Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Podnikanie tu stagnuje, štát pridáva povinnosti a záťaž

23.11.2016, 16:00 | Xénia Makarová | © 2016 News and Media Holding

Mesto Prievidza a jeho okolie nepatria z pohľadu nezamestnanosti k najhorším na mape Slovenska. Posledný údaj o októbrovej nezamestnanosti z Ústredia práce hovorí o 8,4 percenta a necelých šiestich tisíckach uchádzačov o prácu. No celoštátny priemer je veľmi blízko – 9,1 percenta a tunajší kľúčový banícky priemysel upadá bez možnosti obnovy.

  • Tlačiť
  • 1

Šancou pre oživenie mesta by mohol byť rozbeh nemeckej firmy Brose, subdodávateľa pre automobilový priemysel. Firma sľubuje vytvoriť postupne spolu 700 nových pracovných miest vrátane vyše stovky vo vývoji. Ten by mohol v meste udržať aj vysokokvalifikovaných ľudí. O tom, ako sa podniká miestnym a kde im štát (ne)pomáha, rozpráva daňová poradkyňa Iveta Jobová, ktorá im s daňami a účtovníctvom pomáha už štvrť storočia.

Ako by ste zhodnotili cez ľudí a firmy, ktorým riešite účtovníctvo a dane, podmienky podnikania v meste Prievidza a jeho okolí?

Vzhľadom na moje dlhé pôsobenie v regióne môžem povedať, že podmienky pre podnikanie sú čím ďalej tým náročnejšie. Sama cítim zvyšujúce sa tlaky zo strany štátu, byrokraciu, stúpajúcu administratívu, náročnosť podnikania. Som tiež zamestnávateľkou. Moji klienti vrátane mňa a kolegov stagnujú dlhšiu dobu, nerozširujú sa. Tržby sú na rovnakej úrovni alebo klesajú. Vplyv na to má kúpyschopnosť, ktorá so zanikajúcou baníckou činnosťou významne klesla. Darí sa podnikateľom – stavbárom, sú však naviazaní na štátne zákazky. Celú situáciu v regióne by som hodnotila skôr ťažkú pre každý typ podnikania.

V čom konkrétne stúpa tlak zo strany štátu a byrokracia?

Rastú náklady firiem vo všeobecnosti. Pribúdajú povinnosti zo strany štátu, ktoré ich zaťažujú aj finančne. Napríklad v roku 2014 novelizáciou zákona o ochrane verejného zdravia sa rozšírila povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov. Aj takých, ktorí rizikovú prácu nevykonávajú. Hoci hodnotenie zdravotného rizika aj nerizika, sa musí robiť minimálne raz za rok, faktúry za nákup pracovnej zdravotnej služby platia firmy pravidelne mesačne. Boli ďalej zavedené odvody z dohôd o pracovnej činnosti. Zvyšujú sa vymeriavacie základy pre zdravotné a sociálne odvody, z čoho vychádza každým rokom platiť viac nielen pre živnostníkov, zamestnávateľov, ale aj pre  zamestnancov. Pokuty za nedodržiavanie povinností hrozia pre podnikateľov zo všetkých strán. Medzi posledný výkrik s finančnými dopadmi sa radí zákon o odpadoch, kedy sa výrobcami odpadu obalového aj neobalového stávajú takmer všetky firmy. Zodpovednosť z obcí prešla na plecia podnikateľov. Moja otázka na podnikateľov je – už ste sa našli v tomto zákone a zaregistrovali na stránke ministerstva životného prostredia?

Sú tunajší podnikatelia v zásade závislí od nejakého väčšieho miestneho investora či fabriky alebo viac - menej každý funguje za seba, na vlastnú päsť?

Všetci moji klienti fungujú na vlastnú päsť. Žiaden z nich nie je naviazaný na miestneho investora. Miestnych investorov je tu pár, v podstate na verejnosti z nich nevyniká žiaden. Mohla by som ich vymenovať troch – štyroch. Po firme Yazaki Slovakia prišla do jej priestorov spoločnosť GeWiS Slovakia s výrobou kovových komponentov. Rozšírila sa z blízkej Handlovej, kde pôsobí od roku 1991. Ako uvádza mesto Prievidza - priemyselný park už nemá voľnú plochu. Všetky si kúpila firma Brose, ktorá tu začína podnikať.

Kedysi platila téza, že zákon má byť jasný, prehľadný, čo najmenej slov. O dnešnej verzii zákona sa to nedá vôbec povedať.

Pomáhajú si miestni podnikatelia eurofondmi alebo inou formou štátnej pomoci? A sú so žiadosťami úspešní?

Čo sa týka eurofondov, ponuku na čerpanie dostal jeden môj klient v minulom roku. Pred pár rokmi svoju žiadosť sám stiahol z dôvodu administratívnej náročnosti. Teraz ho oslovili, doporučili poradenskú firmu a pomohli pri zariaďovaní celej administratívy. S výsledkom je spokojný, získal 95-percentnú injekciou a poskytuje odborné zdravotnícke služby pre širokú verejnosť. Ostatní klienti o čerpanie eurofondov neprejavujú záujem. Ale niektorí využívajú iné formy štátnej pomoci, napríklad príspevky na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných vo vyššom veku, absolventskú prax a máme aj firmu s príspevkom na chránené pracovisko. Národných projektov je dosť – len si treba vedieť vybrať. Ale na jednej strane je tu podpora štátu, na druhej následná administratívna záťaž, ktorá určite odrádza vo všeobecnosti podnikateľov od podávania žiadostí podobného typu.

Menia sa nejako pravidlá u štátnych podpôr a príspevkov?

Malé zlepšenie nastalo k 1. januáru tohto roka  – prvotné základné potvrdenia o vašej firme si vyžiada zo všetkých zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne, daňového úradu a inšpektorátu práce už samotný Úrad práce, rodiny a sociálnych vecí elektronicky. Ak by ste však chceli zažiť kúsok socialistickej doby - malú kanceláriu s historickými kúskami nábytku a kopami, kopami papiera - nájdete ju na našom úrade v Prievidzi. Kontaktná pani pracovníčka, ktorá si pamätá aspoň toľko ako ja, zapadá prirodzene do tohto prostredia ustarostená, s večnou obavou, aby mala všetko na poriadku, ak príde kontrola. Tu musí byť podpis a musí byť aj pečiatka.

Čo sa týka samotnej daňovo-účtovnej agendy, ako sa mení jej vplyv na podnikanie malých a stredných firiem?

Po dlhých rokoch skúseností ju hodnotím v súčasnosti ako neprehľadnú, nejasnú a komplikovanú. Po roku 2004 prišlo zlepšenie, zjednodušenie, ale potom sa všetko postupne vrátilo späť. Je problém vyhovieť klientom a naplánovať optimalizáciu ich dane, pretože novely zákona o dani z príjmov sa prijímajú v priebehu roka a každý rok. Následne sa každoročne mení aj samotné tlačivo na podanie daňového priznania. Kedysi platila téza, že zákon má byť jasný, prehľadný, čo najmenej slov. O dnešnej verzii zákona sa to nedá vôbec povedať... Čo sa týka účtovníctva, postupy účtovania pre podnikateľov prekvapujú každý rok s novinkami. Vyrába sa práca pre účtovníkov, prínos pre podnikateľov v tom nevidím. Je málo podnikateľov, ktorých zaujímajú ukazovatele ako výška vlastného imania alebo tvorba opravných položiek.

Čo škrtanie daňovo uznateľných výdavkov?

Pri určení základu dane sa z hospodárskeho výsledku vylučujú niektoré typy nákladov, ktoré sú nezaplatené. Napríklad poradenské, právne služby, provízie, výdavky na získanie noriem, certifikátov, výdavky na marketingové a iné štúdie. Nájomné za prenájom majetku fyzickej osobe musí byť zaplatené, časovo rozlíšené aj v jednoduchom účtovníctve. Odpis prenajímaného majetku musí byť minimálne vo výške tržby z prenájmu. Odpis môže byť účtovný, daňový, odložený, neuplatnený, čiastočný. Osobne ja mám výhrady aj k používaniu majetku na podnikanie a zároveň na súkromné účely. Môžem si určiť percentuálny rozsah použitia, koľko percent výdavkov budem považovať za daňové výdavky. Takto to vyzerá jednoducho. Ale ak príde kontrola, uznajú mi môj výpočet? Aké podklady budú k tomu vyžadovať? Obhájim seba a klientov pred správcom dane? Prístup bude individuálny, bude záležať len na dohode alebo to skončí naším odvolaním voči postupu a prípadnému nálezu v daňovom konaní.

Ako je to všeobecne s kontrolami príjmov?

Systematická kontrola na daň z príjmov celkovo chýba, a to zvádza niektorých podnikateľov upravovať svoje zisky. A keď aj príde na „lámanie chleba“, daňový subjekt prejaví po zistení takzvanú účinnú ľútosť a doplatí rozdiel dane, samozrejme s pokutou. A v podstate sa nič nestalo.

Na druhej strane, za výbornú vec považujem register účtovných závierok, kde môžem kedykoľvek nahliadnuť cez internet do účtovných výkazov spoločností. Priznám sa, pri zakladaní tohto systému som mala výhrady, že to nie je správne, aby mi všetci videli do kuchyne. Teraz si ale viem prečítať údaje o mojom obchodnom partnerovi, ako napríklad tvorí zisky, aké má dlhy a či to nie je firma s fiktívnou minulosťou.

Iveta Jobová (59)

Účtovníctvu a ekonomickému poradenstvu sa venuje od roku 1991. Ako daňová poradkyňa pôsobí od roku 1993, v súčasnosti je aj súdnou znalkyňou pre účtovníctvo a daňovníctvo a spolupracovala dlhodobo cez daňové poradne aj s redakciou TREND.sk. Jej aktuálnu klientelu tvoria prevažne podnikatelia z regiónu Prievidza, kde aj sama pôsobí.

Za podklady k tomuto materiálu ďakuje redakcia aj mestu Prievidza. 

  • Tlačiť
  • 1

Tagy daň, Prievidza, účtovníctvo