Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Plynová kríza obnažila slovenskú bezmocnosť

14.01.2009, 15:26 | Kristian Slovák | © 2009 News and Media Holding

Závislosť od jediného dodávateľa plynu bola riziko, ktoré ignorovali všetky vlády.

  • Tlačiť
  • 3

Rusko-ukrajinský plynový spor naplno odhalil nespoľahlivosť Moskvy ako dodávateľa a Kyjeva ako prepravcu plynu. Pre Slovensko o to horšie, že dovozmi z Ruska dlhodobo pokrýva takmer sto percent domácej spotreby.

Z úst politikov i predstaviteľov Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) opakovane zaznievalo, že Gazprom je spoľahlivý partner, ktorý ponúka najlepšie podmienky vrátane ceny.

Udalosti ostatných dní tézu o spoľahlivosti vyvrátili. A teória najlepších podmienok a najnižšej ceny platí, kým nie sú prázdne rúry.

Tušili sme...

plynillu.jpg

Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek v diskusnej relácii verejnoprávnej televízie povedal, že vývoj situácie vraj Slovensko predpokladalo.

„Ako keby sme šípili, že sa niečo nepriaznivé môže stať. Preto sme 16. decembra spolu s SPP zriadili krízový štáb, ktorý sme nechali v stave pozorovania,“ povedal minister. Pravda, zimné plynové ťahanice medzi Rusmi a Ukrajincami neboli výnimočné ani v predchádzajúcich rokoch. Lenže tentoraz prišla eskalácia.

Podľa ministra začiatkom decembra Ukrajinci informovali, že ak by sa nedohodli s Ruskom na dodávkach plynu, tranzit by mal byť zabezpečený. Ukrajinci tiež vraj slovenskú stranu požiadali, aby sa zapojila do rokovania s Ruskom. Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty EÚ, to odmietlo. Začiatkom roka české predsedníctvo vyhlásilo, že Únia sa nebude miešať do obchodného sporu dvoch krajín.

No Rusko a Ukrajina zamiešali EÚ do sporu samy. Gazprom minulý týždeň zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu smerom do Európy. V tento utorok Moskva po dohode o pozorovateľoch na tranzitnej trase, ktorú únia sprostredkovala, točila kohútikmi oboma smermi. Plyn zapínala i vypínala. V reakcii na prázdne rúry SPP minulý týždeň v utorok vyhlásil stav núdze a následne obmedzil veľkých spotrebiteľov. Museli znížiť odber plynu na úroveň bezpečnostného minima. Ani za týždeň platnosti opatrenia sa všetci neprispôsobili. Mená nedisciplinovaných firiem ministerstvo hospodárstva nechce prezradiť.

Vďaka obmedzeniu mali rezervy podľa Ľ. Jahnátka vydržať 70 až 80 dní. O deň neskôr sa disponibilné zásoby stenčili na desať dní pre celé Slovensko. Bez dodatočného plynu technicky nie je možné dotlačiť plyn zo zásobníkov na západe krajiny na východ, kde nie sú zásobníky.

Vážnosť situácie nevedeli vopred odhadnúť ani ministerstvo, ani SPP, ani relatívne včas zriadený krízový štáb. S úplným výpadkom jednoducho nik nepočítal. Objemovo zdanlivo dostatočné zásoby – vrátane uskladneného plynu zahraničných firiem na území Slovenska – sú v reálnej kríze nedostatočné. Aj tuhší mráz by plán krízového štábu položil. Zároveň by obmedzujúce opatrenia narobili väčšie škody, ak by k nim došlo v čase konjunktúry a nie počas spomaľovania hospodárskeho rastu. Viacero veľkých podnikov v čase vyhláseného obmedzenia nebežalo naplno.

Nespoľahlivý!

putin.jpg

 

V. Putin: Naši hlavní európski spotrebitelia sa s konečnou platnosťou presvedčili, že projekt Nord Stream je nevyhnutný, že musí byť realizovaný čo najskôr.

„Považujem Rusko za veľmi spoľahlivého partnera. Potvrdzuje to aj fakt, že obchodný spor medzi ním a Ukrajinou mal na Slovenský plynárenský priemysel a Slovensko minimálny vplyv. Gazprom ukázal vysoký stupeň spoľahlivosti,“ povedal pred troma rokmi vtedajší predseda predstavenstva SPP Philippe Boucly. A tézu vlani v decembri zopakoval aktuálny predseda predstavenstva SPP Bernd Wagner.

Podľa neho firma možnosti diverzifikácie pred začiatkom rokovaní s Gazpromom o novom dlhodobom kontrakte podrobne preskúmala. „Diverzifikácia je otázka spoľahlivosti a ceny. Došli sme k záveru, že možnosť, ktorú sme si vybrali, je z nášho pohľadu pre cenu a spoľahlivosť najlepšia,“ povedal. Mesiac po zverejnení rozhovoru prestal na Slovensko prúdiť ruský plyn.

Rovnaký pohľad na dodávky plynu praktizovali všetky slovenské vlády. Otázka diverzifikácie vždy narazila – pri jednoduchom porovnávaní nákladov na budovanie novej infraštruktúry a ceny – na ekonomickú efektívnosť. Alarm nezaznel ani po prvej rusko-ukrajinskej plynovej roztržke na prelome rokov 2005 a 2006, pretože Moskva ani Kyjev spor dosiaľ nevyhrotili natoľko, aby úplne odstavili západných odberateľov.

Z pohľadu zabezpečenia potrieb Slovenska je v aktuálnom spore druhoradé, či Ukrajinci kradnú ruský plyn alebo Rusi zavretím kohútikov presadzujú politické a ekonomické ciele. Spoliehať sa na ruský plyn ako na jedinú možnosť pre argument nižších cien v porovnaní s alternatívnymi dodávkami bolo riziko, ktoré sa v januári 2009 naplnilo. Gazprom je spoľahlivý partner len po rusko-ukrajinskú hranicu.

Drahšia bezpečnosť

Na druhej strane, slovenskí politici sa dlhodobo oháňajú aj potrebou diverzifikácie dodávok plynu. Na papieri. Reálne nepodnikli nič predchádzajúce vlády, ani súčasná. Nákup plynu od iného partnera ako od Gazpromu odmietal vytrvalo aj SPP. Štandardne odkazuje na najlepšiu „ekonomiku“ nákupu z Ruska.

Napríklad premiér Robert Fico s nórskym náprotivkom Jensom Stoltenbergom vlani v septembri diskutoval o možnostiach nákupu plynu z tejto severskej krajiny. Pred možnosť diverzifikácie sa opäť postavila cena. „Nórsko je schopné za nízke ceny plyn doviezť cez more len do Nemecka, odtiaľ je potrebné využiť tranzit cez iné spoločnosti, pričom práve tu dochádza k neúmernému nárastu jeho ceny,“ stálo vo vládnej informácii o návšteve v Nórsku.

Najväčšieho európskeho producenta plynu teoreticky vníma ako možného dodávateľa aj ministerstvo hospodárstva v dokumente Stratégia energetickej bezpečnosti SR. Aj v nej prevážil cenový argument – menšia ekonomická efektívnosť takéhoto riešenia oproti dovozu plynu z Ruskej federácie.

Reálne nič

Pre Slovensko nie je možné dostať sa priamo k plynovým kontraktom s veľkými producentmi napríklad z Kaspickej oblasti. Je to beh na dlhé trate a zatiaľ sa príliš nedarí ani väčším európskym hráčom, ani Únii ako celku. Aj vzhľadom na chýbajúcu infraštruktúru. Preto nezostáva nič iné, len sa aktívne zapájať do prioritných projektov, akým je napríklad plynovod Nabucco, ktorý má do Európy priviesť plyn z kaspickej a zo stredoázijskej oblasti, prípadne z Iránu.

Aj keď nie je doriešená dôležitá otázka, čím reálne plynovod naplniť, na papieri predstavuje Nabucco projekt diverzifikácie dodávateľov aj tranzitnej trasy. Okrem viacerých ústnych deklarácií ministra hospodárstva Ľ. Jahnátka za ostatné roky Slovensko nepodniklo kroky, ktoré by viedli k účasti na projekte. „Je to pre nás veľmi dôležitý projekt, lebo je tou našou predstavou o diverzifikácii dodávok plynu,“ tvrdil v máji minulého roka minister Ľ. Jahnátek.

O alternatívny plynovod sa príliš nezaujíma ani SPP. „O projekte sme aj za OMV rokovali s firmami z okolitých krajín. Lenže dodnes nemáme na stole konkrétne prepravné požiadavky,“ odpovedal na otázku, či prejavila slovenská strana záujem, šéf prevádzkového konzorcia Nabucco Reinhard Mitschek. Nabucco sa nemusí spoliehať iba na kaspický plyn. Ak poľaví politický odpor proti obchodovaniu s Iránom, môže Európa nakupovať dostatok plynu tam, ale aj z iných krajín v regióne. Námietka, že ide o politicky a ekonomicky nespoľahlivú oblasť, stráca pri pohľade na aktuálnu situáciu na sile.

Slovensko by sa mohlo od závislosti od ruských dodávok odpútať aj účasťou na projektoch výstavby terminálov na skvapalnený plyn (LNG). Chcú ich stavať Poliaci aj Chorváti. Nevyhnutnou podmienkou je výstavba novej infraštruktúry, ktorá Slovensko prepojí na ťahu z juhu na sever, teda prepojiť plynárenskú sústavu s Poľskom a Maďarskom. Všetky tieto alternatívy konštatuje aj vládna stratégia energetickej bezpečnosti. Problém je, že dokument sa obmedzuje na vymenovanie možností a nenavrhuje riešenia a opatrenia.

Ruský poker

Plynárenské firmy naprieč Európou netaja, že intenzita tohtoročného rusko-ukrajinského sporu ich prekvapila. Úplné prerušenie dodávok plynu bolo nečakané. O to viac, že Rusko sa do manévru pustilo v čase, keď ekonomika krajiny stojí pred najťažšou situáciou od defaultu zahraničného dlhu v roku 1998. A padajúce ceny ropy či očakávanie zlacnenia zemného plynu podkopávajú príjmy krajiny závislej od exportu surovín.

V tejto súvislosti proklamovaný dlh Ukrajiny za dodávky plynu na úrovni zhruba 600 miliónov dolárov sotva môže byť hlavná motivácia. Najmä ak ruský premiér Vladimir Putin začiatkom týždňa spočítal dovtedajšie straty Moskvy z akcie vypnutý plyn na 800 miliónov dolárov. No zároveň vyhlásil, že Rusko je pripravené odkúpiť ukrajinskú tranzitnú sieť.

To spolu so snahou o výstavbu nových plynovodov možno dáva odpoveď, prečo sa Rusko do sporu pustilo s takou intenzitou. No nie je isté, že hazard vyjde. Moskva by musela presvedčiť Brusel, že ide predovšetkým o európsky záujem. Už dnes patria medzi konzorciálnych partnerov Gazpromu pri stavbe plynovodov Nord Stream či South Stream európske energetické firmy. No realizácia je váhavá.

„Myslím si, že sa naši hlavní európski spotrebitelia s konečnou platnosťou presvedčili, že tento projekt je nevyhnutný, že musí byť realizovaný čo najskôr,“ vyhlásil po stretnutí s Gernardom Schröderom V. Putin. G. Schröder je predseda dozornej rady spoločnosti, ktorá stavia Nord Stream. Ale hlavne východoeurópske a severoeurópske krajiny upozorňujú, že alternatívne plynovody závislosť od Moskvy neznižujú, ale naopak, prehlbujú.

Niektorí analytici si myslia, že išlo o demonštráciu sily. „V časti ruského vedenia existujú obavy o udržateľnosť legitimity režimu. Demonštrovať, že sú stále hráči a stále majú vplyv, je jeden spôsob, ako udržať legitimitu,“ cituje agentúra Bloomberg výkonného riaditeľa Nixon Centra z Washingtonu Paula Saundersa. Podľa analytika berlínskeho Nemeckého výboru pre zahraničné vzťahy Alexandra Rahra môže aktuálna situácia pre európske elity vyzerať ako ruský imperializmus, presnejšie energetický imperializmus. „Hrozí radikálne zhoršenie vzťahov. Možno zažívame historický moment, keď znížime našu závislosť od ruského plynu,“ povedal Bloombergu.

Foto – Maňo Štrauch, SITA/AP

  • Tlačiť
  • 3

Súvisiace články

Rusko: Škrt cez ropný rozpočet

Ruská ekonomika stojí na hlinených energetických nohách

Európsky plyn zlacnie

Koniec družby

Jedinečná príležitosť

Plyn do Európy opäť neprúdi