Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Podľa Galka v apríli skončí Gajdoš ako minister obrany. Čvirikajú o tom „vrabce“

18.02.2017, 18:16 | SITA

Minister obrany Peter Gajdoš má k 1. aprílu skončiť v ministerskej funkcii. Bývalý minister obrany a poslanec NR SR Ľubomír Galko (SaS) to povedal v diskusii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) - Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko.

  • Tlačiť
  • 2

Ako uviedol, „parlamentné vrabce“ čvirikajú o tom, že toho má P. Gajdoš dosť. Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd) na to nevedel reagovať. Uviedol pritom, že to je politická záležitosť, ktorá je v kompetencii strany SNS. 

R. Ondrejcsák v relácii komentoval aj rokovania ministrov krajín NATO s ministrom obrany USA. Ako uviedol, Američania jednoznačne potvrdili záväzok smerom k aliancii. Zároveň však podľa neho prosili európskych spojencov, aby si začali konečne plniť svoje záväzky, ktoré nikto nespochybnil. Ale väčšina európskych spojencov svoje záväzky predovšetkým v oblasti financovania neplní. S týmto apelom sa podľa R. Ondrejcsáka dá súhlasiť.

Ľ. Galko pripomenul, že naďalej platí náš záväzok dosiahnuť financovanie obrany mierou 1,6 percenta HDP do roku 2020. Zdôrazňuje však, že nie je vidieť kroky, ktoré by smerovali k tomu, že záväzok stihneme naplniť. Ozbrojené sily podľa neho potrebujú istotu a stabilitu rozpočtu na viac rokov ako na dva či tri. Potom si podľa Ľ. Galka dokážu plánovať aj dlhodobé projekty. Vláda však podľa neho ide iným smerom, keď hovorí, že relatívne nízky rozpočet je v poriadku a budú sa snažiť hradiť veľké projekty z mimorozpočtových zdrojov. Ako dodal, to nie je dobré ani pre plánovanie, ani pre efektívne obstarávanie.

Ľ. Galko navyše prichádza s legislatívnou iniciatívou, ktorá by mala zaručovať zvyšovanie výdavkov na obranu o 0,1 percenta HDP každoročne. Chce pritom, aby sa k takémuto zvyšovaniu zaviazali všetky parlamentné demokratické strany, čo by zaručilo dosiahnuť 1,6 percenta HDP na obranu do roku 2020. Tento zákon by bol pritom podľa Ľ. Galka ústavný, čiže na to, aby rozpočet mohol klesnúť, by bolo treba prelomiť ústavu. 

R. Ondrejcsák uviedol, že jednoznačne treba zvyšovať obranné výdavky. Vníma ako zodpovednosť ministerstva obrany, aby komunikovalo viac a otvorenejšie o potrebách obrany. Zdôraznil pritom, že nežijeme v mierových časoch, čo nám v minulosti po ukončení studenej vojny dovolilo znižovať výdavky na obranu. Pripomenul, že do Európy sa vrátila vojna, keď došlo k anexii časti územia Ukrajiny a rozpadol sa tiež Blízky východ.

Exminister obrany Ľubomír GalkoZdroj: Maňo Štrauch

Ľ. Galko dodal, že vonkajšia bezpečnosť štátu je záležitosť, s ktorou nemôžeme hazardovať a strany by na nej nemali získavať politické body. Dodal, že existujú moderné hrozby, a to napríklad hrozba terorizmu či migračnej krízy, ktoré nepoznajú hranice. Ak sa napríklad zmenia migračné toky, budeme podľa Ľ. Galka potrebovať dobre vycvičené ozbrojené zbory. Dodal tiež, že ak verejnosť uvidí, že peniaze do obrany sa míňajú transparentne, tak oveľa viac bude prijímať aj potrebu zvyšovať prostriedky do obrany.

R. Ondrejcsák sa vyjadril aj k príprave novej bezpečnostnej a obrannej stratégie. Ako uviedol, súčasné dokumenty sú z roku 2005, odkedy nastali obrovské zmeny. Dodal tiež, že každý okolo nás po rusko-ukrajinskej vojne svoje strategické dokumenty zrevidoval a treba v nich povedať, že Rusko predstavuje bezpečnostnú hrozbu nielen pre strednú Európu, ale aj pre bezpečnostnú architektúru v Európe. Všetky tieto veci by sme mali mať podľa neho normálne definované.

R. Ondrejcsák sa vyjadril aj k medializovaným informáciám, že v roku 2015 sa reaktivovala dlhodobo nefunkčná Asociácia slovenských vojakov, ktorej jadro tvorí veľa vojakov v zálohe a už dva roky vyjadruje nesúhlas s prozápadným smerovaním či členstvom v NATO. Ako uviedol, tak ako v ďalších segmentoch spoločnosti, aj v ozbrojených silách existujú ľudia so sympatiami k extrémistickým názorom. Ako štátny tajomník však nemá prístup k informáciám vojenskej tajnej služby a vojenského spravodajstva. Je to však podľa neho jedna z priorít, ktoré by mali patriť do portfólia vojenského spravodajstva.

Ľ. Galko uviedol, že pri vojakoch, ktorí sa dostanú do zálohy zlyhala personálna politika, a to už pri ich nábore. Keď už sa do ozbrojených síl dostali, mali byť podľa neho skôr identifikovaní. Galko však zároveň tvrdí, že na základe jeho účasti vo výbore na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva je relatívne pokojný.

  • Tlačiť
  • 2

Tagy Ľubomír Galko, ministerstvo obrany, NATO, Peter Gajdoš