Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prešov v tomto roku opäť schválil prebytkový rozpočet

17.04.2002, 00:00 | Karel Hirman | © 2002 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Prešov si na tento rok naplánoval opäť prebytkový rozpočet. S pozitívnou bilanciou sa skončilo hospodárenie mesta aj vlani, keď jeho príjmy prevýšili výdavky o 19,5 milióna korún. V tomto roku by prebytok mal dosiahnuť dokonca 31 miliónov korún. Tretie najväčšie slovenské mesto preto problémy, s ktorými sa musia pasovať Košice i Bratislava, nepozná.

Záujem bánk

Celková úverová zadlženosť Prešova dosahuje výšku takmer 291 mil. Sk. Z tejto sumy predstavuje úver od Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) zhruba 33,5 mil. Sk. Splácanie pôžičiek od bánk je rovnomerne rozložené do roku 2008. Úver od ŠFRB je splatný v roku 2030.

Prešov prijal úverové zdroje v minulom roku v celkovej výške 68,5 mil. Sk, pričom splátky úverov dosiahli 85,6 mil. korún. V tomto roku mestský rozpočet ráta s úvermi vo výške 37 mil. Sk, z čoho 2 mil. korún predstavuje úver od ŠFRB. Výdavky na splácanie sú rozpočtované vo výške 66,5 mil. Sk. Záruky za poskytnuté úvery tvorí mestský nehnuteľný majetok, teda budovy a pozemky.

Rozpočtové hospodárenie Prešova (mil. Sk)

05ff4b5b9a05f85aca07af8ef8b7b2ff.gif

2001

2002

a) Príjmy okrem predaja majetku1

457,7

401,3

    z toho: daňové príjmy

215,5

268,5

               nedaňové príjmy

99,1

35,6

               granty a transfery

143,3

97,2

b) Príjmy z predaja majetku

23,6

67,5

I. Rozpočtové príjmy (a+b)

481,3

468,7

c) Ostatné zdroje (najmä prijaté úvery)

68,5

37,0

II. Celkové zdroje (I+c)

549,8

505,7

d) Bežné výdavky

291,8

336,2

e) Kapitálové výdavky

170,0

101,3

III. Rozpočtové výdavky (d+e)

461,8

437,5

f) Ostatné náklady (najmä splátky istín úverov)

88,0

68,2

IV. Celkové náklady (III+f)

549,8

505,7

Rozpočtové saldo (I-III)

19,5

31,2

Saldo bežného hospodárenia (a-d)

165,9

65,1

Bilančné saldo (II-IV)

0,0

0,0

1 Nezahŕňajú príjmy z predaja kapitálových aktív, napríklad budov a pozemkov

Pozn.: V roku 2001 skutočnosť, v roku 2002 plán

PRAMEŇ: Mestský úrad Prešov

„Záujem zo strany bánk o úverovanie nášho mesta je veľký,“ tvrdí zástupca primátora Prešova Štefan Kužma. Podľa neho bankami predložené ponuky na osem- až 12-ročný úver nepresahujú 10-percentnú ročnú úrokovú mieru. Vlani platilo mesto priemerné úroky 12 percent, v tomto roku to podľa Š. Kužmu určite klesne pod desaťpercentnú hranicu.

„Do úverovania sme išli vždy opatrne,“ vysvetľuje Š. Kužma. Mesto pred niekoľkými rokmi odolalo pokušeniu zobrať si úvery v cudzích menách od zahraničných bánk, aj keď vtedy sa to vzhľadom na výrazný rozdiel v úrokových mierach v porovnaní s ponukami domácich bánk javilo výhodné. Prešovčanov odradilo kurzové riziko takýchto úverov.

Správne rozhodnutie

„Dnes sa potvrdilo, že sme sa rozhodli správne. Nielen čo sa týka kurzového rizika. Podstatnejšie je to, že sa nám s domácimi bankami podarilo dohodnúť zníženie úrokovej miery aj pri starých korunových úveroch. Ako ukazuje prax iných miest, to by sa nám pri rokovaniach so zahraničnými bankami nepodarilo,“ vysvetľuje Š. Kužma.

Tým domácim bankám, ktoré neboli ochotné vyjsť v ústrety mestu, úverovú zmluvu vypovedali a nadviazali spoluprácu s inou bankou. Prešov si to môže dovoliť, lebo nikdy nemal problémy so splácaním záväzkov a aj emisiu komunálnych obligácií vyplatil načas.

„Nikdy sme nemali ani záväzky po lehote splatnosti k svojim obchodným partnerom a dodávateľom,“ zdôrazňuje zástupca primátora. Na dobrom stave mestských financií sa podieľa aj Fond rozvoja bývania, kde sa kumulujú prostriedky získané odpredajom mestských bytov.

Tie sa následne využívajú na financovanie investičných projektov, ktoré majú zabezpečenú návratnosť. Alebo sa pomocou nich splácajú istiny úverov, ktorými boli vykryté tieto investičné projekty mesta. Tento rok by do fondu malo pribudnúť takmer 51,5 mil. Sk.

Plnia príjmy

Stabilita mestských financií vyplýva aj z toho, že sa Prešovu v priemere darí plniť daňové aj nedaňové príjmy takmer na 98 percent plánovaných objemov. V položke daňových príjmov sú najväčším problémom dane z nehnuteľností právnických osôb, čo v prevažnej miere spôsobil nárast počtu firiem v konkurznom konaní.

V nedaňových príjmoch hrajú rozhodujúcu úlohu kapitálové príjmy z odpredaného majetku, predovšetkým budov, pozemkov a bytov. Z celkových 112 mil. Sk nedaňových príjmov predstavovali príjmy predaja nehnuteľného majetku takmer 56 mil. korún. Príjmy z prenájmov sa vyšplhali na takmer 22 mil. Sk, zvyšok tvoria nedaňové príjmy z administratívnych poplatkov a platby z náhodného predaja a služieb. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu a z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR dosiahli v minulom roku spolu zhruba 142,3 mil. Sk.

Tohtoročný rozpočet v súlade s novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách a aktualizovanou rozpočtovou klasifikáciou na tento rok vydanou Ministerstvom financií SR je členený na bežný a kapitálový v oblasti príjmov aj výdavkov. V súlade s pravidlami sa môžu z bežných príjmov uhrádzať len bežné výdavky a z kapitálových príjmov len kapitálové.

Plánovaný úver v celkovej výške 37 mil. Sk má byť použitý na splácanie istín úverov z minulých rokov. Schválený rozpočet zatiaľ neráta s príjmami a výdavkami z titulu presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Úprava rozpočtu v tejto súvislosti sa bude diať priebežne tak, ako budú prechádzať kompetencie.

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Košice reštrukturalizujú svoje dlhy

K ozdraveniu mestských financií však stále chýba predaj košických lesov. To je totiž podľa magistrátu jediná možnosť na zníženie zadlženia.

Košice by mal zachrániť vládny úver

Prebytky dovoľujú Trenčínu investovať

Banská Bystrica bude žiť zo svojho

Hlavné mesto sa naučilo skromnosti, na rozvoj však nemá

Diskusia (0 reakcií)