Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Poučenie z Privilégia

21.08.2007, 15:44 | Ján Záborský | © 2007 News and Media Holding

Kauza ministerky práce poukázala na viacero nedostatkov v rezorte.

  • Tlačiť
  • 0

Keď sa vynechá z kauzy Privilégium politika, ostáva poučenie. Napríklad že netreba nutne platiť dane a odvody, keď chce človek získať dotáciu z verejných peňazí. Stačí tvrdiť, že všetko je v poriadku, a nik si to neoverí. Potvrdzuje to i ministerstvo práce slovami hovorkyne Oľgy Škorecovej: „Čestné vyhlásenie konateľa Privilégia sme neoverovali, nebol dôvod.“

Pravda, ak niekto klame a príde sa mu na to, čaká ho vrátenie dotácie a postih. No pri prístupe rezortu práce sa na to nemusí prísť nikdy. Problémom nie je ani tak udelenie dotácie nevhodnému subjektu – ak ten po zistení chyby je peniaze schopný vrátiť – ako skôr fakt, že iné organizácie, ktoré si povinnosti plnili, o šancu na dotáciu kvôli podvodníkovi prídu.

Overovanie pravdivosti zadaných údajov pritom vôbec nie je administratívne náročné a zložité, ako tvrdí rezort Viery Tomanovej, ktorý má Sociálnu poisťovňu vo svojej agende. Najjednoduchšie riešenie by bolo pýtať od žiadateľov nie čestné vyhlásenia, ale potvrdenia od Sociálnej poisťovne a daňového úradu. Ako v prípade daňového dlhu neziskovej organizácie Privilégium ukázal denník Sme, nie je problém takéto potvrdenie získať. Stačí žiadosť a päťdesiatkorunový kolok.

Firmy si takýmto spôsobom zvyknú overovať svojich nových obchodných partnerov či účastníkov súťaže o dodávky tovarov alebo služieb. Chránia sa tak pred problémami, ktoré by mohli plynúť z prípadnej exekúcie. Ministerstvo práce potvrdilo, že prehodnocuje spôsob prideľovania dotácií, aby sa pochybeniam predišlo.

Súkromný sektor to vie

00_koztamanovaHLAVNA.jpg

Ako alternatíva sa ponúka i príklad zo súkromného sektora. Banky síce nedávajú dotácie, ale ak si klienta, ktorému poskytujú úver, dostatočne neoveria, riskujú problémy so splácaním úveru. V horšom prípade podvod. Po poučenie netreba chodiť ďaleko do minulosti, stačí si spomenúť, ako v 90. rokoch vtedy ešte štátne banky rozdeľovali pôžičky stranícky či inak spriazneným podnikateľom. Preferencia straníckej príslušnosti pred dôkladným rizikovým manažmentom stála daňovníkov vyše sto miliárd korún.

Slovenským bankám trvalo niekoľko rokov, než postupne zaviedli úverový register, kde sa navzájom delia o údaje klientov. Jednotlivé banky majú pri novom klientovi možnosť zistiť, kde inde mal či má úver a ako ho spláca. Ďalší prelom v overovaní, z ktorého by si mohol zobrať príklad práve rezort práce, vznikol v spolupráci so štátnou Sociálnou poisťovňou. Tá vie banke oznámiť, či klient hovorí pravdu o svojom zamestnávateľovi, výške platu a ostatných údajoch. Samy osobné údaje pritom neposkytuje, banka dostane na svoje otázky len tri možné odpovede: áno, nie, neviem. Zavedenie systému trvalo niečo vyše roka.

„Skúsenosti s registrom máme pozitívne, funguje to. Veríme, že to postupne bude tlačiť aj na zamestnávateľov, ktorí majú podlžnosti k Sociálnej poisťovni, lebo ich zamestnancom to môže komplikovať získanie úveru,“ tvrdí hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Miriam Fuňová. Prevádzka registra stojí 15 miliónov korún štvrťročne. Niektoré banky už vďaka nemu zjednodušili požiadavky pri poskytovaní úverov, napríklad skupiny zamestnaných klientov Tatra banky nemusia predkladať potvrdenie o výške príjmov.

Riešenie kontroly úverov cez Sociálnu poisťovňu alebo podobnú inštitúciu nie je úplne bežné, v okolitých krajinách žiaden podobný systém banky nemajú.

Ak by podobný systém, ktorý by umožňoval klásť základné otázky daňovému úradu a Sociálnej poisťovni, mali aj vládne inštitúcie, podvodníci by sa ľahko odhalili. Dotácie – nielen zo sociálnej sféry, ale i zo všetkých ostatných – by tak dostávali naozaj len tí, ktorí si povinnosti plnia.

Neznáme záväzky

Neplatenie odvodov na strane neziskovky Privilégium bolo vedomé a firma sa aj dohodla na splátkovom pláne, vďaka čomu Sociálna poisťovňa zastavila exekúciu. No nie každý dlžník Sociálnej poisťovne o svojich záväzkoch aj vie. Inštitúcia o nedoplatkoch či neplatení neinformuje vždy okamžite, ako problém to uznal už jej predchádzajúci šéf František Halmeš.

Firmy, ktoré inak poctivo platia odvody, z času na čas môžu spraviť chybu napríklad pri vypĺňaní odvodových tlačív. No už sa nedozvedia, že poslali nesprávne sumy, prípadne použili nesprávny kód na platobnom príkaze. A nik im neoznámi, že platba bola chybná. F. Halmeš to zdôvodňuje i tým, že poisťovňa nemohla vedieť, z ktorej firmy sú peniaze, ktoré má na účte a nevie ich priradiť k odosielateľovi. No to, že od inak vzorného platiteľa jej jedna platba chýba, by už vedieť mala.

Nedostatky v sledovaní platobnej disciplíny potom prinášajú prípady, keď zabudnutá platba narastie do niekoľkonásobnej výšky vplyvom penále z omeškania. TREND napríklad pozná prípad ženy, ktorá po zosnulom manželovi zdedila šesťstotisícový dlh na odvodoch, ktoré niekoľko rokov neplatil. Väčšina tejto sumy sú práve penále a pokuty, pretože o povinnosti nevedela a nechala tak dlh narastať. Teraz vyjednáva splátkový kalendár. V menšej mierke ilustruje „trestný“ systém prípad ďalšieho klienta Sociálnej poisťovne. Zabudnutá stokorunová platba sa po niekoľkých rokoch vyšplhala na päťtisíc korún. Až potom ho sociálka upovedomila, že by mal peniaze doplatiť.

Niekoľkoročné meškanie dvíha dlžnú sumu slušným tempom – o 0,05 percenta denne, teda takmer 20 percent ročne. U zamestnávateľa či samostatne zárobkovo činnej osoby sa k tomu môže pridať pokuta do výšky pol milióna korún. Na daňovom úrade je sankčný úrok definovaný ako trojnásobok základnej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá je dnes na úrovni 4,25 percenta ročne. V oboch prípadoch je možné požiadať o odpustenie penále, nie je to však nárokovateľné. V minulosti sa dalo počítať i s generálnym pardonom Sociálnej poisťovne, ktorá pri zaplatení dlžných odvodov odpúšťala penále, no podľa jej vedenia predvlani išlo už o poslednú takúto akciu.

V súčasnosti môže poisťovňa odpúšťať penále len za nedoplatky spred konca roka 2004. Od januára 2005 už odpustenie penále zákon neumožňuje, lebo podľa pravidiel EÚ by šlo o nedovolenú štátnu pomoc. Pri posudzovaní žiadosti sa zvažujú ekonomické a sociálne dôvody neplatenia odvodov a prípadný vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Chýbajúci transparentný mechanizmus odpúšťania pokút a zastavovania exekúcií tak vytvára priestor na špekulácie, či si dlžník nepomohol známosťou alebo straníckym preukazom Smeru.

Nedostatočnú komunikáciu s klientmi si uvedomuje i súčasné vedenie Sociálnej poisťovne. To má v pláne na najbližšie roky predovšetkým zlepšiť komunikáciu s neplatičmi. Aby o nedoplatkoch vedeli skôr. Aj ostatní klienti by sa mohli dočkať lepšieho informovania: šéf poisťovne Ivan Bernátek chce zriadiť call centrum. Doteraz majú obmedzené skúsenosti s takouto službou z obdobia spúšťania druhého piliera. Vtedy telefonicky poskytovali informácie o jeho fungovaní.

Jednotný výber nebude

Vynikajúcim kontrolným riešením by bolo prepojenie informačných systémov Sociálnej poisťovne a daňového riaditeľstva. Porovnania ekonóma Richarda Sulíka poukazovali na to, že ľudia platia poctivejšie dane než odvody – dane odvádzali z príjmov o deväťdesiat miliárd korún vyšších, než z akých priznávali odvody.

Ministerstvo financií dokonca ku koncu predchádzajúcej vlády vypracovalo harmonogram jednotného výberu daní a odvodov a tento plán schvaľovala i opozícia. Momentálne však už medzi priority nepatrí, i keď pôvodným plánom bolo zaviesť ho do prijatia eura.

17G_investicieSP.jpg

Naopak, Sociálna poisťovňa požaduje štyri miliardy korún v najbližších piatich rokoch na prebudovanie informatiky, najviac za celú svoju existenciu. Čo dáva aj jasnú odpoveď na to, ako vidí šancu na jednotný výber odvodov a daní. Na porovnanie, keď sa za riaditeľovania Miroslava Knitla v rokoch 2001 až 2005 obstarávali nové systémy a zavádzal sa druhý pilier, vynaložila poisťovňa na informatiku za celých päť rokov polovicu tejto sumy.

Priestor na investície do IT si sociálka chce presadiť cez zákon, zvýšením správneho fondu z 2,9 na 3,5 percenta vybratého poistného. Ako sa inštitúcia ponosuje, zavedenie druhého piliera ju pripravilo o zhruba pol miliardy korún správneho fondu ročne, zdvihnutím percenta chce tieto peniaze získať späť. Ministerka práce požiadavku čiastočne vyslyšala, v návrhu novely zákona o sociálnom poistení dvíha správny fond na 3,2 percenta.

Druhý pilier prospel

Trochu prečistiť finančnú džungľu v Sociálnej poisťovni pomohol druhý pilier. Po zavedení elektronického zadávania dát a zaučení užívateľov do nového systému sa darilo postupne prichádzať na to, ktoré peniaze chýbajú. A ozývali sa i klienti druhého piliera, ktorí až po reforme zistili, že ak aj ich zamestnávateľ odvody platí, na dôchodkových účtoch sa nie vždy objavujú.

Takmer okamžitá spätná väzba nového systému spolu s automatickou kontrolou zjavne chybných údajov viedla k tomu, že masa „náhodných“ neplatičov sa zredukovala. A úspešnosť sa odzrkadlila i na objeme vybratého poistného, ktoré vlani medziročne narástlo o pätinu. Najviac za celú dobu existencie Sociálnej poisťovne.

Najväčším objemom k tomuto nárastu prispel práve dôchodkový fond. Išlo pritom o zrejme najlacnejší informačný systém v Sociálnej poisťovni, vytvorila ho totiž skupina zamestnancov. V rokoch 2004 a 2005, keď sa zavádzal do praxe, mala inštitúcia vôbec najnižšie náklady na informatiku za dobu svojej existencie.

Tento rok bez zmeny

Procesy, na ktorých „praskla“ kauza Privilégium, sa tak rýchlo meniť nebudú. Rozbehnuté súťaže o dotácie sa budú tento rok riadiť ešte platným výnosom, bude na ne teda postačovať čestné vyhlásenie.

No podľa O. Škorecovej ministerstvo pripravuje nový výnos, ktorý by mal stanoviť sankcie za podvody i sprísniť kontrolné mechanizmy. Práve postihy podľa hovorkyne súčasne platné pravidlá vôbec neobsahujú.

O možnosti zmeniť pravidlá už rozbehnutých súťaží rezort nerozmýšľa, prihlášky sa totiž podávali „ešte pred vypuknutím kauzy“.

Foto – Sita/Tomáš Benedikovič

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)