Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Premena na neziskovky nemocniciam (ne)pomohla

21.03.2006, 22:23 | Zuzana Horníková | Gabriel Beer | © 2006 News and Media Holding

Premena na akciovky sa politikom zdala príliš odvážna.
No štát stratil
vplyv aj tak.

  • Tlačiť
  • 0

Myslíte tie poslanecké neziskovky? Po týždňoch medzi zdravotníkmi a desiatkach stretnutí na tému nemocnice ako neziskové organizácie táto reakcia vysokého štátneho funkcionára neprekvapila.

Poslanecké neziskovky je v brandži notoricky známe slovné spojenie. Sú to nemocnice, v ktorých majú vplyv súčasní i bývalí zástupcovia ľudu v Národnej rade SR. Koaliční aj opoziční.

Iný štátny úradník kolegu dopĺňa. S reportérmi TRENDU sedí nad zoznamom nemocníc, odhaľuje pozadie, persóny s reálnym vplyvom na ich chod. Padajú mená poslancov.

Len pár zariadení si vyslúži komentár: tie sú čisté. Neprekvapí ani jeho podmienka – všetko, čo som povedal, je mimo záznamu.

Spomenuli si.

V istom zmysle sú všetky neziskové nemocnice na Slovensku poslanecké. Zrodili sa v parlamente v roku 2001, keď poslanci uzákonili možnosť vyňať majetok zo štátnej nemocnice a vložiť ho do neziskovej organizácie.

Konkrétne projekty posudzovala komisia na ministerstve zdravotníctva, odsúhlasovala ich vláda. Prvé organizácie vznikli v lete roku 2002, v súčasnosti ich je dvadsaťštyri.

Sú medzi nimi menšie regionálne nemocnice i špecializované ústavy. Niektoré žijú z ročného rozpočtu ani nie dvadsať miliónov korún, iné točia stovky miliónov korún.

S nápadom vložiť zodpovednosť za rozvoj nemocníc do rúk neziskoviek prišiel exminister zdravotníctva Roman Kováč. Opieral sa o skúsenosti z EÚ aj USA, kde nemocnice v neziskovom režime fungujú bežne.

Ich zástancovia radi citujú jednu štúdiu profesorov spoza zámoria. Tí na základe dát od 26-tisíc zariadení a 38 miliónov pacientov vypočítali, že šanca umrieť v súkromnej neziskovke je nižšia ako v privátnej nemocnici orientovanej na zisk.

Už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa tak v parlamente definitívne zakorenila téza, že v nemocniciach nemá súkromný kapitál a zisk čo robiť. Na odkaz predchodcov si súčasní poslanci spomenuli, keď dostali na stôl reformu zdravotníctva.

Opozícii aj členom koalície, najmä za SMK a KDH, prekážalo, že do konca tohto roka sa mali všetky štátne nemocnice zmeniť na akciové spoločnosti. Napokon viacerým nemocniciam vylobovali budúcnosť v podobe neziskových organizácií.

Boli presvedčení, že ich tým uchránili od hroziaceho vytunelovania súkromnými investormi. Ak by vláda nebola nútená zastaviť privatizáciu, do zoznamu neziskoviek by do konca tohto roka pribudli ďalšie dve desiatky zariadení.

Na rozdiel od politikov sa model neziskoviek od začiatku nepozdával právnikom, hŕstke liberálnych ekonómov a odborárom. Právnikom prekážala nedostatočná transparentnosť, ekonómom aj neefektívnosť.

Odborárski predáci nevedeli stráviť, že len čo nemocnice zmenili právnu formu, opustili rigidný zákon o verejnej službe a prešli na Zákonník práce. Ten im rozviazal ruky pri prepúšťaní i znižovaní platov. Šéfa lekárskeho odborárskeho zväzu Mariána Kollára medzičasom upokojila štatistika o zastavení prepadu miezd aj vlastné skúsenosti.

Napokon prehovorili.

25_nemocnica.jpg

Keď sa debata o poslaneckých neziskovkách vráti do oficiálnej roviny, nastáva ticho. Tlačové oddelenie na ministerstve zdravotníctva nebolo dva týždne schopné poskytnúť mená nominantov štátu v správnych radách nemocníc.

Namiesto zoznamu dalo najprv odporúčanie zatelefonovať do všetkých 24 zariadení. Potom ministerstvo stíchlo. Prehovorilo až po opakovaných žiadostiach a napokon mená prezradilo.

Našli sa medzi nimi napríklad Viliam Novotný a Ján Pataky z SDKÚ, Peter Biroš z ANO a nezávislí Iveta Henzélyová, Alexej Ivanko a pôvodne poslanec za HZDS Karol Džupa.

Zahmlievanie okolo „poslaneckých“ nemocníc bolo úradníckym hobby aj v minulosti. Osvojilo si ho ministerstvo hospodárstva.

Ešte pred dvoma rokmi materiály o transformácii nemocníc predkladalo do vlády verejne, za éry Pavla Ruska sa ich dôležité časti zverejňovať prestali. Doteraz chýbajú údaje o deviatich projektoch.

Žiadosť TRENDU o ich doplnenie si ministerstvo prehadzovalo z oddelenia na oddelenie od konca februára. Vždy s deklaratívnou snahou vyhovieť. Bez výsledku.

Miesta za majetok.

Štát na revanš za vložený majetok získal miesta v správnych radách neziskoviek. Pozície sú to zaujímavé, hoci bez odmien.

Osoby, ktoré ich zastávajú, schvaľujú rozpočet, rozhodujú o použití zisku, odsúhlasujú majetkové transakcie, vymenúvajú a odvolávajú riaditeľa. Štátni nominanti sa za svoje rozhodnutia nemusia nikomu zodpovedať, štát ich nemôže z funkcie stiahnuť. Túto právomoc má iba sama správna rada.

Nič na tom nemení ani fakt, že jej členovia majú štatútom stanovené funkčné obdobie – po jeho skončení sa do nej môžu „sami“ nominovať a opätovne zvoliť. A tak v nich doteraz sedí aj bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Alexandra Novotná či exministri Tibor Šagát a Alojz Rakús.

A ak sa voľby pre súčasnú vládu neskončia dobre, pribudne k nim i súčasný štátny tajomník Peter Ottinger. Na abdikáciu po odchode zo štátnej správy nevidí dôvod.

26_nemocnica1.jpg

Nominanti štátu sa v správnych radách stretávajú so zástupcami ďalších zriaďovateľov – so zamestnancami nemocníc a mestskými úradníkmi. Firmy sa do týchto projektov zatiaľ nehrnú.

Aspoň nie oficiálne. Verejne sa k nim pripojili len tri – Medirex, Železiarne Podbrezová a HMO Slovakia, patriaca do skupiny Penty Investments. Zistenia TRENDU však naznačujú, že pod vplyvom komerčných spoločností sú aj ďalšie neziskovky.

Napríklad spolumajiteľ sklární v Lednických Rovniach Pavol Brnka sa nedávno ako štátny nominant dostal do správnej rady ilavskej nemocnice. „Tri bodky,“ znie vysvetlenie P. Ottingera.

Na otázku, ako môže podnikateľ zastupovať záujmy štátu, len sucho odpovedá, že to bolo rozhodnutie ministra zdravotníctva. A že zákony to dovoľujú.

Pravda, neveľmi dobrý pocit majú z niektorých správnych rád aj na samom ministerstve zdravotníctva. „Niektoré príliš časté výmeny ich členov bez evidentného dôvodu nahrávajú fámam, že transformácia je vlastne skrytá privatizácia,“ uvažuje P. Ottinger.

Spomína Novú Baňu aj Revúcu, v ktorých štát stratil vplyv aj ľudí. Nepozdáva sa mu ani aktuálna iniciatíva trojice poslancov – členov správnych rád Alexeja Ivanka, Petra Biroša a Jána Patakyho.

Do parlamentu predložili novelu zákona, ktorá by zjednodušila výmeny riaditeľov. Doteraz na ne treba dvojtretinový súhlas rady, poslanci chcú len nadpolovičný.

Telefonáty vplyvných.

Neziskové zariadenia vykĺzli po transformácii spod priameho vplyvu štátu. Dostali oficiálnych zakladateľov, riaditeľov i členov správnych a dozorných rád.

Riaditelia si pochvaľujú, že ochabol silný tlak lobistov a politikov z čias, keď boli štátnymi príspevkovými organizáciami. No úplne voľné ruky nemajú ani teraz, aj keď verejne nepripustia, že by politici v ich správnych radách presadzovali vlastné záujmy na úkor nemocnice.

Z angažmán poslanca profitujú v Bardejove a riaditeľ nemocnice Marián Petko to neskrýva. Mimochodom, hneď po stretnutí s TRENDOM mal namierené do parlamentu. Ubezpečuje, že poslanec J. Pataky bol v Bardejove skôr, ako získal mandát v Národnej rade SR, a v záujme nemocnice lobuje férovo.

M. Petko, aktuálny šéf Asociácie nemocníc Slovenska, si spomína, že od neziskoviek sa očakávalo efektívnejšie hospodárenie, zastavenie zadlžovania a získanie nových zdrojov do zdravotníctva. Profitovať z toho mali pacienti.

Štát sa poistil – nemocniciam dovolil podnikať i tvoriť zisk, no s tým, že ho investujú na svoj vlastných rozvoj. Dividendy sú tabu – nesmú sa vyplácať.

0603/27_nezisk01.jpg

Záujemcov o neziskovkový model okrem ušľachtilého zámeru zlepšovať starostlivosť o pacientov motivovali aj prozaickejšie dôvody. Zamestnancov najmä pud sebazáchovy.

V Modre ich zaktivizovala správa, že od januára 2003 prechádzajú v rámci decentralizácie verejnej správy pod mesto. Riaditeľa nemocnice Juraja Vivodu predstava postupne upadajúceho mestského špitála vystrašila.

Doteraz je presvedčený, že samosprávy zdravotníctvu nerozumejú a nemocnici by uškodili. Česť výnimkám, hovorí o svojej skúsenosti s modrianskym primátorom.

V Bardejove sa tiež vyhli samospráve a neziskový formát si pochvaľujú. Aj preto, lebo riaditeľovi výrazne ubudlo kontaktov s lobistami a politikmi.

M. Petko na rovinu priznáva, že riadiť štátnu nemocnicu znamená čeliť veľkým politicko-spoločenským tlakom. V Bardejove sa to prejavovalo častým zvonením telefónu. Ozýval sa vždy, keď sa M. Petko pokúsil o redukciu počtu zamestnancov alebo nejaký výraznejší zásah do zloženia oddelení.

Lobisti porozumeli.

Ani si neviete predstaviť, vraví bardejovský riaditeľ, aký extrémny tlak vznikal na nemocnicu, aby odštátnila laboratóriá, diagnostiku a niektoré ambulancie. Sú to veľmi lukratívne oddelenia.

Podobne to bolo na Slovensku s dialýzami, hovorí. V Bardejove tieto tlaky ustáli. Argumentom, že nemocnica je neštátne zariadenie a nemôže vyrábať dlhy, lobisti podľa M. Petka porozumeli.

Viacerí riaditelia takých chápavých lobistov M. Petkovi úprimne závidia. Komentujú to slovami, že takéto šťastie mali len tí silní.

Oni sa k nim neradia, výnosných činností sa vzdali a v súčasnosti ich prevádzkujú súkromné firmy. K lídrom v laboratórnej diagnostike patrí Medirex Group.

0603/27_nezisk02.jpg

Výreční riaditelia neziskoviek v Modre aj Bardejove si pochvaľujú, že v správnych radách majú rozumných ľudí, ktorým ide o dobro nemocnice. J. Vivoda si fakt, že v jeho správnej rade nesedí žiaden politik, vysvetľuje tým, že nemocnica je malá a pre každého okrem jej zamestnancov nezaujímavá.

Nie všade je to tak. Jednoduchý model, ako sa dajú neziskové nemocnice so slušným rozpočtom využiť, sa TREND počas turné po nemocniciach dozvedel na nejednom stretnutí. Treba mať vplyv v správnej rade a z tohto miesta zadávať zákazky spriazneným firmám.

Outsourcing v neziskovkách letí. Alebo stačí dohliadať na to, ako a komu sa prenajíma, prípadne predáva neprioritný majetok nemocnice. Nemocnice majú lukratívne majetky aj pozemky.

Politické kšefty.

Aj tam, kde prepojenie s politikmi nie je očividné, môže existovať. Napríklad v nemocnici v Novej Bani správnej rade predsedá Ján Sitarčík. Zhodou okolností ide o advokáta Viliama Soboňu.

Niekdajší šéf zdravotníckeho rezortu a súčasný poslanec NR SR má k novobanskej inštitúcii aj ďalšiu väzbu. Jeho syn bol námestníkom riaditeľa nemocnice a primárom záchranky – kým pred dvoma mesiacmi neodišiel. Podľa J. Sitarčíka z „rodinných dôvodov“.

To, či V. Soboňa cez svojho rodinného príslušníka v nemocnici presadzoval svoje zámery, je, samozrejme, len špekulácia. Rovnako ako pozadie okolností, za ktorých Novobančania dostali licencie na dve stanice záchrannej služby.

0603/27_nezisk03.jpg

Hoci samo ministerstvo tvrdilo, že ich pridelí len nemocniciam, ktoré nemajú ekonomické problémy. A tou špitál v Novej Bani rozhodne nie je.

Ešte pred pár mesiacmi stál pred hrozbou, že ho bude treba definitívne a nadobro zavrieť. „Bol to obchod,“ tvrdí vysoký predstaviteľ nemocnice, ktorý si želá ostať v anonymite. Na otázku, či politický – teda či vláda vyšla Novej Bani v ústrety, aby získala podporu V. Soboňu v parlamente, odpovedal: „Domyslite si.“

J. Sitarčík svojho klienta bráni. Tvrdí, že poslanec sa v riadení a ovplyvňovaní chodu nemocnice neangažuje. No s kým sa potom nemocnica spojila, aby vyriešila vleklú krízu?

„Nik nie je partner nemocnice,“ odpovedá. A debatu okolo člena parlamentu uzatvára slovami: „Ak by nám taký odborník ako pán Soboňa pomáhal, boli by sme len radi.“

Ilustračné foto – Andrej Balco

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)