Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo má Slovensko takú vysokú nezamestnanosť?

20.02.2014, 13:57 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Nezamestnanosť na Slovensku znamená pre krajinu zrejme najvypuklejší socioekonomický problém. TREND.sk pozbieral dôvody, ktoré analytici považujú za bariéry vyššej zamestnanosti. Ak si myslíte, že krivky nezamestnanosti ovplyvňujú len dlhodobo nezamestnaní či Rómovia, máte pravdu len čiastočne

  • Tlačiť
  • 3

Aj optimistické scenáre rastu podľa analýzy Deutsche Bank predpokladajú, že bude trvať roky, než Európska únia a medzi nimi aj Slovensko dosiahne výraznejšie zníženie počtu nezamestnaných. Ide o armádu 26,2 milióna Európanov na úradoch práce. Ťarcha doznievajúcej krízy je rozprestrená nerovnomerne. Kým Nemecko sa teší rekordne nízkej nezamestnanosti, v Grécku už dosahuje 28 percent, čo je najhoršie číslo v histórii.

Periféria eurozóny a Slovensko čelí problému, ktorému sa často hovorí „stratená generácia“. Ide o mladých ľudí, ktorí nedostávajú príležitosti na trhu práce. Obavy budí najmä nezamestnanosť medzi mladými Grékmi a Španielmi, ktorá dosahuje 50 percent.

Výrazne lepšia nie je situácia ani na Slovensku, kde Eurostat z decembra minulého roka eviduje údaj 32,6 percenta, teda zhruba 65-tisíc nezamestnaných mladých ľudí pod 25 rokov. Pre Slovensko je veľkou výzvou aj riešenie vysokej nezamestnanosti u starších ľudí, dlhodobo nezamestnaných a žien. Inštitút INEKO sa v analýze pokúsil zhrnúť hlavné bariéry, ktoré ubíjajú pracovný trh.

Pasca neaktivity

Jednou z hlavných prekážok na trhu práce je takzvaná pasca neaktivity. „Súvisí s tým, že ľuďom, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, sa dávky prudko znižujú, akonáhle si nájdu nejaký legálny príjem. Konkrétne sa im za každé zarobené euro v hrubom znížia dávky až o 75 centov,“ vraví analytik INEKO Peter Goliaš.

Druhým dôvodom sú vysoké sociálne a zdravotné odvody, ktoré im znižujú čistý príjem. Motivácia, aby si poberateľ dávok našiel legálny príjem, sa odvodmi znižuje. Upozornila na to aj Európska komisia v máji minulého roka. Brusel vypočítal, že hraničná (efektívna) daňová sadzba, teda miera prírastku alebo úbytku zaplatenej dane z dodatočnej jednotky hrubého príjmu, dosahuje pri tejto skupine ľudí až 60 percent, pri matke s dvoma deťmi až 80 percent.

Na jednej strane títo ľudia nechcú stratiť dávky a zároveň legálny príjem po zaplatení všetkých odvodov nie je pre nich dostatočne atraktívny. Pasca neaktivity sa týka hlavne ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí zarábajú do výšky minimálnej mzdy, teda 352 eur. Najčastejšie pracujú na dohody a na čiastočné úväzky. Riešením je podľa P. Goliaša spomaliť krátenie sociálnych dávok v závislosti od rastu príjmu, ako aj znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom.

Tento nápad nie je ničím nový a úspešne ho zaviedli od roku 2003 v Nemecku v reformách Hartz I. až IV. Boli to opatrenia Hartzovej komisie (nazvanej podľa výkonného riaditeľa Volkswagenu Petra Hartza), ktorý bol poverený reformou od kancelára Gerharda Schrödera. Základný cieľ: dostať dlhodobo nezamestnaných do práce. Ide o takzvané mini-jobs a midi-jobs, z ktorých zamestnanec aj firma odvádzajú zo mzdy len minimálne odvody.

Firmy túto možnosť využili a v súčasnosti takto pracuje až 7,4 milióna ľudí v Nemecku, teda každý piaty zamestnanec. Keďže mzdy nie sú centrálne regulované a minimálna mzda neexistuje, mesačné mzdy týchto nemeckých pracovníkov sa dajú porovnať s platmi slovenských úradníkov.

Slovenské ministerstvo práce nad touto formou zamestnávania ľudí zatiaľ neuvažuje, hoci štátny tajomník Branislav Ondruš plánuje pracovnú cestu do Nemecka, kde chce zistiť viac informácií. 

Nevýhodou mini- a midi-jobs je skutočnosť, že model mini-jobs umožňuje nízkokvalifikovaným zamestnancom nájsť si prácu, avšak problém je, že nemusí dôjsť k prechodu na viac platenú prácu, čo vytvára riziko sociálnych problémov. 

Aktivačne práce sú preceňované

Kosia trávniky, pomáhajú stavať infraštruktúru, zbierajú odpadky, pomáhajú pri výsadbe. Aj toto je spôsob, akým sa nezamestnaní môžu dostať v rámci obecných prác k aktivačnej dávke. Pozitívom je, že tieto práce udržujú pracovné návyky, otázna je efektivita a kvalita práce, na ktorú hlavne v rómskych osadách poukazovali médiá.

Inštitút finančnej politiky (IFP) aj INEKO si myslia, že aktivačné práce skôr brzdia zamestnanosť. „Na jednej strane si nezamestnaní takto privyrobia a nestratia pracovné návyky, ale čas strávený aktivačnými prácami sa nedá využiť na hľadanie zamestnania. Odporúčania OECD sú preto skôr v neprospech tohto príspevku,“ vraví šéf IFP Martin Filko.

Skúsenosti ukazujú, že len zlomok ľudí si na aktivačných prácach dokáže nájsť prácu. „Ľudia poberajúci aktivačné príspevky akoby uviazli na jednom bode, nezvyšujú si kvalifikáciu a teda ani šance na uplatnenie sa na pracovnom trhu,“ hovorí P. Goliaš.

OECD nám pred dvoma rokmi odporúčala, aby sme investovali viac peňazí do pomoci nezamestnaným pri hľadaní práce, do tréningu a rekvalifikácie. Aktivačné práce by sa mali obmedziť na najmenej prispôsobivých nezamestnaných, aby si udržali aspoň nejaké pracovné návyky.

Šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník tvrdí, že podľa analýzy Miroslava Štefánika zo Slovenskej akadémie vied je úspešnosť nájdenia si práce u aktivačných pracovníkov okolo dvoch až troch percent. „Navyše, takíto ľudia sú často vydaní na milosť starostu, aby si zaslúžili 60 eur, ak sú s ním kamaráti, dá im to aj bez práce. Pracovníci nemajú hmotnú zodpovednosť napríklad za lopatu, chýba motivačná zložka práce a pracovníci nemajú povinnosť počúvať nadriadeného,“ hovorí M. Páleník.

Riešenie vidí v takzvanom inkluzívnom zamestnávaní. Inkluzívne podniky by podľa M. Páleníka boli malé lokálne firmy, ktoré by realizovali objednávky menšieho rozsahu, povinne zabezpečované verejným sektorom. Samosprávy, správy ciest, diaľničná spoločnosť, vodohospodárske podniky a iné štátne podniky by tak zo zákona mali povinnosť obstarávať si ich výhradne cez takéto podniky. Ľudia v nich zamestnaní by síce takisto vykonávali najmä jednoduché manuálne práce, no rozdiel by bol v tom, že by pracovnú náplň získavali klasickým verejným obstarávaním.

Ako na ženy?

Problémom nezamestnanosti na Slovensku je tiež pomerne vysoký podiel starších žien (55 až 64 rokov). Kým v roku 2004 bolo bez práce len 12,6 percenta žien vo vyššom veku, v roku 2012 podľa dát Eurostatu to bola každá tretia žena. Hlavným dôvodom môžu byť deti.

Slovensko patrí ku krajinám únie, ktoré majú najpriepastnejší rozdiel medzi zamestnanosťou žien s deťmi a bez nich. Horšie sú na tom už len Česi a Maďari. Štatistiky sú neúprosné: ženy do 49 rokov a bez detí majú až o 32 percent vyššiu zamestnanosť ako ženy s deťmi.

Tento fakt podporuje skutočnosť, že matky môžu ostať na materskej dovolenke až do troch rokov veku dieťaťa a často materstvo predlžujú druhým dieťaťom. Deti pred tretími narodeninami sa dostávajú do jaslí len u troch percentách rodín, v EÚ je toto percento na úrovni takmer 30 percent.

„V tomto smere je dôležité zabezpečiť vyššiu mieru neutrality daňového a odvodového zaťaženia pre druhého zarábajúceho v rodine. V oblasti politiky podpory rodičov by bolo vhodné sa zamerať na väčšiu podporu súvisiacu priamo so starostlivosťou o dieťa,“ napísal v analýze z roku 2011 Gabriel Machlica z IFP.

Odhadol, že ak by sa zamestnanosť žien zvýšila aspoň na úroveň únie, HDP Slovenska by si prilepšil o 1,6 percentuálneho bodu. Dopad na HDP by mohol byť v súčasnosti ešte výraznejší, keďže M. Machlica počítal s päťpercentným rozdielom medzi zamestnanosťou žien v únii a na Slovensku, aktuálne je rozdiel až 10 percentuálnych bodov (zamestnanosť u žien klesla u nás z úrovne 61 na 52 percent, kým v EÚ sa zamestnanosť žien znížila zo 66 na 62 percent). Vhodným opatrením je zaviesť neutralitu, respektíve zvýhodnenie zdanenia druhého zarábajúceho v porovnaní s prvým zarábajúcim.

Rómovia nám krivky príliš neohýbajú

Hoci si premiér Robert Fico myslí, že (oficiálne) čísla nezamestnanosti nám zvyšuje vysoká nezamestnanosť Rómovia, podľa IFP to pravda nie je, napísal denník Sme. Mnohí podľa denníka totiž nie sú vôbec evidovaní na úrade práce a nepoberajú dávky v nezamestnanosti.

„Rómsku populáciu podľa tohto kľúča odhadujeme asi na 350-tisíc ľudí. Z nich je približne 42-tisíc nezamestnaných a asi 35-tisíc pracuje,“ povedal M. Filko podľa Sme. Ostatní sú pre štatistiky nezamestnanosti neaktívni. To, že Rómovia nie sú hlavný problém v deformáciách nezamestnanosti, potvrdzujú aj tieto štatistiky. 

„Podľa výberového zisťovania pracovných síl bolo vlani v treťom štvrťroku 382-tisíc nezamestnaných. Podľa našich predpokladov bol podiel Rómov na úrovni 11 percent. Na identifikáciu sme použili otázku týkajúcu sa ovládania rómskeho jazyka. Ak by sme použili na identifikáciu národnosť, tak je ich podiel na úrovni 6,5 percenta,“ povedal pre TREND.sk G. Machlica z IFP. Ministerstvo práce takúto štatistiku nemá.

Bez roboty dlhšie ako rok

Kľúčový problém nezamestnanosti je dlhodobá nezamestnanosť. Viac ako 70 percent nezamestnaných je doma dlhšie ako rok, polovica dlhšie ako dva roky. Najhoršie sú na tom okresy Rožňava alebo Rimavská Sobota, kde dlhodobo nezamestnaní je každý štvrtý človek.

Čiastočne tento problém vláda utíšila nižšími odvodmi koncom minulého roka. Kým firma platí odvody za zamestnanca vo výške 35,2 percenta z jeho hrubej mzdy, od novembra platí za dlhodobo nezamestnaného človeka (počas jedného roka) len sociálne odvody v sume 1,05 percenta. Pôvodne dlhodobo nezamestnaný však bude môcť dostávať v hrubom najviac 536 eur, čo sú asi dve tretiny z priemernej mzdy.

"Po prvých troch mesiacoch účinnosti tohto programu realizovaného cez novelu zákona o sociálnom poistení evidujeme viac ako 2 800 žiadosti od vyše 1 300 zamestnávateľov, približne dvetisíc už bolo zamestnaných," povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. 

Školáci a ich (ne)využitie v praxi

Na Slovensku sa do úzadia dostáva odborné školstvo, ktorému chýba prepojenie s firmami a praxou. „Máme ohromné množstvo gymnazistov a chýbajú ľudia s odborným alebo vyšším stredným vzdelaním,“ vraví M. Páleník.

Školstvu chýba kvalita na úkor množstva absolventov. Školy nevedia pripraviť žiakov na požiadavky pracovného trhu. Ministerstvo tvrdí, že pripravuje reformu a zavedenie duálneho vzdelávania medzi firmou a školou. Kým ministerstvo vymýšľa a pripravuje, niektoré firmy sa do vychovávania budúcich zamestnancov pustili sami.

Od začiatku školského roka spolupracuje napríklad firma T-Systems s košickou Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou a spustila trojročné pomaturitné štúdium v odbore Počítačové systémy. Firma tvrdí, že chce spolupracovať so študentmi a nie absolventmi, pri ktorom musia investovať do školení.

INEKO navrhuje, aby sa zverejňovali platy a miera nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl a na to sa naviazalo financovanie z verejných zdrojov. Kým Stredná škola drevárska v Bratislave s nezamestnanosťou absolventov získala v roku 2012 dotáciu na žiaka vo výške 4 374 eur, Obchodná akadémia v Trnave podľa dát inštitútu INEKO len 1 654 eur, pritom nezamestnanosť jej absolventov (ovplyvnená nástupom na vysokú školu) predstavuje len sedem desatín percenta.

V súčasnosti školy s najvyššou mierou absolventskej nezamestnanosti poberajú násobne viac peňazí od štátu v prepočte na žiaka než školy s najnižšou mierou nezamestnanosti. Stredné školy teda nie sú priamo finančne motivované vychovávať úspešných absolventov.

Aká je nálada podnikateľa? Vysoko odvodová

Na zamestnanosť vplýva aj pohoda podnikateľov, ktorí posledné mesiace šomrú častejšie na rastúce odvody, dane a licencie. Vlani v októbri zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, aké prekážky najviac bránia rastu firiem a zvyšovaniu zamestnanosti.

Za najväčšiu bariéru podnikatelia označili vysoké odvody zamestnancov, čo vyplýva zo skutočnosti, že na zamestnancov sa dlhodobo vzťahujú najvyššie odvodové sadzby. Na začiatku vlaňajška došlo k ďalšiemu nárastu nákladov firiem z dôvodu zvýšeniu odvodov pre dohodárov a nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov. Tieto problémy označilo ako najhlavnejšie až 72 percent firiem.

Druhou najciteľnejšou bariérou je daňové zaťaženie podnikov, ktoré začiatkom roka 2013 vzrástlo z 19 na 23 percent, čím sa podnikatelia na Slovensku dostali do konkurenčnej nevýhody voči ostatným krajinám V4. A netreba zabúdať ani na chabú vymožiteľnosť práva, keď sa podniky dostávajú do sekundárnej insolvencie, teda iná firma nechce alebo nemôže zaplatiť za svoje záväzky.

Potvrdzuje to aj nelichotivá pozícia v rebríčku konkurencieschopnosti (Doing Business), kde je Slovensko na 49. mieste, čo bolo medziročné zhoršenie pozície o šesť priečok. Najhoršie sme obstáli v ochrane investorov, kde krajina skončila na 115. mieste zo 189 krajín sveta.

Minimálna mzda sa má regionálne líšiť

Medzi možné dôvody vysokej nezamestnanosti inštitút INEKO označuje aj relatívne vysokú minimálnu mzdu, ktorá sa regionálne nemení (v Nemecku sa minimálna mzda - dohodnutá medzi podnikmi a odbormi - mení nielen naprieč bohatými a chudobnejšími regiónmi, ale aj medzi sektormi hospodárstva).

Kým v roku 2012 tvorila minimálna mzda v Bratislave len 28 percent priemernej mzdy, v prešovskom kraji to bola takmer polovica (v Snine alebo Rimavskej Sobote bol pomer až 60 percent). Ide o možný dôvod, prečo firmy obmedzili tvorbu pracovných miest a radšej človeka zamestnali načierno a zamestnanec plat dostal na ruku bez dokladov.  

  • Tlačiť
  • 3

Tagy nezamestnanosť