Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Predať dlžníkov dom bude zložitejšie

12.02.2008 | Branislav Sobinkovič

Diskusia (8 reakcií) Pravidlá diskusie

13.02.2008 | dano1

Vážení autori ,

nechcem Vás sklamať , ale predpoklad , že sa dobrovoľné dražby nezneužívali a že zmena nie je nutná je naivné.
To, že nejestvujú analýzy je jednoduché. Firmy, ktoré sa pohybujú v sektore vymáhania pohľadávok netúžia po publicite. Súfirmy, ktoré majú firmy, ktoré sa zaoberajú vymáhaním pohľadávok a tie sú v podstate anonymné a ´ďaľšie firmy už obchodujú s výsledkom ich činnosti ako seriózni podnikatelia.
Ja osobne nevidím problém v bankách , pretože tie nedávajú úvery klientom s pochybnou bonitou, ale v anonymných firmách.

s pozdravom

Daniel

13.02.2008 | Rado Baťo

1. Väčšinu úverov založených nehnuteľnosťou dávajú banky. To znamená, že banky (resp. firmy s ktorými spolupracujú) sú najpravdepodobnejší využívateľ inštitútu dobrovoľných dražieb.
2. Ja od ministerstva spravodlivosti očakávam (ako novinár a daňovník), že ak sa rozhodne urobiť plošnú reguláciu, tak sa oprie aj o niečo viac ako obrazne povedané tri reportáže na Markíze. Očakával by som od nich, že sa budú snaži zozbierať dáta a urobiť aspoň kvalifikovaný odhad prv, než navrhnú a schvália závažnú zmenu. Vy nie?
3. Ja od ministerstva spravodlivosti očakávam (ako novinár a daňovník), že urobí analýzu nákladov a výnosov novej regulácie. Ktorá možno jednému pomôže a desiatim uškodí. A možno naopak. Ale chcem niečo viac ako dojmológiu. Vy nie?
4. K podvodom nepochybne dochádza. Škoda, že sa do internetovej verzie textu nedostal aj stĺpček z papierovej verzie, kde takéto praktiky popisujeme. Ale to samo o sebe nie je dôvod na plošnú reguláciu, ak ministerstvo neurobilo body 2. a 3.

pekný deň

13.02.2008 | dano1

Vážený pán Baťo,

pri vymáhaní pohľadávok sa nestáva, že by sa majetok dlžníka predával za 100% hodnoty pretože sa veritelia snažia predať rýchlo a navyše sú tu i iné aspekty problému.
Zhodou okolností mám v tejto oblasti nejaké skúsenosti takže si dovolím tvrdiť, že to čo som napísal sa zakladá na realite.

Netvrdím, že som sa vyjadril takto v krátkosti vyčerpávajúco, ale pokiaľ jediný dôvod na kritiku zákona o dobrovoľných dražbách je zvýšená ochrana dlžníka tak by som Vám odporúčal preštudovať si poslednú novelu Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z., všetko so všetkým súvisí.

Čo sa týka postupu vymáhania tak Vás ubezpečujem, že veriteľovi ide o vymoženie pohľadávky , a správcovi, exekútorovi, dražiteľovi o výšku odmeny. Okrem iného sú nástroje na to, aby si príslušný veriteľ vybral osobu , ktorá bude realizovať predaj majetku dlžníka a to úplne legálne. Nie je zas toľko subjektov, ktoré realizujú vymáhanie bonitných pohľadávok na to, aby si vyšši uvedené osoby mohli vyberať.

Pokiaľ poskytnem pôžičku úver mám ju poskytnúť osobe u ktorej je predpoklad splácania a samotné zabezpečenie je síce dôležité , ale nemôžem sa k tomu postaviť iba ako k jedinému dôvodu na poskytnutie úveru.

Právna úprava vždy pôsobí v určitom prostredí a nie izolovane. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné tak zložité problémy poňať iba z jedného aspektu.

Navrhujem Vám, aby ste sa pokúsili v Trende napísať článok i o druhej strane problému. Ubezpečujem Vás, že by to bolo pútavé čítanie.

s pozdravom Daniel

13.02.2008 | Rado Baťo

Priznám sa, že mi dosť uniká, ako to, čo ste napísali, súvisí s Vašim prvým príspevkom a tým, čo som ja napísal v reakcii-:)) Ale bez srandy, naozaj mi to uniká.
Vy ste vo Vašej prvej reakcii napísali, že v článku predpokladáme, že nedochádza k podvodom. To nie je pravda. My sme napísali, že ministerstvo neposkytlo a nemá žiadnu analýzu, ktorá by aspoň naznačila rozsah problému a odôvodnenosť plošnej regulácie. Zároveň si nepamätám, že by sme niekde tvrdili, že sa majetok dlžníka predáva za "100 percent hodnoty"(akej hodnoty?)
Takže mi odpustťe nevedomosť, ale naozaj netuším, ako Vaša druhá reakcia súvisí s tým, že by sme mali od štátu očakávať a žiadať také regulačné kroky, ktoré sú odôvodnené a zanalyzované - čo bol obsah mojej reakcie.
A plne sa podpisujem pod Váš výrok: "Právna úprava vždy pôsobí v určitom prostredí a nie izolovane. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné tak zložité problémy poňať iba z jedného aspektu." Veď presne o tom je článok, o ktorom diskutujeme a o tom bola aj moja prvá reakcia.


pekný večer

14.02.2008 | dano1

Vážený pán Baťo,

čo sa týka Vašich vyjadrení o nedostatku analýz na zmenu zákona o dobrovoľných dražbách sa dá povedať len to, že situácia dosiahla neúnosnú hranicu a bolo potrebné konať rýchlo. Reportáže na markíze neboli príčinou, ale následkom tohto stavu.

Čo sa týka právnej úpravy u nás je odmena osôb podieľajúcich sa nútenom predaji majetku dlžníka zásadne obmedzená hornou hranicou sumy a percentom z vymoženej sumy.

Zároveň sa v týchto konaniach môžu predávať nehnuteľnosti za nižšiu ako znaleckú cenu so súhlasom súdu, respektíve veriteľského výboru ( v konkurze a reštruktiralizácii.

Pravdepodobne bola novela inšpirovaná ustanoveniami § 143-145 zákona č. 233/1995 Z.z. , kde sa bez súhlasu súdu predáva
1. dražba - znalecká cena
2. opakovaná dražba 75% znaleckej ceny
3. tretia dražba so súhlasom súdu najmenej 50% znaleckej ceny.
Súd schvaľuje príklep.
7/2005 Z.z.
V zmysle § 94 sa uskutočňuje dražba , ale na základe záväzného pokynu daným veriteľským výborom , kde má každý veriteľ jeden hlas a iba v prípade rovnosti hlasov sa počíta hlasovanie podľa pohľadávok nezabezpečených veriteľov teda veriteľov, ktorí nemajú záložné právo ( ono väčšinou sú i nezabezpečení ) Okrem toho konkurz má podstatne väčšiu publicitu , či už v štádiu začatia, vyhlásenia i následných pokynov veriteľského výboru.
527/2002 Z.z.
V porovnaní s tým je ( bolo ) oznámenie o dobrovoľnej dražbe § 17 dobre utajené. Ak by ste i boli veriteľom dlžníka pri dobrovoľnej dražbe nemáte šancu sa o tom dozvedieť včas a teda je tu podstatne väčší priestor pre rýchly a tichý predaj. To som zvedavý koľko ľudí sa Vám prihlási do tridsať dní ak by si i nehnuteľnosť chceli kúpiť a aj keby na to mali peniaze. Potom sa pochopiteľne dosahujú výťažky aké sa dosahujú a už ani nehovorím o tom, že peniaze , ktoré sú vyplatené dlžníkovi už nik neuvidí - vrátane jeho ďaľších veriteľov. ( ubezpečujem , že to je dosť závažný aspekt problému ) Veritelia majú totiž evidované pohľadávky voči dlžníkom podľa ich identifikačných údajov a nie podľa údajov o ich majetku.

Vy si Vážne myslíte , že pri úprave exekúcie, prípadne konkurzu tam tie obmedzenia boli dané náhodou ? Vážne si myslíte , že nie sú prípady, keď súd neodmeitne príklep pre pochybenie ?

Možno som sa vyjadril príliš expresívne za čo sa ospravedlňujem, ale keď niekto píše článok mal by počítať s tým , že ho nebudú čítať iba laici.

s pozdravom
daniel

14.02.2008 | Rado Baťo

ale veď ja Vám neprotirečím, len mám pocit, že sa v našej debate dosť míňame.
Viete, pre mňa sú slová ako "neúnosnú hranicu" a "bol najvyšší čas" nulitné argumenty.

A ešte raz: ja viem, že dochádza k podvodom. Veď o tom sme písali. To, čo spochybňujem je plošná regulácia ceny, za ktorú je možné predať majetok v dobrovoľnej dražbe (najmenej 75 resp 50 percent znaleckej ceny) urobená bez akejkoľvek analýzy vplyvu. O ničom inom nehovorím.

Obmedzenie odmeny mi neprekáža, rovnako je dobre, že sa zvýšil tlak na informačné povinnosti pri dražbe (aj to je v článku napísané). Takže na 95 percent súhlasím s tým, čo ste napísali.

Vďaka za debatu

14.02.2008 | brano.

Zdravim Vas pani,

v tomto pripade, je dolezite objektivne hodnotenie spominaneho zakona, lebo pohlad veritela a dlznika na tento "problem", je diametrelne odlisny...

Moj pohlad na vec, je ze tymto zakonom a jemu podobnym sa vyrazne obmedzia moznosti (uz doteraz dost obmedzene), veritelov a vlastnikov napr. (prenajmanych resp. zabezpecenych pohladavok zab. prevodom), na efektivne vymahanie vlastnickych a veritelskych prav.

Priklanam sa skor k nazoru, ze zo strany zakonodarstva, ide skor o populisticke rozhodnutie, motivovane dojemnymi reportazami sukromnych medii a tym aj nzoru vacsinou nezainteresovanej (ale) vacsiny...

s pozdravom
brano

07.03.2008 | Král

Ako vidieť z článku tak prax ukazuje že autor článku má úplnú pravdu a novelizácia zákona bola zo strany MSSR šitá horúcou ihlou a na politickú objednávku. Nehovorím že zákon nemá aj pozitívne úpravy ale veľmi negatívne pôsobí na vymožiteľnosť práva uplatnenia záložného práva pri nízkych sumách pohľadávky. Tam matematika nepustí a zákonodarcovi sa toto vráti ako bumerang keď spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov vlastne poškodil a pomohol dlžníkovi ktorému nebude mať kto za 3% odmeny vymáhať pohľadávku dražbou keď je to tak smiešna suma.Pri pripomienkovaní zákona nikto nebral na MSSR do úvahy pripomienky od dražobníkov.Ľutujem tie spoločenstvá alebo správcov kde v dome bude viac neplatičov.Žiadna spoločnosť (ak sa niekto nájde ) neuzatvorí zmluvu pri tak nízkej pohľadávke(na 90% sú cca 30.000,-Sk) aby sa pustil do toho s vidinou odmeny 1000,Sk ????keď sa dlžník rozhodne pohľadávku zaplatiť. Spočítajte si koľko zmlúv by musela dražobná spoločnosť mesačne uzatvárať s navrhovatelmi zmlúv aby zarobila aspoň na minimálnu mzdu a kde sú ostatné náklady poistenie na 25miliónov. No proste nemám chuť už písať lebo mi je z toho na povracanie.Ani v prípade dražby dražobná spoločnosť nič moc nezíska lebo pri tak nízkych pohľadávkach je odmena 20% čo je 6000,-Sk ale pravdepodobnosť že sa bude dražiť byt je 1%. Ak nedojde v dohľadnom čase k nejakej úprave ktorá predpokladám v širokej diskusii zohľadní aj poznatky z praxe a nie jednotlivo vybrané negatíva nepoctivcov tak na novelizáciu doplatia zas len poctiví pravidelne platiati občania a spoluvlastníci lebo dlh sa bude zbytočne navyšovať a spočítajte si kedy to začne by pre akúkoľvek dražobnú spoločnosť zaujímavé aby vôbec uzatvorili zmluvu. o dražbe s navrhovateľom .No vtedy keď 3% odmeny budú tvoriť aspoň 10.000,-Sk čo predstavuje dlh 300.000,Sk !!!!!!!!!!!!