Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo Slovensko chýba v univerzitnej špičke

03.12.2010, 08:45 | Pavel Sibyla | © 2010 News and Media Holding

Slovenská škola v päťstovke najlepších svetových univerzít stále absentuje, snaha o vyššiu kvalitu nie

  • Tlačiť
  • 1

Tagy

školstvo

vysokeskolyobalka

Keby bolo slovenské vysoké školstvo človek a navštívil by psychológa, počas sedenia by sa určite zmienil aj o rebríčku päťstovky najlepších univerzít sveta. Neúčasť aspoň jedinej univerzity spod Tatier v elitnej skupine sa pre slovenské vysoké školstvo stáva traumou.

Eurofondmi k elite

Na absenciu Slovenska v zozname päťsto najlepších škôl sa dá pozerať z rôznych uhlov. Richard K. Vedder, americký profesor ekonómie z University of Illinois, hovoí, že pre päťmiliónovú krajinu je ťažké nájsť zdroje na financovanie školy svetovej úrovne. „Ohio, odkiaľ som ja, má jedenásť miliónov obyvateľov a len jednu univerzitu v prvej stovke,“ povedal R. Vedder v rozhovore pre TREND. Na druhej strane, Nórsko, ktoré je počtom obyvateľov ešte o málo menšie ako Slovensko, sa môže pochváliť až štyrmi školami v elitnej päťstovke. Medzi najlepšími nechýba ani Ľubľanská univerzita zo Slovinska, v ktorom žije len o čosi viac ako 2 milióny ľudí.

Spomedzi šiestich kritérií, na ktorých rebríček zostavovaný Šanghajskou univerzitou stojí, je najmä požiadavka na pôsobenie držiteľa Nobelovej ceny vo vedeckom kolektíve školy vo veľkej miere o peniazoch. Špičkoví svetoví vedci bývajú svojimi alma mater zaplatení primerane k svojej cene na trhu. No v systéme financovania slovenského vysokého školstva je len minimálny priestor, aby si niektorá škola mohla dovoliť zaplatiť na niekoľko rokov zahraničného nobelistu.

Nové vedenie ministerstva školstva vidí príležitosť v štrukturálnych fondoch. Podľa hovorkyne rezortu Miriam Žiakovej chce ministerstvo eurofondy použiť na realizáciu zámeru z programového vyhlásenia vlády, konkrétne na „motivačný finančný nástroj pre vysoké školy, ktoré majú ambíciu a kapacitu výrazne zvýšiť svoju kvalitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť“. Ako bude tento nástroj v skutočnosti vyzerať a fungovať, by malo byť známe po zverejnení výzvy na podávanie žiadostí o dotáciu, ktorá sa na tento účel pripravuje.

Nekupovať, ale vychovať

Podľa Renáty Králkovej, donedávna analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a dnes doktorandky na budapeštianskej Central European University, je v poriadku, ak sa chce štát takto angažovať vo zvyšovaní kvality ambicióznych škôl. „Na druhej strane som si nie celkom istá, či je možné mať na konci volebného obdobia nejakú školu v medzinárodnom rankingu. Aj keby všetko išlo ako po masle, najprv treba pripraviť reformu školstva, potom ju implementovať a až o nejaký čas prinesie svoje plody,“ myslí si R. Králiková.

Druhá a rozumnejšia možnosť pre školy, ako si „hotového“ nobelistu zaplatiť, je vychovať si ho. To predpokladá venovať pozornosť udržaniu perspektívnych mladých vedcov na Slovensku a získať dostatok financií na materiálne zabezpečenie ich pracovísk. Biochemik Ladislav Kováč z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v rozhovore pre TREND Špeciál Vysoké školy hovorí, že mladá a stredná generácia vedcov nemôže len lamentovať a čakať na príležitosť, ale sa o ňu pobiť. „Musia sa usilovať zaujať v našom akademickom živote rozhodujúce mocenské pozície a nepripustiť, aby ich obsadili mafie bezzásadových pohrobkov komunizmu,“ myslí si L. Kováč, ktorý bol v minulosti jedným z adeptov na získanie Nobelovej ceny.

Potrebu zastaviť únik mozgov zo slovenských škôl a vedeckých pracovísk si uvedomuje aj vláda. V Programovom vyhlásení preto sľubuje úpravu legislatívy „tak, aby umožňovala rýchly kariérny postup excelentným pedagógom a výskumníkom“. Viac peňazí do slovenskej vedy by malo v budúcom roku prísť opäť vďaka fondom EÚ. Konkrétne o 40 miliónov eur viac v porovnaní s rokom 2010. S peniazmi zo štátneho rozpočtu to však stále nebude viac ako 1 percento z HDP.

No podľa vlády nie je problémom slovenskej vedy nedostatok financií, ale spôsob ich použitia. Ten dnes podľa nej nezabezpečuje koncentráciu peňazí v najlepších výskumných tímoch, čo chce vláda zmeniť použitím nástrojov založených na súťažnom princípe a zapojením kvalitných zahraničných hodnotiteľov do rozhodovania o použití peňazí na vedu. Podľa R. Králikovej je dobré mať realistické očakávania. „Za dva roky držiteľa Nobelovej ceny nevychováme,“ hovorí. No podľa nej sú dva roky dostatok času na nastavenie systému, ktorý k takému výsledku môže viesť.

Vraj na úrovni Čechov

Snívanie politických špičiek a verejnosti o slovenskej škole medzi najlepšími sa ťažko stane realitou, ak sa nepridajú tí, o ktorých je reč: školy. Tie však nie sú len vedeckými inštitúciami (šanghajský rebríček sa na školy pozerá najmä cez optiku výstupov vo vede a výskume), ale ich úlohou je tiež pripraviť svojich študentov na prax. Kvalita vysokého školstva sa cez túto optiku stáva širším pojmom.

Novela vysokoškolského zákona z roku 2009 uložila školám povinnosť vytvoriť si interné pravidlá na priebežné vyhodnocovanie kvality vzdelávania svojich poslucháčov. Takáto požiadavka je v zhode s autonómnym postavením vysokých škôl. Na druhej strane pri verejných vysokých školách, ktoré sú v drvivej väčšine financované zo štátneho rozpočtu, je namieste volanie po externom audite kvality činnosti škôl a fakúlt. Vláda v Programovom vyhlásení hovorí o zavedení medzinárodných štandardov kvality do akreditačného procesu vysokých škôl.

Z výsledkov ankety, ktorú TREND medzi slovenskými vysokými školami urobil, by sa dalo usúdiť, že o kvalitu vzdelávania na slovenských školách si verejnosť nemusí robiť starosti. Z predstaviteľov sedemnástich škôl, ktoré sa do ankety zapojili, si väčšina myslí (12), že vzdelávanie, ktoré ponúkajú, je na rovnakej úrovni ako v susednom Česku. Aj napriek tomu, že na počet slovenských študentov na českých verejných školách viac ako tridsaťnásobne prevyšuje tých 509 (v októbri 2009) mladých Čechov, ktorí prišli študovať na Slovensko.

Rovnako optimisticky vnímajú oslovené školy úroveň pripravenosti svojich absolventov na prax. Podľa pätnástich je dobrá, banskobystrická Akadémia umení a nitrianska Slovenská poľnohospodárska univerzita hovoria o vynikajúcej praktickej pripravenosti svojich absolventov.

Jazykom za kvalitou

O tom, že sa slovenské školy majú v čom ešte zlepšovať, však svedčí fakt, že všetky oslovené školy dokázali pomenovať opatrenia, ktorými chcú kvalitu vzdelávania aj uplatniteľnosť absolventov v praxi ďalej zvyšovať. V prvom prípade sa najčastejšie spomínalo zvyšovanie počtu študijných programov realizovaných v cudzom jazyku či prispôsobenie sa kritériám komplexnej akreditácie.

O tom, že vlastná iniciatíva v podobe rozširovania študijných programov v cudzom jazyku a zapájanie študentov do medzinárodných mobilít prináša svoje ovocie, svedčí prípad Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Tej podľa rankingu najlepších biznis škôl na svete (Eduniversal) patrí aktuálne 343. miesto, čo v konkurencii desiatok tisícov škôl zameraných na ekonómiu a manažment nie je vôbec zlý výsledok.

Tvrdšie kroky predpokladá v odpovedi na otázku o opatreniach v záujme zvýšenia kvality štúdia zriaďovateľ súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimír Krčméry. „S učiteľmi, ktorí budú mať hodnotenia od študentov horšie ako B-, nepredĺžime pracovné zmluvy,“ tvrdí bývalý rektor školy a dodáva tiež, že škola zvýši výkonovú časť mzdy u učiteľov za zahraničné publikácie. Ekonomická univerzita v Bratislave chce prehĺbiť spoluprácu s americkou Ohio University a vytvoriť podnikateľské inovačné centrum pre študentov. Košická Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie sa chystá vykonať vo svojich študijných programoch vnútorný audit zameraný na potreby praxe.

Na to, či tieto dobré nápady neostanú len na papieri, bude mať vplyv aj ministerstvo. Ak výšku dotácie pre školy podmieni výsledkami komplexnej akreditácie, čo navrhovalo, ale nezrealizovalo ešte bývalé vedenie rezortu. Tretím do partie sú študenti. Ako ich motivovať, aby sami tlačili na vyššiu kvalitu práce svojich fakúlt, je téma na samostatný článok.

skoly_tab

Zdroj: tab

Foto na titulke - Profimedia.cz

Článok vyšiel v Špeciáli Vysoké školy, ktorý je prílohou aktuálneho vydania TRENDU č. 48.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy školstvo