Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Polícia by nemala prenasledovať vodičov. Ohrozuje nevinných

18.06.2017, 15:49 | Jozef Tvardzík | © 2017 News and Media Holding

Tragická nehoda v obci Hronský Beňadik je varovným signálom, že prenasledovanie áut aj za triviálne priestupky môže dopadnúť naozaj tragicky. Policajti si pritom mohli vystačiť s evidenčným číslom auta a objektívnou zodpovednosťou. Polícia akoby ignorovala aj mnohé technologické novinky, ktoré dokážu nahradiť nebezpečné naháňačky.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 54

Zo soboty na nedeľu neďaleko obce Hronský Beňadik v okrese Žarnovica havarovalo auto Seat Leon. Vodič odmietol zastaviť hliadke polície. Policajti sa tak rozhodli auto prenasledovať. Naháňačka sa skončila tragicky. Auto vo vysokej rýchlosti havarovalo a pri nehode zomrel 17-ročný chlapec, ktorý ako spolujazdec sedel na zadnom sedadle. Polícia ho pred nehodou zrejme postrelila.

Takéto prípady prenasledovania políciou sú nielen vo svete aj na Slovensku veľmi bežné. Žiaľ, končia sa v mnohých prípadoch zbytočnou smrťou, ktorej sa dalo predísť. V prípade Seatu polícia pritom vedela, kto sedí vo vozidle - nešlo teda o nebezpečného zločinca. Auto šoféroval len 19-ročný Michal z okresu Zlaté Moravce.

Neprehliadnite

Len pred dvoma mesiacmi slovenská polícia naháňala agresívneho motorkára z Vrakune naprieč Bratislavou. Podobne ako v prípade vodiča zo Seatu aj motorkár mal zadržaný vodičský preukaz a súdom štyrikrát uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Nakoniec narazil na Trnavskej ceste do iného auta.

Zásadná otázka teda znie: Má zmysel takéhoto vodiča naháňať a ak áno, tak za akých podmienok? Prenasledovanie vodiča sa môže zdať zo strany policajta ako racionálny krok, lenže dôsledky prenasledovania môžu byť ešte dramatickejšie. Agresívny vodič totiž pri úniku pred políciou neohrozuje len seba, ale aj nevinných chodcov a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Skúsenosti z USA

Pred dvoma rokmi analýza denníka USA Today dokázala, že pri policajných naháňačkách od roku 1979 zomrelo najmenej 5 066 ľudí a desiatky tisíc ďalších bolo zranených, pretože muži zákona opakovane prenasledovali vodičov pri vysokých rýchlostiach a v nebezpečných podmienkach. Často pritom šlo o relatívne malé a nezmyselné priestupky.

Ešte horšie čísla priniesli štatistiky z Národného úradu o bezpečnosti cestnej premávky. Vyplýva z nich, že za posledných 32 rokov zomrelo len na amerických cestách v dôsledku naháňačiek 10 642 ľudí, čo je približne 332 obetí ročne.

V roku 2004 vyšla ďalšia štúdia, ktorá skúmala detailnejšie vyše sedem tisíc usmrtení v dôsledku prenasledovania políciou. Z nej vyplýva, že dve tretiny obetí boli vodiči alebo spolujazdci v aute, ktoré polícia naháňala. Čo je ale oveľa varovnejšie, je štatistika, že až tretinu úmrtí tvorili ľudia, ktorí s naháňačkou nemali nič spoločné.

Polícia tvrdí, že vodiči, ktorí pred hliadkou unikajú, môžu byť potenciálne nebezpeční a naháňačka je nutná na vymáhanie práva a poriadku. „Keď sa darebáci domnievajú, že si môžu robiť všetko, čo sa im zachce, bude to len podporovať ďalšie zločiny,“ povedal pre denník policajný detektív Michael Crivello, ktorý je predsedom policajnej únie v meste Milwaukee.

To je síce pravda, ale ako to vysvetliť rodinám obetí, ktoré boli v celom incidente nevinne? Drvivá väčšina z nevinných obetí (87 percent) boli len vodiči, ktorí boli buď zasiahnutí guľkou z policajného vozidla alebo do nich vodič na úteku v plnej rýchlosti nabúral. Okrem nevinných vodičov je v dôsledku prenasledovania zabitých len v USA približne 30 chodcov a cyklistov.

Tlak, aby sa počet naháňačiek znížil

Lenže aj v USA, kde sú policajné naháňačky národným športom a sledujú sa v televízii ako adrenalínové spestrenie života, policajné orgány a ministerstvo vnútra pochopili, že prenasledovanie áut je „najnebezpečnejšie zo všetkých bežných policajných aktivít“, preto by mali policajti veľmi citlivo zvážiť, či nie je rozumnejšie prerušiť sledovanie, ak nie sú na to vytvorené podmienky.

Typickým príkladom je naháňačka v meste, kde sa pohybuje množstvo chodcov alebo na diaľnici, kde sa zhusťuje premávka. K podobnému rozhodnutiu dospeli pred mesiacom rakúski a slovenskí policajti, ktorí prenasledovali vodiča na Audi. Ten po výzve polície, aby zastavil, zrýchlil na 200 kilometrov za hodinu. Severne od Bratislavy sa policajti rozhodli vzhľadom na značné nebezpečenstvo dopravnej nehody s účasťou iných vozidiel, nepokračovať v prenasledovaní a po vodičovi pátrajú cez evidenčné číslo auta.

V prevažnej väčšine prenasledovaní totiž policajti nehľadajú vraha, únoscu dieťaťa alebo utečenca z väznice. Väčšinou sú to ľudia, ktorí spáchali nejaký priestupok, ktorý pre verejnosť neprestavuje obrovské riziko. Hoci sa v mnohých krajinách zaviedla prax, aby policajti dobre zvážili svoje rozhodnutie, policajti sa napriek tomu rozhodnú často intuitívne prenasledovať vodiča.

Policajti a následne aj vodiči tak konajú pod vplyvom adrenalínu a strachu. Výsledkom je vo väčšine prípadov tragédia nezainteresovaného človeka. Je totiž objektívne pravdepodobnejšie, že pri naháňačke vodič bez vodičského preukazu v panike zrazí chodca na prechádzke, ako pravdepodobnosť, že ide o hľadaného teroristu, ktorý má v obľube zabíjať nevinných ľudí.

Až 90 percent tvoria nenásilné trestné činy

Bežná naháňačka pritom trvá v priemere len jednu až päť minút a prevažná časť havárií sa udeje do dvoch minút. V 60 percentách americká polícia chytí vodiča, ale v 40 percentách sa naháňačka končí nehodou. V rámci nehôd v drvivej väčšine nárazom do iného auta. Polícia by mala započať prenasledovanie auta len pri vážnom dôvode, v ostatných prípadoch stačí evidenčné číslo auta, ako v prípade slovenskej Audi.

Štatistiky hovoria, že až v 91 percentách naháňačke predchádzajú nenásilné trestné činy a priestupky (vodič nezastavil na červenej alebo vodič nemá zapnuté svetlá). Väčšinu priestupkov nemá tak zmysel naháňať po slovenských cestách a polícia by si mohla vystačiť s evidenčným číslom auta a objektívnou zodpovednosťou vodiča, ktorú presadila pred pár rokmi.

Rovnako polícii môžu poslúžiť rôzne technologické hračky. V USA firma StarChase vyvinula jednoduchý recept. Ide o vystreľovací modul s GPS, akúsi šípku, ktorú polícia vystrelí na unikajúce vozidlo. Zabudovaná je v zariadení integrovanom do prednej masky policajného vozidla.

Modul je vybavený prísavkou, ktorá ma zabezpečiť, aby sa šípka pevne prichytila na karosériu vozidla. To síce môže byť v dramatických okamihoch problém, ale ak sa to podarí, má polícia vyhraté. Môže okamžite spomaliť, vypnúť majáky a skončiť s nebezpečným prenasledovaním. Následne sleduje pohyb páchateľov na monitore. Podľa policajných štatistík spomalí do dvoch minút aj vozidlo s páchateľmi. Samozrejme, v presvedčení, že sú „za vodou“.

V USA už vnikla nezisková organizácia PursuitSafety, ktorú založili pozostalí nevinných obetí. Ich cieľom je dosiahnuť, aby polícia prenasledovala len vodičov, ktorí naozaj spáchali násilný trestný čin. Neziskovku založil Jonathan Farris, ktorý v roku 2007 prišiel o syna Paula na predmestí Bostonu. Bol v taxíku, do ktorého vrazil vodič, ktorý unikal pred políciou.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 54

Tagy nehody, policajti