Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Počet ukrajinských firiem prudko stúpol, dôvodom nie je biznis

20.04.2017, 10:30 | Tomáš Nejedlý | © 2017 News and Media Holding

Počet firiem založených Ukrajincami v uplynulých rokoch na Slovensku prudko stúpol. Z analýzy spoločnosti Finstat vyplýva, že za uplynulých šesť rokov ich vzniklo v krajine 1 324, čo je viac ako za celých dvadsať rokov predtým.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Počet slovenských firiem s majiteľmi z Ukrajiny (1991-2016)Zdroj: Finstat

Dôvodom však nie je biznis a rozvíjanie podnikateľských zámerov na Slovensku. Kľúčovou motiváciou je snaha získať v členskej krajine Európskej únie prechodný pobyt a možnosť pracovať. „Väčšina z týchto firiem je založená len za účelom získania pobytu, reálne máloktorá z nich podniká,“ hovorí Oľga Bušo z Ukrajiny, ktorá spravuje účtovníctvo viacerým ukrajinským firmám. Na Slovensku a v Českej republike žije a podniká už viac ako 15 rokov.

Magické pásmo

Jej slová potvrdzujú dáta. Väčšina firiem mladších ako päť rokov a so zahraničným vlastníctvom vlani vykázala zisk v „magickom pásme“ 12- až 13-tisíc eur. Prečo práve v tejto hodnote?

Neprehliadnite

Cudzinci z tretích krajín musia pri vybavovaní povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania preukázať, že ich firma dosiahla zisk po zdanení minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima. Vlani aj predvlani išlo v prepočte o 11 886 eur. No a najviac firiem (ak odmyslíme stratové firmy a firmy so ziskom blízkym nule) vlani dosiahlo zisk práve tesne nad touto hranicou.

Náhoda? Pravdepodobnosť, že podnikanie prináša práve takýto zisk takému veľkému počtu firiem, je v podstate nulová. Na grafe sú jasne viditeľné rozdiely v počtoch firiem v okolitých pásmach ziskovosti.

Počet slovenských firiem so zahraničným vlastníkom, ziskom od 7- do 18-tisíc eur, novšie ako 5 rokov. Údaje za rok 2016.

Počet slovenských firiem so zahraničným vlastníkom, ziskom od 7- do 18-tisíc eur, novšie ako 5 rokov. Údaje za rok 2016.Zdroj: Finstat, TREND

„Pre cudzincov tretích krajín je len niekoľko možností, ako získať pobyt na Slovensku. Jednou z najjednoduchších je na základe podnikania cez eseročku alebo živnosť. Často takým spôsobom obchádzajú aj zložitý proces získania pracovného povolenia,“ dodáva Oľga Bušo.

Získanie trvalého alebo prechodného pobytu je pre cudzincov z krajín mimo Európskej únie nočnou morou. Svoje by o tom vedeli hovoriť dokonca aj zahraniční manažéri veľkých koncernov, ako sú kórejské Kia a Samsung či taiwanský Foxconn, ktoré prinášajú Slovensku tisícky pracovných miest.

Vybavovanie úradných dokumentov je časovo aj administratívne veľmi náročné a na úradovniach cudzineckej polície žiadateľov o pobyt pravidelne trápia dlhé rady. Slovenská ekonomika pre túto administratívnu bariéru stráca množstvo pracovníkov, ktorí majú záujem pracovať v profesiách hladných po nových ľuďoch vrátane vysokokvalifikovaných pozícií v IT biznise.

Útek pred vojnou

Vlani teda vykázalo zisk v pásme 12- až 13-tisíc eur takmer 250 firiem so zahraničnými štatutármi. Z toho zhruba stovka mala konateľov z Ukrajiny a zvyšok z rôznych krajín napríklad z Ruska, Bieloruska, Kazachstanu či Iránu. Prečo sú medzi žiadateľmi o pobyt najčastejšie práve Ukrajinci?

Dôvodom je vojna na východe ich vlasti. „Tie čísla priamo súvisia s vojnou, mnohí z tých ľudí utiekli z vojnových zón Donecka a Luhanska a zvolili bezpečie pred ruinami a bojom o prežitie,“ hovorí ukrajinská novinárka žijúca na Slovensku Olexia Basarab.

Od vypuknutia násilností na euromajdane v Kyjeve v roku 2014 si ukrajinskí občania založili na Slovensku 735 firiem, čo je viac ako za predchádzajúcich šesť rokov. Z údajov o firmách, ktoré sa pohybujú v pásme blízkom hranici 11 886 eur potrebnej na povolenie pobytu, vyplýva, že najviac konateľov, zhruba polovica, pochádza z Kyjeva. Ďalšie desiatky prišli z Dnepropetrovska, Donecka, Kramatorska či Mariupoľa, čo sú doposiaľ bojmi najviac sužované regióny Ukrajiny.

Podnikajú aj pracujú

Získavanie povolení na pobyt cez konateľstvo v obchodných spoločnostiach je možné vnímať ako obchádzanie zákona. Bližší pohľad však prezradí, že dôvodom tohto konania Ukrajincov je jednoducho – získať prácu. Mnohí z nich sa už na slovenskom trhu uplatnili a obohatili ho o viac či menej kvalifikované služby a prácu. Sú tu kaderníctva, fotografické ateliéry, butiky, autoumyvárne, upratovacie služby či penzióny.

„Poznám viacerých zubárov, silná je komunita ajťákov a videla som aj obchod s oblečením ukrajinských dizajnérov,“ dodáva novinárka O. Basarab. Pre porovnanie - susedné Poľsko aj Česká republika otvorili pracovný trh pre ľudí z Ukrajiny oveľa širšie. Poľsko cez ľahko dostupné pracovné víza a Česká republika cez špeciálne programy pre firmy, ktoré hľadajú na Ukrajine nových kolegov.

Doplnené 2.5.2017 o reakcia Milana Kurotu, CEO SlovakiaInvest Group:

Dňa 20.04.2017 bol na vašej stránke publikovaný článok „Počet ukrajinských firiem prudko stúpol, dôvodom nie je biznis“. Článok prispieva do diskusie o tom, či je pre Slovensko prospešný prílev legálnych cudzincov alebo nie, avšak vyskytuje sa v ňom viacero nepresností, ničím nepodložených zovšeobecnení a záverov, ktoré zo samotného článku nevyplývajú.

Hneď v úvode článku sa uvádza, že za zvýšeným počtom cudzincami založených spoločností vraj „nie je biznis a rozvíjanie podnikateľských zámerov na Slovensku“, „kľúčovou motiváciou je snaha získať v členskej krajine Európskej únie prechodný pobyt a možnosť pracovať“ a vraj „väčšina z týchto firiem je založená len za účelom získania pobytu, reálne máloktorá z nich podniká“.

Tieto tvrdenia nie sú ničím podložené a článok sa to preto snaží podložiť aspoň tým, že mnohé z týchto firiem majú zisk blízko minimálnej sumy potrebnej na obnovenie prechodného pobytu. Zisk v danej výške však vôbec automaticky neznamená, že dané firmy reálne nepodnikajú, ako sa to uvádza v článku. Dôvod prečo je často zisk v blízkosti minimálnej potrebnej sumy je presne ten istý, prečo aj firmy, v ktorých sú Slováci majú zrazu veľmi často zisk na úrovni minimálnej dane (480 eur, 960 eur a 2 880 eur).

Napríklad daň vo výške 481-500 eur, teda v devätnásťeurovom intervale nad minimálnou daňou má viac firiem ako daň v rozmedzí 251-479 eur, teda 1-229 eur pod minimálnou daňou. Z hľadiska pravdepodobnosti to takisto nedáva logiku. A to Slováci žiaden prechodný pobyt ani nepotrebujú.

V článku sa ďalej uvádza, že zakladaním spoločností cudzinci často „obchádzajú aj zložitý proces získania pracovného povolenia“. Tento záver však z článku nevyplýva a nie je potvrdený žiadnou analýzou, ani číslami. Ja osobne poznám stovky Ukrajincov, ktorí podnikajú na Slovensku (väčšinou v SRO) a môžem vyhlásiť, že dané tvrdenie v žiadnom prípade nie je pravdivé. Ak sú niekde pochybnosti, či už sa jedná o závislú prácu alebo ešte stále je to podnikanie, tak je to presne v tých istých oblastiach, ako u Slovákov, napríklad v stavebníctve, alebo pri upratovacích prácach. Takíto Ukrajinci však v žiadnom prípade nepredstavujú väčšinu, ako sa to snaží podsunúť článok. A viac ako o obchádzanie procesu získania pracovného povolenia sa jedná skôr o činnosť, kde je ťažšie rozlíšiť podnikanie a závislú činnosť.

Je pravda, že cudzinci a aj Ukrajinci, keďže sú na prvom mieste, obchádzali povinnosť získania pracovného povolenia, ale nie fiktívnym zakladaním spoločností, ale fiktívnym štúdiom slovenčiny. Toto sa však v článku nespomína. Robili to tak, že mali kurz slovenčiny napríklad 2 hodiny týždenne, na základe čoho získali pobyt a to im umožnilo pracovať legálne až 10 hodín týždenne. Toto však polícia jednoducho zistila a urobila veľmi správne, keď zmenou zákona teraz od prvého mája, takéto zneužívanie zákona znemožnila. Nejednalo sa ale ani o veľké počty, keďže štúdium ako účel pobytu je až na piatom mieste po zahraničných Slovákoch, zlúčeniu rodiny, podnikaní a zamestnaní a možnosťou na pobyt na účel štúdia nie sú len jazykové školy, ale hlavne vysoké školy, príprava na VŠ a stredné školy.

V článku sa ďalej robí záver, že dôvodom, prečo sú Ukrajinci najčastejšími žiadateľmi o pobyt je „vojna na východe ich vlasti“. Ako vieme , udalosti v Ukrajine („euromajdan“, štátny prevrat, nástup fašistov – každý nech použije to, čo sa mu hodí) s následnou vojnou sa začali na jeseň 2013, ale Ukrajinci sú na prvom mieste v počte žiadateľov o pobyt už minimálne 15 rokov. Preto nie je pravdivým tvrdenie, že dôvodom, prečo sú Ukrajinci najčastejšími žiadateľmi o pobyt, je vojna, keďže oni boli na prvom mieste už dávno pred touto vojnou. Poradie za Ukrajinou je takisto dlhodobo stabilné: na druhom a treťom mieste sa striedajú Srbsko a Rusko, niekedy na tretie miesto vyskočila aj Kórea.

V závere sa sucho konštatuje, že cieľom získavania pobytu cez konateľstvo je „jednoducho – získať prácu“ a opäť bez akéhokoľvek podkladu na dané tvrdenie. Navyše hneď v nasledujúcich vetách je uvedené tvrdenie znegované, keďže sa píše, že mnohí z nich si už založili kaderníctva, fotografické ateliéry, či butiky. Ak si niekto chce založiť butik, či kaderníctvo, tak nemôže mať prácu u niekoho, ale sám si musí založiť takýto butik, inými slovami musí podnikať a nie získať prácu.

Napriek tomu, že článok pomenúva aj niektoré zbytočné problémy, ako napríklad zvýšenú byrokraciu spojenú s udeľovaním pobytov, či dlhé rady na polícii, nedá sa neprehliadnuť negatívny pohľad na legálnu imigráciu občanov Ukrajiny na Slovensko. Berúc do úvahy napríklad demografickú situáciu na Slovensku a jej vývoj do budúcnosti vzniká otázka, či má Slovensko inú možnosť ako sa otvoriť cudzincom. A koho iného by sme mali vítať ak nie Ukrajincov? Je to mimochodom aj plne v súlade s Migračnou politikou Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020, kde sa ohľadom migrácie hovorí o dôraze „na kultúrne blízke krajiny“. A kto iní je nám kultúrne bližší ako Ukrajinci, Srbi a Rusi, ktorí spolu predstavujú na Slovensku takmer 70 percent všetkých prechodných pobytov občanov mimo EÚ?

Milan Kurota, CEO SlovakiaInvest Group

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy analýza, cudzinci, firmy, štatistika, Ukrajina

Diskusia (0 reakcií)