Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo dievčatá nevedia matematiku

17.09.2008, 22:19 | František Múčka | © 2008 News and Media Holding

Zaostávanie dievčat v matematike vidia vedci
v rozdieloch v mozgoch
i kultúrach.

  • Tlačiť
  • 4

Čo majú spoločné dievčatá s matematikou a ekonomikou? Štúdie popredných svetových vedcov naznačujú, že mnoho. Slovenským dievčatám sa v počtoch darí menej ako chlapcom. Trápiť by to nemalo len rodičov. Tento jav by si mali všimnúť i štátni stratégovia. Lebo dobré matematické znalosti obyvateľstva sú prísľubom budúceho hospodárskeho rozvoja krajiny.

Každý rok si tisícky žiakov/žiačok a študentov/študentiek z celého Slovenska merajú sily na matematickej olympiáde. Výsledky, aspoň tie vlaňajšie, hovoria, že chlapci v tomto zápolení obstoja lepšie.

Na krajských kolách iba menej ako tretina zo štyroch stoviek úspešných riešiteľov – takých, čo v teste získali aspoň desať bodov – boli dievčatá. V niektorých vekových kategóriách v niektorých krajoch nemali zastúpenie vôbec.

Nie sú hviezdy

dievcatanevediamatiku01.jpg

Iste, výsledky matematickej olympiády nemusia dôveryhodne vypovedať o rozdielnych schopnostiach žiakov a žiačok porozumieť matematike. K dispozícii sú aj iné, reprezentatívnejšie údaje.

Najväčší prieskum, ktorý meria schopnosti žiakov v rozličných kategóriách v štyroch desiatkach krajín sveta, je PISA. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v rámci neho testuje štvrť milióna pätnásťročných žiakov.

Ostatný prieskum PISA sa uskutočnil v roku 2006. Žiaci posledných tried základných škôl sa testovali v troch základných kategóriách: čítaní, matematike a ostatných vedách. Skúmalo sa nielen množstvo nadobudnutých znalostí, ale najmä schopnosť ich uplatnenia pri riešení problémov.

Nedá sa povedať, že by slovenskí chlapci patrili v matematike v porovnaní so študentmi z krajín OECD medzi hviezdy. V umiestnení mierne zaostávajú za priemerom. No aj tak sú na tom lepšie ako dievčatá.

Ukazuje sa to pri porovnávaní priemerných hodnôt aj v zastúpení v desiatich percentách najlepších. Naopak, v čítaní, respektíve chápaní prečítaného textu sú zasa výrazne lepšie dievčatá. Na Slovensku i v drvivej väčšine testovaných krajín.

Monitor nepresvedčil

Existuje aj prieskum, ktorý hovorí, že slovenské dievčatá sú v matematike lepšie. Je to plošné testovanie deviatakov, pred časom známe ako Monitor 9.

Realizoval sa už štyrikrát. A zakaždým z neho dievčatá vyšli v matematike lepšie. Hoci v dokumentácii k projektu sa uvádza, že cieľom testovania je, okrem iného, pripraviť žiakov aj na testovanie OECD.

Prečo teda vychádzajú rozdielne výsledky? Z porovnania zadaní možno vyčítať, že slovenské testovanie je oveľa bližšie k slovenskému spôsobu vyučovania a osnovám. Kým testy OECD si kladú za cieľ testovať najmä schopnosť žiakov riešiť matematické problémy a menej sa koncentrujú na overovanie teórie.

S takouto interpretáciou rozdielov testovania súhlasí aj pedagóg Martin Kollár. Ten na bratislavskom Gymnáziu Grösslingová, známom ako Gamča, vyučuje v matematických triedach a na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského zasa vedie matematické cvičenia pre prvákov a druhákov.

Počet dievčat na gymnáziu v matematických triedach neprevyšuje tretinu. „No nedá sa povedať, že by boli horšie ako chlapci,“ bilancuje M. Kollár. Ak majú podľa neho v niečom väčšie problémy, je to stereometria, priestorové videnie: „Ale nie je to výrazné.“

No keď spomína na najlepších žiakov, posledné dievča, ktoré sa zúčastnilo na medzinárodných matematických súťažiach, skončilo štúdium na Gamče pred vyše šiestimi rokmi. „V čom dievčatá zaostávajú, je prístup k matematike. To, ako sa vrhnúť do matematiky,“ mieni.

Mladí géniovia

„Nerobil som si žiadnu štatistiku, aby som mohol dokázať, či sú naše študentky lepšie alebo horšie ako študenti,“ začína debatu profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK Pavol Brunovský. Keď hovorí o svojich študentoch, má na mysli predovšetkým tých, ktorí na fakulte študujú odbor ekonomická a finančná matematika.

Odbor zriadili pred štrnástimi rokmi z dvoch dôvodov. Prvým bola slabá možnosť študovať tento typ matematiky, druhým upadajúci záujem uchádzačov o štúdium takzvanej čistej matematiky. Zatiaľ čo na čistej matematike v minulosti prevládali študenti, dnes je pomer študentiek a študentov na ekonomickej matematike približne vyrovnaný.

A ktorí sú lepší? „Zásadné rozdiely medzi nimi nevidím. Všetci sú rovnako dobrí. No ak by som mal spomínať, medzi najväčšími talentmi boli väčšinou chlapci,“ hovorí P. Brunovský.

A dodáva, že ani medzi svetovými matematickými géniami to nie je inak. Na druhej strane, v súčasnosti je medzi doktorandmi viac dievčat ako chlapcov.

Absenciu ženských mien medzi matematikmi svetového mena vysvetľuje P. Brunovský anomáliou. Kým v iných prírodných vedách na najväčšie objavy prichádzajú vedci skôr v strednom až zrelom veku, v matematike je to inak.

„Na najväčšie zistenia prídu matematici väčšinou do tridsiatky. Potom ich môžu rozvíjať či dopĺňať,“ hovorí. Ženy majú do tridsiatky často iné priority ako vedecké bádanie – viac sa venujú rodine.

Tenké ľady

dievcatanevediamatiku02.jpg

Hovoriť o rozdieloch v mentálnych kapacitách na základe biologických rozdielov je chôdzou po mimoriadne tenkom ľade. V spoločnosti, ktorá má v živej pamäti genocídy odôvodnené nerovnosťou rás, je rozšírený postoj odmietať podobné výskumy en bloc. A vôbec nie je výnimočné, ak sa pestuje i k štúdiám, skúmajúcim rozdiely medzi ženským a mužským mozgom.

Na podobné úvahy doplatil aj viackrát ocenený akademik, minister financií a rektor Harvardovej univerzity Lawrence Summers. Jeho meno sa spája s viacerými teóriami v oblasti mikro- i makroekonómie.

Hoci jeho akademická kariéra je spätá s viacerými škandálmi – ako šéf univerzity stratil dôveru pre svoj prejav v januári roku 2005. Na istej konferencii vtedy obhajoval tézu, podľa ktorej majú ženy od prírody menšie nadanie na vedu.

To vyvolalo protesty kolegov a študentov, ktoré vyústili až do jeho odstúpenia. I keď sa opieral o overiteľné dáta, podľa ktorých sa ženy menej vyskytujú v extrémnych koncoch škál. Je medzi nimi menej géniov i menej zaostávajúcich.

Na druhej strane, predsudok k „rodovým“ teóriám má v sebe aj niečo pozitívne. Autori, ktorí chcú, aby ich práce získali rešpekt, si musia dať oveľa väčší pozor na to, ako pri nich postupujú. Akú metodiku zvolia, ako formulujú tézy, odôvodňujú ich platnosť a aké závery formulujú.

Autorom jednej z kníh, ktorá sa vyznačuje mimoriadnou precíznosťou spracovania a množstvom použitých štatistických dát, je Simon Baron-Cohen. Tento profesor univerzity v Cambridgei v nej dokazuje relevantné rozdiely v spôsobe, akým funguje „priemerný“ ženský a mužský mozog.

Mužský mozog označuje S. Baron-Cohen za systematizujúci. Dokáže ľahšie pochopiť funkčnosť systémov a navrhovať ich. Extrémom sú podľa neho ľudia s Aspergerovým syndrómom, ktorý sťažuje spoločenskú interakciu a obmedzuje množstvo prejavov v správaní.

Syndróm sa pripisuje napríklad géniom ako Isaac Newton či Albert Einstein. Nositeľovi Nobelovej ceny za ekonómiu Vernonovi Smithovi Aspergerov syndróm dokonca riadne diagnostikovali.

Ženský mozog je zasa pod S. Barona-Cohena empatizujúci. Dokáže lepšie ako mužský vyhodnotiť reakcie a pripraviť primeranú reakciu.

Cambridgeský profesor tiež dokazuje súvislosť medzi množstvom testosterónu (najdôležitejšieho mužského hormónu), ktoré má dieťa pred narodením, s jeho neskoršou schopnosťou osvojovať si slová či nadväzovať očný kontakt. Ako už naznačuje jeho delenie mozgov, zástupkyne nežného pohlavia sú na tom lepšie.

Učebnicová diskriminácia

Hoci testovania dokazujú, že ženský a mužský mozog nepracujú rovnako, existuje silné presvedčenie, že na výkony žien v matematike vplýva aj ich sociálna rola. Teda že za slabšími výsledkami dievčat v matematike stojí aj pohľad na tento predmet ako na mužský predmet.

Tento názor zdieľajú i slovenské feministky združené v Aspekte, projekte občianskeho združenia Možnosť voľby. Tie si vzali na mušku učebnicu matematiky, aby na nej dokázali, že spoločnosť sa snaží počty vtlačiť do hlavy predovšetkým chlapcom.

Niekoľko príkladov z ich bilancujúcej štúdie. Pri povolaniach, najmä tých lukratívnejších, sa spomínajú najmä muži. Kým ženy sa uvádzajú v rolách kvetinárky, uvádzačky v kine a učiteľky v škôlke.

Muži vykonávajú zaujímavejšie povolania, sú kúzelníkmi, potápačmi, lekármi, vynálezcami. „Obsah učebnice je rodovo nekorektný, podsúva podvedomý odkaz nerovného postavenia mužov a žien v spoločnosti,“ sumarizuje autorka štúdie Jana Kišoňová.

Problémom podľa nej je tiež používanie mužského rodu v textoch, ako „Žiaci“ alebo „Vyrieš sám“, ktoré majú podporovať mužské videnie sveta matematiky.

Dievčatá by tak mohli nadobudnúť dojem, že matematika nie je pre život dôležitá. Naozaj si však myslia, že dosahovať dobré výsledky v matematike nie je pre ne dôležité?

Prieskum OECD, ktorý okrem testovacích príkladov kládol žiakom aj tieto otázky, niečo podobné naznačuje. Presnejšie, podľa neho je možné, že dievčatá nevnímajú matematiku pre svoj život takú potrebnú ako chlapci.

No rozdiely nie sú zásadné. Kým podľa PISA si 86 percent dievčat myslí, že dosahovať dobré výsledky v matematike je dôležité, spomedzi chlapcov si to myslí 92 percent.

Zatiaľ čo chlapci sú v tomto ukazovateli na rovnakej úrovni, ako je priemer krajín OECD, dievčatá zaostávajú. Nielen za spriemerovaným názorom všetkých študentov, ale aj za spriemerovaným názorom dievčat. Ten sa totiž od názorov chlapcov takmer nelíši.

Ešte výraznejší je rozdiel pri otázke, či si žiaci myslia, že je dôležité dosahovať dobré výsledky v čítaní. Tentoraz sa na vec serióznejšie pozreli dievčatá. A to ešte s výraznejším náskokom ako chlapci pri matematike.

Tentoraz boli ukazovatele v prospech dievčat v pomere 87 : 95. Ťažko povedať, či táto vnútorná motivácia stojí za korešpondujúcimi výsledkami v oboch predmetoch. Alebo, naopak, či každé pohlavie priraďuje väčšiu váhu tomu predmetu, v ktorom je lepšie.

Kultúra a matematika

Odôvodnenie rozličných výsledkov v matematike na základe získanej motivácie urobili traja vedci s talianskymi menami z troch svetových univerzít. Výsledky práce publikovali v magazíne Science.

Viedol ich Luigi Guiso z Európskeho kultúrneho inštitútu vo Florencii. Vedci tvrdia, že postavenie žien v krajine koreluje s ich výsledkami v matematike.

Ako k tomuto záveru prišli? „Zozbierali sme výsledky z testu PISA [OECD, 2003] a porovnali sme ich so štyrmi indexmi o rovnosti pohlaví,“ odpovedá profesor L. Guiso na otázku TRENDU.

Použili napríklad Index svetového ekonomického fóra, ktorý reflektuje podmienky žien vo vzdelávaní, ekonomických a politických príležitostiach. Ďalší index bol World Values Survey, ktorý zasa skúma postavenie žien na trhu práce.

Nie je prekvapením, že indexy merajúce postavenie žien vypovedali približne rovnako. Profesori následne tieto dáta porovnali s výkonmi žien v matematike.

Výsledok: pozitívna korelácia medzi rovnosťou pohlaví a rozdielmi v matematických výsledkoch. Ako slabé miesto v metodike prieskumu sa môže javiť fakt, že neposkytuje porovnania v časových radoch, hoci dáta z testovania OECD to umožňujú. Na druhej strane, výrazné zmeny vo výsledkoch jednotlivých krajín sú skôr zriedkavé.

A čo ak medzi príslušníkmi národov existujú biologické rozdiely, ktoré majú vplyv na ich výsledky v matematike? „Urobili sme pokus, aby sme vylúčili aj takúto možnosť,“ tvrdí Luigi Guiso.

Pomohli si triedením krajín a ich obyvateľov podľa odlišností v spoločných znakoch DNA. Výsledky nepotvrdili tézu o takých odlišnostiach v dievčenských DNA, ktoré by znamenali predurčenie na zaostávanie v matematike.

Naopak, problém zaostávania chlapcov v čítaní sa nestratil v žiadnom type sledovanej kultúry. „V krajinách, ktoré označujeme ako rodovo vyrovnané, dosahujú dievčatá porovnateľné výsledky v matematike ako chlapci.

A v čítaní sú neporovnateľne lepšie,“ hovorí taliansky profesor. „Ak majú fyziologické rozdiely vplyv na výkon dievčat v matematike, určite je menší ako vplyv kultúry,“ dodáva. Tézu podľa neho potvrdzuje aj fakt, že v testoch PISA možno vidieť postupné zbližovanie vo výsledkoch v matematike.

dievcatanevediamatiku01tabula.jpg

Foto - Profimedia.cz, Vlado Benko

  • Tlačiť
  • 4