh predaja liekov na Slovensku však nie je taký panenský, ako sa ho snaží aktuálne vykresliť vedenie komory. Siete existujú, aj keď zákon do decembra tohto roka neumožňuje založiť lekáreň nikomu inému než lekárnikovi. A ani zastrešiť viacero prevádzkarní napríklad do jednej eseročky.

Nefarmaceuti preto mohli legálne do biznisu vstúpiť iba nepriamo – prenájmom priestorov či vybavenia licencovanému lekárnikovi alebo prostredníctvom zmluvy o pôžičke.

Ešte donedávna boli najväčším nepriateľom vedenia komory práve neoficiálne siete. Sám jej prezident Peter Mihálik už v roku 2001 vyhlásil, že distribútori liečiv ovládajú na Slovensku niekoľko sto existujúcich lekární.

„Pokiaľ takéto lekárne existujú, tak podnikali na základe neplatného povolenia. Neoprávnene vydávali lieky, neoprávnene čerpali prostriedky z poisťovní,“ tvrdí dodnes viceprezident komory Ján Valjan.

Majitelia sietí sa k svojmu vlastníctvu nikdy verejne neprihlásili. Vďaka tomu chýbajú relevantné údaje, do akej miery je trh na Slovensku už v súčasnosti koncentrovaný. „Tvrdenie, že Unipharma vlastní alebo ovláda jedinú lekáreň, je nehorázna lož. Ak to niekto dokáže, dám mu môj ročný plat aj s dividendami. Za desať lekární dám desať platov,“ reagoval na otázku TRENDU napríklad generálny riaditeľ Unipharmy a jeden z funkcionárov komory Tomislav Jurik.

Boj proti konkurencii

Okrem verbálnych útokov sa komora na veľa nezmohla. Hoci sa o to dlhé roky pokúšala. Dôležitú zbraň dostala do rúk začiatkom roka 1998, keď sa súčasťou žiadosti o vydanie licencie na lekáreň stalo „kladné vyjadrenie“ stavovskej organizácie. Aktívne začala právo veta využívať o dva roky neskôr. Do interných predpisov pridala zákaz otvoriť lekáreň do vzdialenosti menšej ako päťsto metrov od existujúcej prevádzky alebo ak by jej otvorením klesol počet obyvateľov pod päťtisíc osôb na lekáreň.

Hrubé marže distribútorov a lekární vo vybraných krajinách

(% konečnej ceny lieku)

Krajina

Distribútor

Lekáreň

Dánsko

4

24

Írsko

7

28

Nemecko1

2 alebo 9

7 alebo 35

Slovensko

8

13

Taliansko

6

24

Grécko

5

24

Belgicko

9

29

Portugalsko

8

19

Španielsko

7

27

Francúzsko

7

22

Švédsko

3

25

Veľká Británia

4

8

Česko2

33

Poľsko3

11

12 – 40

Maďarsko3

5 – 12

18 – 26

1 Závisí od kategórie lieku, 2 Plávajúca marža, delí sa distribučná spoločnosť s lekárňou, 3 Závisí od ceny lieku

PRAMEŇ: Mirakl, a.s.

Také obmedzenie neušlo pozornosti Protimonopolného úradu SR. Spornú časť internej smernice zakázal. Komora na to reagovala tým, že zákaz preniesla do etického kódexu, ktorý v tom čase ešte nebol priamou súčasťou zákona o povolaní lekárnika. Aj na to protimonopolný úrad reagoval zákazom a pridal aj pokutu. Tým sa však snaha komory o reguláciu konkurencie neskončila. Jej ostatný pokus je datovaný júnom roku 2002.

Podľa stanoviska Čestnej rady Slovenskej lekárnickej komory - etického a disciplinárneho orgánu – malo byť v rozpore s etickým kódexom také konanie lekárnika, ktoré smeruje k získaniu licencie, ak „zriadenie verejnej lekárne a jej činnosť bezprostredne ohrozí prevádzku už existujúcej lekárne“. A protimonopolný úrad zakročil znova. Vlani dostala komora pokutu pol milióna korún, ktorú v máji tohto roka potvrdil aj odvolací orgán úradu. V súčasnosti sa s ním komora pre pokutu súdi na Najvyššom súde SR.

Medzičasom už stavovská organizácia stratila kompetenciu vyjadrovať sa k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Siete lekární nevyrušujú ani súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva.

0411/Mihalik.jpg

Minister Rudolf Zajac napríklad vyhlásil, že podstatné je, aby lekáreň pri výdaji liekov dodržiavala zákon. To, či siete nedeformujú trh, skúmal aj Protimonopolný úrad SR. Bezvýsledne. A dôvod na paniku nevidí ani po avizovanom vstupe Miraklu na trh. Skôr naopak, pacient by podľa neho mohol profitovať zo zvýšenia konkurencie.

Dobrý biznis

Mirakl si podľa svojho predsedu predstavenstva Eduarda Matáka dal tri roky na to, aby vybral a potom kúpil zhruba desať percent trhu, teda okolo sto lekární. Nové zakladať nechce. „Dobre manažované malé aktíva zmeníme na dobre manažované veľké aktíva,“ opisuje projekt E. Maták.

Prečo lekárne priťahujú? Lebo nie sú náročné na viazanosť kapitálu. S výnimkou investície do základného vybavenia, ktorá sa počíta na pár miliónov korún, držia peniaze de facto len v zásobách liekov. Ako vysvetľuje E. Maták, predmetom záujmu Miraklu je teda budúci cash-flow, nie aktíva lekárne. „Hodnota je v službe pacientovi. Preto nás zaujímajú aj lekárne v obchodných domoch, s dlhými otváracími hodinami, ktoré poskytujú kvalitné služby,“ dodáva E. Maták.

Zároveň zdôrazňuje, že firma nechce len lekárne vo veľkých nákupných centrách, ale napríklad aj pri nemocniciach či v menších mestách. „Aj tam ich treba. I lekáreň v menšom meste môže mať pokojne mesačný obrat na úrovni päť miliónov, teda vyše 60 miliónov korún ročne. Lekárnici sa síce tvária ako nenápadní podnikatelia, no toto je už vlastne veľká fabrika,“ opisuje E. Maták.

Priemerná slovenská lekáreň môže mať na základe prieskumu trhu, ktorý si Mirakl urobil, mesačný obrat pokojne aj okolo 2,5 milióna korún. Jej hrubá obchodná marža sa tak môže pohybovať do pol milióna korún mesačne, teda šesť miliónov korún ročne. Skúpiť plánovaných sto lekární teda bude náročná investícia. Hoci firma nezverejnila sumu, ktorú je pripravená na projekt vyčleniť, určite sa pohybuje v stovkách miliónov korún.

Zvyšovanie cien?

E. Maták má informácie o ďalších spoločnostiach, ktoré sa rozhliadajú po slovenských lekárňach. „Ak by to, čo robíme my, urobila nejaká londýnska alebo newyorská private equity firma, jej vstup na trh by bol ľahší. Neobviňovali by ju z toho, z čoho nás,“ hovorí E. Maták. Tvrdí, že Penta je tiež private equity firma, tak ako akákoľvek iná zahraničná. Mirakl priznáva, že lekárne sú len jeden z jeho projektov v sektore zdravotníctva. Ďalším by mali byť vybraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

0411/matak1.jpg

Záujem je logický. Zdravotníctvo je rastový trh s potenciálom. Zbavuje sa administratívnych bariér, akou je v prípade lekární doterajší monopol lekárnikov fyzických osôb. Efektívnym riadením siete môžu vznikať synergické efekty vedúce k rastu ziskovosti. Ale nie cez zvyšovanie cien, ako sa to snaží nahovoriť lekárnická komora.

Lekárne sa totiž musia pri expedícii liekov riadiť cenami, ktoré určuje štát. Kategorizácia z dielne ministerstva zdravotníctva obsahuje konečnú cenu lieku pre spotrebiteľa.

Prekročiť ju znamená porušiť zákon a riskovať stratu licencie. Kategorizácia je tak jednak spôsob, akým štát ovplyvňuje správanie sa pacientov i lekárov, ale aj nástroj regulácie zisku v reťazci od výrobcu lieku, cez distribútora až po lekáreň.

Perspektívy trhu

Podľa analýzy, ktorú si dal Mirakl vypracovať, dosahuje na Slovensku priemerná hrubá marža lekárne 13 percent konečnej ceny lieku. To korešponduje s prepočtami TRENDU, podľa ktorých sa vďaka predaju doplnkového tovaru či využívaniu rabatov od distribútorov môže celková hrubá marža lepšej lekárne pohybovať okolo 15 až 16 percent tržieb.

Mirakl vidí priestor na zvyšovanie ziskovosti v rámci siete napríklad centralizáciou vyjednávania s dodávateľmi služieb, rokovaní o nájmoch, mzdovej či účtovnej agendy. Objednávanie liekov by zostalo v rukách lekárnika, no ten by mohol využívať spoločný systém. Ušetriť sa dá aj rozvozom liekov ohrozených exspiráciou medzi lekárňami a vzájomným zásobovaním sa prebytočnými liekmi.

E. Maták, ako člen správnej rady Združenej zdravotnej poisťovne Sideria–Istota, okrem toho hovorí, že platobná schopnosť poisťovní sa zlepšila. Sama Sideria dokáže platiť do troch týždňov po splatnosti faktúry.

Na druhej strane lekárne môžu vyťažiť z konkurenčného boja distribútorov. Tak lídri trhu, ako aj menšie firmy ponúkajú už aj 120-dňovú splatnosť faktúr. Inými slovami, štvormesačný bezúročný úver. Fakt, že distribučky motivujú lekárne, aby nakupovali u nich, považuje E. Maták za signál, že na distribučnú maržu tlačiť možno. Sieť pritom môže vďaka veľkému odberu žiadať vyššie zľavy a výhody než lekárnik jednotlivec.

Lekárnik manažérom

Podľa E. Matáka má na tému predaja záujem rokovať s Miraklom 60 percent oslovených lekární. Najviac na severnom a strednom Slovensku, ale diskutovať sú ochotné aj menšie neoficiálne siete v rámci celého Slovenska. Mirakl im ponúka jednorazové ohodnotenie, zainteresovanosť na zisku a manažérsku zmluvu pre lekárnika. Pri oslovovaní potenciálnych členov siete má jediné kritérium. Aby lekárne dokázali pokryť všetky svoje náklady. E. Maták upozorňuje, že najmä tie menšie si zvyčajne vyberajú celý zisk v podobe platu majiteľa. Lekáreň, ktorá nedokáže zarobiť viac, než by bola odmena lekárnika ako zamestnanca Miraklu, je pre firmu nezaujímavá.

Mirakl chce kupovať lekáreň aj s farmaceutom. Bez neho by nedostal licenciu od samosprávneho kraja. Na sto lekární teda bude Mirakl Pharma, s.r.o., pod ktorú sa všetky lekárne združia, potrebovať sto licencií. Ešte nemá ani jednu. Proces by mal byť menej náročný ako pri otváraní novej lekárne. Priestor aj farmaceut, ktorí sú dôležitými prvkami licencovania, totiž zostanú tí istí. „Uvedomujeme si dôležitosť farmaceutov a máme záujem o spoluprácu so špičkovými odborníkmi. Neplánujeme ich prepúšťať, ako sa niektorí obávajú,“ vysvetľuje E. Maták.

Protiútok komory

Aktivity Miraklu vyvolali prudkú reakciu. Oficiálni predstavitelia lekárnikov hovoria o nátlaku, naznačujú vydieranie či zastrašovanie pri rokovaniach o odpredaji lekární. Prezident komory P. Mihálik tvrdí, že dostávajú takéto signály z terénu a zvažuje podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Proti vstupu Miraklu na trh však bojujú aj inak. Komora údajne pripravuje projekt s nemenovaným bankovým domom, ktorý má zabrániť predávaniu lekární „finančným skupinám“.

„Ak lekárnik dostane výhodnú ponuku od firmy a je napríklad chorý či ide do dôchodku a nemá potomka, ktorý by lekáreň zdedil, dáme úver inému lekárnikovi, ktorý chce kupovať, no nemá za čo,“ naznačil princíp T. Jurik. Zatiaľ však nevedel vysvetliť, ako budú usporiadané napríklad veriteľské vzťahy medzi komorou, bankou a lekárnikmi.

Búrlivá je atmosféra aj medzi akcionármi a predstaviteľmi Unipharmy. Väčšinu jej akcií vlastnia lekárnici. Firma mala pred dvoma týždňami mimoriadne valné zhromaždenie už aj s účasťou nového podielnika – Miraklu. T. Jurik, ktorý je najväčším individuálnym vlastníkom akcií Unipharmy, predstaviteľov Miraklu obviňuje, že využívali všetky právne spôsoby, aby narušili dôveru k vedeniu spoločnosti, zneistili lekárnikov a zneužili stretnutie na vlastnú propagáciu. E. Maták to vidí inak – na valnom zhromaždení ho nenechali dohovoriť, pričom témou vôbec nebol odpredaj lekární, ale pripomienky k predkladanému návrh stanov Unipharmy.

Akcionári na valnom zhromaždení zrušili verejné obchodovanie s akciami Unipharmy. Ak začiatkom januára odsúhlasia aj obmedzenie prevodu akcií, v praxi bude musieť každý obchod odsúhlasiť predstavenstvo. „V stanovách je napísané, že tak neurobí napríklad zo strategických dôvodov. Už teraz je jasné, že Miraklu alebo inej podobnej finančnej skupine prevod akcií neodsúhlasíme,“ tvrdí T. Jurik.

Toto konanie, ktoré zároveň upevňuje jeho vlastnú pozíciu vo firme, odôvodňuje tým, že lekárnici do lekární investovali, preto majú nárok na profit i dividendy z Unipharmy. „Čo investoval Mirakl?“ pýta sa. „Pán Jurik sa takto fakticky priznal k vzťahu medzi Unipharmou a lekárňami, ktoré vlastnia akcionári Unipharmy,“ reagoval E. Maták. Nevylučuje, že Mirakl bude mať záujem aj o prípadné podiely ostatných akcionárov Unipharmy: „Máme rozbehnuté ďalšie rokovania o kúpe akcií.“

Foto – Miro Nôta (1x), Milan Illík (2x)

  • Tlačiť
  • 1