Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pomôžu odvodové a daňové prázdniny slabším regiónom? PS a Za ľudí sa nezhodujú

25.07.2019, 09:58 | Jozef Ryník | © 2019 News and Media Holding

Keď TREND pre časom písal o regionálnych rozdieloch, zistil, že sa síce zmenšujú, ale ani nie tak vďaka štátnym či európskym dotáciám ako skôr svižnou ekonomikou. Teraz prichádzajú dve nové strany - Progresívne Slovensko a Za ľudí - s dvoma rozličnými plánmi ako regionálne rozdiely znižovať.

  • Tlačiť
  • 0

Na prvý pohľad je to akoby stret dvoch svetov- ľavicového a pravicového. Svet riešenia regionálnych rozdielov cez štát a jeho výdavky a svet keď sa štát ma vzdať časti svojich príjmov v prospech súkromného sektora a ľudí, ktorí by si mali pomôcť sami. Paradoxne s viac pravicovým riešením prichádza strana Progresívne Slovensko, ktorá je nálepkovaná ako ľavičiarska. Štátne zásahy zase obhajuje Kiskova strana Za ľudí.

Nižšie dane, viac práce

Ekonóm Ján Remeta (PS) navrhuje podporu najmenej rozvinutých regiónov cez nižšie odvody pre ľudí s nízkymi príjmami, ktorí tam pracujú.

"Naším cieľom je systémové a adresné zníženie odvodov pre všetkých s nízkymi príjmami bez ohľadu na región Slovenska, pričom v najmenej rozvinutých regiónoch by sme radi túto úľavu poskytli vo väčšej miere," vysvetľuje pre TREND J.Remeta. O koľko by odvody mali ísť dole, ešte v strane diskutujú. "Minimom je, aby ľudia s minimálnou mzdou už neplatili zdravotné odvody," dodáva ekonóm progresívcov.

Tiež by mali dostať daňové úľavy aj malé a stredné firmy, ktoré by v týchto regiónoch podnikali a zamestnávali ľudí. Úľavy by sa vzťahovali na prvé tri roky existencie firmy. "Súbežne by sa zaviedla pozitívna motivácia pre firmy ušetrené peniaze reinvestovať, v opačnom prípade by nová firma musela daň zaplatiť," vysvetľuje J. Remeta pričom pripomína, že podobný model má aj Estónsko.

Celkové náklady reformy odhaduje J. Remeta na 300 miliónov eur ročne. Tiež dúfa, že tieto stimuly by mohli vytvoriť päť až sedem tisíc pracovných miest ročne v regiónoch kde je stále vysoká nezamestnanosť.

J. Remeta argumentuje tým, že doterajšia politika rozdávania dotácii najmenej rozvinutým okresom veľmi nefunguje.Všetky nástroje, ktoré vlády doteraz na to mali, ako keby žiadnym spôsobom nepomohli rozdiely zásadnejšie znížiť,“ tvrdí v rozhovore pre Denník N. Pravda je, že za pôsobenia Ficových vlád sa počet najmenej rozvinutých regiónov neznižuje, ale zvyšuje. Kým v roku 2015 ich bolo 12 a dnes ich máme 20.

„Najjednoduchším adresným riešením pre tieto regióny je znížiť dane a odvody pre ľudí, aby tam práca vznikala,“ dodáva J. Remeta.

Neprehliadnite

Podľa neho nalievanie peňazí do regiónov cez výdavky nie je solidárne ani spravodlivé. „Nie všade sú starostovia schopní realizovať dlhodobejšie vízie a efektívne čerpať zdroje EÚ. Tí nezorientovaní, ktorí chcú byť úspešní, sa nevedia obísť bez pomoci externých poradcov, ktorí odčerpávajú nezanedbateľné zdroje z primárne určených aktivít pre regióny.,“ dodáva.

Niektorí odborníci vidia za týmto návrhom logiku. „Ak by sa zaviedla odpočítateľná položka zo sociálnych odvodov, zvýšilo by to čisté príjmy najchudobnejších ľudí a zároveň znížilo mzdové náklady firiem, ktoré ich zamestnávajú. Čo by následne pomohlo vytvárať nové pracovné miesta,“ vysvetľuje Róbert Chovanculiak, analytik INESS.

Pripomína tiež, že zaostávajúce oblasti Slovenska potrebujú aj zvyšovanie ľudského kapitálu dlhodobo nezamestnaných a Rómov. A ten sa zvýši aj tak, že ich treba dostať do práce.

Veľa peňazí za málo muziky

Za svoj nápad so znižovaním odvodov a daní si J. Remeta naopak vyslúžil ostrú kritiku od ekonóma Tomáša Meravého (strana Za ľudí). Ten tvrdí, že priame investície do infraštruktúry alebo do investičných projektov by vedeli pomôcť slabším regiónom viac ako nižšie dane a odvody.

„Slabá infraštruktúra, nevyhovujúca kvalifikácia nezamestnaných, vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti a vysoký podieľ rómskeho obyvateľstva sú najväčšími dlhodobými prekážkami pre rozvoj týchto regiónov. Nie daňové a odvodové sadzby,“ myslí si T.Meravý. Tiež sa mu nezdá, že by fiškálne dopady vo výške 300 miliónov eur stáli za tvorbu niekoľko nie príliš kvalitných pracovných miest, ktoré by zrejme ostali závislé na tejto podpore.

"Nemám obavy, žeby uvedené miesta neboli udržateľné keďže nejde o umelo vytvorené miesta šité na mieru nejakej požiadavky, ale miesta, po ktorých bude skutočný dopyt trhu," reaguje ekonóm J. Remeta.

Na druhej strane Inštitút finančnej politiky vypočítal, že príspevok infraštruktúry k znižovaniu miery nezamestnanosti nie je výrazný. A nepomôže riedko osídleným oblastiam mimo väčších miest. Stavanie diaľníc je drahé a pomalé a cesty prvej triedy sa neopravujú.

Podľa J. Remetu zlá kvalita ciest je skôr prekážkou a nákladom pre tých, ktorí už v regiónoch za prácou dochádzajú. Na druhej strane nedostupná verejná osobná doprava býva jednou z prekážok, ktoré bránia tvorbe pracovných miest.

Ipeľské predmostieZdroj: Milan David

Obavy zo špekulácii

Kritici vyčítaju návrhu J. Remetu aj to, že môže vytvoriť priestor pre špekulácie a daňové úniky. Napríklad tak, že by sa firmy registrovali v okrese, kde je nižšia daň, hoci by reálne podnikali inde.

„Návrh Progresívneho Slovenska nerieši dlhodobé nedostatky týchto regiónov. Naopak, odčerpával by štátu zdroje, ktoré by mohli byť použité práve na riešenie týchto fundamentálnych problémov, akými sú infraštruktúra a slabý ľudský kapitál,“ vysvetľuje T.Meravý. Podľa neho štát vie cez výdavkový multiplikátor rýchlejšie naštartovať ekonomiku než cez zníženie odvodov.

Podobný názor majú aj iní odborníci. Michal Lehuta, analytik VÚB, si myslí, že nižšie odvody by zamestnávaniu na Slovensku určite pomohli. Na druhej strane poukazuje na to, že selektívne geografické zníženie daní pre vybrané okresy môže vytvárať problémy.

„Nie len pocit nespravodlivosti v okresoch, kde budú sadzby vyššie, ale aj možnosťami obchádzania vyššieho zaťaženia formálnym presunom do vybraných okresov s nižšími sadzbami,“ dodáva M. Lehuta.

Motiváciu špekulovať pri rôznych sadzbách odvodoch pripomína aj Peter Goliáš, riaditeľ INEKO. Firmy by sa napríklad snažili ušetriť náklady umelým presunom zamestnancov do chudobnejších regiónov. To by si vyžadovalo vyššie náklady na administratívnu kontrolu štátom.

Podobne by to mohlo fungovať aj pri rôznych daniach pri malých a stredných firmách. „Nižšie sadzby dani pre menšie firmy tiež navádzaju na špekulácie, ako rozdeliť či zmenšiť firmy, aby platili nižšie dane,“ myslí si P. Goliáš. Vytváraním rôznych výnimiek sa podľa odborníkov zbytočne komplikuje a zneprehladňuje daňový systém. Šéf INEKO však podporuje znižovanie odvodov ľudom s nízkym príjmom, ale bez ohľadu na región.

J.Remeta tvrdí, že zneužívanie nižších daní sa dá eliminovať, napríklad podmienkou prevažujúceho počtu zamestnancov v nerozvinutom regióne. "Skutočnú aktivitu je možné overiť viacerými spôsobmi, pričom v narastajúcej digitálnej dobe to bude čoraz jednoduchšie," dodáva.

Modrý KameňZdroj: Milan David

Zmena financovania samospráv

T. Meravý tiež v rozhovore pre Denník N navrhuje zmeniť model financovania samospráv ako istý podiel z celkových daňových príjmov štátu. V súčasnosti ide samosprávam 100 percentný podiel z dane z príjmu fyzických osôb. Z toho 70 percent obciach a 30 percent krajom. Výnos z nej je podľa ekonóma relatívne nízky a zároveň je veľmi citlivý na hospodársky aj politický cyklus. Takto trpí podfinancovaním napríklad regionálne školstvo.

„Sme za to, aby sa systém zmenil smerom k podielu z celkového výberu daní, to by samosprávam prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť príjmov,“ dodáva T.Meravý. Túto zmenu však treba naviazať aj na zmeny v rozdelení prenesených kompetencií.

Aký podiel na celkových daniach by mali dostať obce, mestá či kraje to ešte nevie. „Konkrétne sumy nie je možné presne určiť bez toho, aby boli vyriešené aj kompetencie. O konkrétnych modeloch ešte diskutujeme v rámci strany,“ dodáva.

Odborníci sa tiež prikláňajú k možnosti financovať samosprávy cez daňový mix a nielen cez daň z príjmov. Uvažuje sa, že v daňového mixe by bola aj DPH, spotrebné dane či firemná daň.


„Uľahčilo by to reformy v daňovom systéme, pretože súčasné nastavenie akýkoľvek zásah do dane z príjmov fyzických osôb stopercentne premieta do príjmov samospráv,“ dodáva M. Lehuta.

Napríklad, ak by prešla zmena navrhovaná stranou Most-Híd na zníženie nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu, tá by znamenala nižšie príjmy aj pre samosprávy. Napriek tomu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta robiť zmeny vo financovaní samospráv.

Podľa R. Chovanculiaka sa obce dnes výrazne spoliehajú na štátom vyberané dane, pričom vlastné možnosti zdanenia nevyužívajú v plnej miere. Ide napríklad o daň z nehnuteľností, ktoré je skoro všade nízka.

Realita je taká, že mestá a obce dnes zjavne nemajú dosť peňazi na údržbu, opravu a rozvoj ciest a každym rokom im rastie investičny dlh. Preto pri zmene financovania samospráv by sa podľa P. Goliáša malo by sa vychadzať z auditu kompetencií a finančných možnosti samospráv.

Podľa J. Remetu bude nutné v dlhšom horizonte uvažovať aj o zmene územnosprávneho usporiadania. "Najmenšie obce budú musieť zvyšovať svoj potenciál v spájaní, keďže v súčasnosti majú len minimálnu šancu na rozvoj," dodáva.

Opatrnosť bez komentára

ZMOS nechcel komentovať tieto návrhy ekonómov. „Vyjadrujeme sa ku konkrétnym návrhom, nie úvahám prezentovaným niektorými členmi politických strán,“ hovorí Michal Kaliňák, hovorca ZMOS.

Podobne opatrná k návrhom opozičných strán je aj Únia miest Slovenska. „Nechceme komentovať jednotlivé námety, pretože mestá na Slovensku potrebujú komplexnú úpravu rozdelenia kompetencií, financovania a územnosprávneho usporiadania,“ vysvetľuje Richard Rybníček, prezident Únie Miest Slovenska a primátor Trenčína. Únia miest pripravuje vlastné tézy k problematike, o ktorých chce od jesene diskutovať s politickými stranami.

Napokon ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nechce hodnotiť jednotlivé návrhy. „Efekt navrhovaných opatrení môže byť rôzny v závislosti od konkrétneho legislatívneho riešenia, ktoré zatiaľ nebolo predstavené,“ tvrdí ekonóm Juraj Kotian, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy dane, odvody, samosprávy

Diskusia (0 reakcií)