Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo? Prečo? Prečo?

07.08.2008, 11:00 | Ján Záborský | © 2008 News and Media Holding

Prečo má zdravotníctvo zase neschopného šéfa.

  • Tlačiť
  • 0

V slušných krajinách sa noví ministri zvyknú predstaviť verejnosti. Niečo v zmysle: Dobrý deň, vážení daňovníci, volám sa Richard Raši a s vašimi peniazmi plánujem najbližšie dva roky urobiť toto.

Nový minister zdravotníctva si na širšiu prezentáciu konkrétnych krátko- či strednodobých plánov rezortu čas dosiaľ nenašiel. Uviedol sa inak. Novelizáciou zákonov o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach.

Pravda, navrhované zmeny hovoria o ministrovi viac ako trojhodinová tlačová konferencia. Novela by sa pokojne mohla nazvať Zachráňme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a rozbime, čo sa dá inde.

Najväčšia štátna zdravotná poisťovňa by mala z navrhovaných zmien profitovať najviac. Ministerstvo presadzuje, aby sa medzi poisťovňami rozdeľoval väčší balík z predpísaného poistného.

rasimu01.jpg

Najviac získa Všeobecná. Rezort chce kontrolu nad dodatočnými takmer 120 miliónmi eur ročne, ktoré má medzi poisťovne deliť na „nákladnú zdravotnú starostlivosť“.

Pravdepodobne v prospech Všeobecnej. Minister navrhuje zmierniť postihy za neplnenie kritérií platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Najviac sa uľaví Všeobecnej.

Za súčasť druhej vlny útoku na súkromné zdravotné poisťovne – po vlaňajšom zákaze rozdeľovania zisku medzi akcionárov – možno považovať nápad, aby ich rozpočty schvaľovala vláda. Ministerstvo zdravotníctva si chce okrem toho uzurpovať kompetenciu prerozdeľovať medzi poisťovňami peniaze.

Táto právomoc dnes patrí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Logicky, keďže úrad napríklad spravuje centrálny register poistencov a má k dispozícii potrebné dáta.

Systém buldozér

Jedným zo slabých miest reformy zdravotníctva presadenej Rudolfom Zajacom bol prerozdeľovací mechanizmus. Jeho úloha je kompenzovať zdravotné poisťovne, ktoré majú z rôznych dôvodov nákladnejší poistný kmeň.

A zároveň odrádzať hráčov na trhu, aby medzi sebou súťažili formou lákania mladých, zdravých, dobre zarábajúcich a finančne nenáročných klientov. Pri prerozdelení sa peniaze od zdravotných poisťovní zhrnú do balíka, ktorý sa opätovne rozdelí podľa stanovených kritérií rizikovosti. Na dôchodcov a deti dostanú poisťovne viac, na mladých a zdravých zas menej.

Na Slovensku sa prerozdeľuje len na základe pohlavia a veku klienta. Podľa niektorých starších prepočtov demografické charakteristiky dokážu vysvetliť len približne štvrtinu predpovedateľného rozdielu nákladov medzi poistencami.

Inými slovami, peniaze sa prerozdeľujú veľmi nahrubo. Aby lepšie vystihovali rizikovosť klientov, potrebovali by sofistikovanejšiu kompenzáciu podľa iných kritérií, napríklad i zdravotného stavu. Tú novela neprináša.

O zmene sa pritom dlhšie diskutuje a ministerstvo ju dostalo za úlohu v rámci vládneho Modernizačného programu Slovensko 21. Namiesto toho si vybralo systém buldozér.

Jediné, čo na mechanizme prerozdeľovania návrh novely mení, je percento. V súčasnosti ide na spoločný účet 85,5 percenta predpísaného poistného.

Zvyšok ostáva zdravotným poisťovniam ako motivácia na čo najvyšší výber poistného. Po novom sa má prerozdeľovať 95,5 percenta predpísaného poistného. Najmä pre menšie poisťovne to znamená zníženú motiváciu na efektívny výber.

Motivácie ministerstva zdravotníctva sú jasné pri pohľade na odhady, čo by návrh spôsobil. Predbežné prepočty signalizujú dodatočných 23 miliónov eur ročne pre Všeobecnú.

Paradoxne, najviac získa na úkor menšej sestry – Spoločnej zdravotnej poisťovne. Peniaze sa teda presunú z jedného štátneho vrecka do druhého s cieľom naliať do Všeobecnej viac peňazí. Podľa Health Policy Institute (HPI) by riešením bolo zlúčiť obe poisťovne, z čoho sa vlani „vyvliekol exminister Ivan Valentovič“.

Ďalšia zmena sa netýka mechanizmu, ale subjektu, ktorý má peniaze prerozdeľovať. Z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by kompetencia mala prejsť na úrad R. Rašiho.

Nevedno prečo. Odôvodnenie, že ministerstvo platí peniaze za poistencov štátu a robí ročné zúčtovanie, nemá hlavu ani pätu.

Podľa takejto logiky by najväčší nárok rozdeľovať poistné mali mať Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Lebo podnikatelia platia poistné a robia za zamestnancov ročné zúčtovanie.

Paradox je, že hoci schvaľovanie prerozdelenia peňazí prejde na ministerstvo, na úrade pre dohľad ostáva centrálny register klientov zdravotných poisťovní. Rezort zdravotníctva teda nebude mať vlastné dáta.

Nedá sa vylúčiť, že dôjde k provizórnemu prerozdeleniu, ktoré sa dorovná, až keď bude mať relevantné údaje. Súkromné poisťovne sa prirodzene obávajú, že provizórium bude v prospech štátnych poisťovní.

Pravek zdravotnej politiky

Ministerstvo novelou zdanlivo reaguje i na problém rozdielu v počte nákladných poistencov a v objeme peňazí na ich liečbu medzi poisťovňami. Skutočne zdanlivo.

Navrhuje zvýšiť platby za poistencov štátu – matky na materskej, študentov či dôchodcov – zo 4,5 na päť percent priemernej mzdy. To znamená približne 120 miliónov eur ročne navyše. Vlani plán stroskotal na nedostatku financií a poisťovne tento rok dostávali vyššiu sumu len prvé štyri mesiace.

Zápletka je tentoraz inde. Pri novej podobe zvýšenia platieb nepôjde priamo do poisťovní ani cent. Dodatočných 0,5 percentného bodu nie je v skutočnosti poistné a nepodlieha prerozdeleniu.

Suma ostane na osobitnom účte ministerstva zdravotníctva, z ktorého sa má hradiť „nákladná zdravotná starostlivosť“. Nevedno, podľa akého kľúča má ministerstvo peniaze deliť, novela ho nešpecifikuje.

Peter Pažitný z HPI otvorene hovorí o „kamufláži“. O použití peňazí bude de facto rozhodovať minister. Keďže štát je majiteľ dvoch z piatich zdravotných poisťovní, ide o jasný konflikt záujmov.

Podľa HPI návrh nerieši plánovaný cieľ: dosiahnuť férovejšiu konkurenciu medzi poisťovňami. „Návrh kompenzácie rizika z osobitného účtu ministerstva možno označiť za pravek zdravotnej politiky,“ hovorí P. Pažitný.

Dôvodová správa o zákone pritom tvrdí, že chce zmierniť nespravodlivosť v prerozdeľovaní. Jej zdroj – príliš hrubé kritériá prerozdeľovania – ponecháva bez zmeny.

rasimu01graf.jpg

Všeobecná si vydýchne

Očividne v prospech najväčšej poisťovne je prakticky zrušenie povinnosti dodržiavať minimálnu úroveň platobnej schopnosti. Podľa zákona musí mať k dispozícii najmenej tri percentá poistného prerozdeleného za predchádzajúcich dvanásť mesiacov.

Vlani sa Všeobecná pohybovala na štyroch percentách, v prvom polroku tohto roka klesla pod 3,5 percenta – nebezpečne blízko zákonom definovanej hranice.

Pri ostatných poisťovniach je tento ukazovateľ v násobkoch vyšší. Nové zmluvy so zdravotnými zariadeniami, kde sa platby dvíhali, môžu priniesť Všeobecnej ďalší problém plniť zákonom definované pravidlo.

Ekonomicky sa situáciu riešiť nedarí, tak sa štát ako vlastník vyberá jednoduchšou cestou zmeny legislatívy. Ak by v súčasnosti poisťovňa štyri mesiace po sebe neplnila kritérium likvidity, úrad pre dohľad jej automaticky zoberie licenciu.

Od januára budúceho roka to má byť inak – odobratie povolenia bude možnosť, nie automatická povinnosť. Vzhľadom na doterajší postoj vlády k zdravotným poisťovniam sa dá predpovedať scenár: štátnym poisťovniam sa to prepečie, súkromným ťažko.

Akoby to nestačilo, R. Raši navrhuje, aby sa na jeho ministerstvo presunulo samo rozhodovanie, aké bude kritérium minimálnej platobnej schopnosti poisťovne. Doteraz bolo priamo napísané v zákone, novela navrhuje, aby ho určovala vyhláška rezortu zdravotníctva.

Ministerstvo si tak otvára možnosť, aby v prípade hroziacich problémov vo Všeobecnej jednoducho zmäkčilo požiadavky na jej platobnú schopnosť podľa ľubovôle úradníkov.

Pravidlo o platobnej schopnosti a prísna sankcia nie sú v súčasnom zákone samoúčelné. Majú byť súčasť mechanizmov, ktoré tlačia poisťovne, aby nevytvárali dlhy.

Zlá finančná disciplína – obzvlášť najväčšej poisťovne – znamená potenciálnu hrozbu pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ak na preplácanie výkonov nebude mať poisťovňa peniaze, nebudú mať napríklad na mzdové náklady či úhrady nákupov. Nedisciplinovanosť povedie k pokutám, penále a celkovo menej efektívnemu využitiu peňazí poistencov.

Lenže aj tu prichádza na pomoc novela z dielne ministra R. Rašiho. Pokuty a penále pre poisťovne sa nebudú platiť zo správneho fondu, ale majú sa stať súčasťou technických nákladov.

Inými slovami: majú sa platiť z poistného určeného na zdravotnú starostlivosť. A to nielen sankcie udelené dohľadom, ale všetky. Za nedbanlivosť, chyby či platobnú nedisciplinovanosť poisťovne tak budú pykať klienti, nie poisťovňa sama.

Nedôveryhodné

Vo svetle znižovania tlaku na finančnú disciplínu najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovne a snahy dostať do nej dodatočné peniaze za každú cenu nevyznieva presvedčivo tvrdenie ministerstva o dôvodoch, pre ktoré má vláda schvaľovať rozpočty aj súkromným poisťovniam. Verejnosť vraj má právo na to, aby „poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých, v ktorých má majetkovú účasť štát.“

Aj dosiaľ sú rozpočty pod dohľadom, zdravotné poisťovne ich musia predkladať rezortu financií i Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Okrem toho z návrhu nie je jasné, aké budú konzekvencie vládneho rozhodovania.

Či ide o informatívne prerokovanie, keď vláda vezme rozpočet na vedomie, alebo ho bude naozaj schvaľovať. V druhom prípade by vznikla situácia, keď majiteľ dvoch štátnych poisťovní rozhoduje o rozpočte konkurentov. Nehovoriac o tom, že novela nerieši, aké dôsledky by pre hospodárenie poisťovne vyplývali z prípadného nesúhlasu vlády.

Foto – Vlado Benko

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)