Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Príbeh rakúskej banky, ktorú ovládol politik. Vláda uvažuje o bankrote

18.02.2014, 05:33 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Rakúska spolková krajina Korutánsko je na prvý pohľad turistický raj s horami a jazerami. Idylický región však vtiahol celé Rakúsko do bankovej krízy s nepríjemným dedičstvom. Niekdajší župan Jörg Haider po sebe nechal dlhy v hodnote miliárd eur a rozsiahly korupčný systém, ktorý už vyše päť rokov rokov pláva na povrchu.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

Rakúsko

Vrcholom ľadovca je banka Hypo Alpe Adria, ktorú musela rakúska vláda v roku 2009 začať ratovať. Záchrana firmy, ktorá je pre Korutánsko kľúčová, podľa expertných odhadov Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum (Wifo) vyjde na 19 miliárd eur. Ide o vôbec najväčší finančný malér v povojnových dejinách Rakúska. Pre predstavu, takýto objem peňazí zvýši štátny dlh o šesť percentuálnych bodov na 80 percent HDP Rakúska.

Extrémista, čo rozdával

Počas jedenástich rokov, keď bol J. Haider "županom", spolkovú krajinu Korutánsko, veľkú asi ako Banskobystrický kraj, výrazne zadlžil. Veľká časť verejnosti mala obľúbeného miestneho politika rada. Okrem toho, že dobre vyzeral, rád spieval, športoval a bol blízko k ľuďom. Nielen osobne, ale aj investíciami – postavil drahý futbalový štadión, na ktorom v tej dobe nemal kto hrať, diaľnice a obrie javisko na jazere Wörthersee.

Politicky inklinoval ku krajnej pravici a netajil sa, že má priateľské vzťahy s bývalým irackým prezidentom Saddámom Husajnom či synom bývalého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Saifom al-Islamom, ktorého označoval za blízkeho priateľa. Keď sa dostal so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) do vlády, Európska únia na protest zaviedla voči krajine sankcie.

Biznis s bankou a Balkánom

Excentrická osoba škody Rakúsku nespôsobila len politicky, ale najmä skrytým biznisom. Na nákladnú agendu potreboval J. Haider peniaze a tie vo veľkom dokázal vyhrabať zo spomínanej Hypo Alpe Adria. Ako župan so známosťami obstarával banke vládne záruky za úvery.

Hypo Alpe Adria sa tak dostávala lacno k peniazom, ktoré zasa naopak poslúžili šéfovi rakúskych Slobodných, ktorý mal ako zástupca hlavného akcionára v dcérskej banke banky Hypo Kärnten hlavné slovo.

Vyzeralo to ako z filmu s Jamesom Bondom. Na jednej strane boli drogoví díleri, magnáti a politici na Balkáne a na druhej strane predstavitelia Hypo Alpe Adria s politikom J. Haiderom. Provízie z biznisu a investície smerovali do bánk v Lichtenštajnsku. Všetko roky prebiehalo hladko, kontakty boli spoľahlivé a provízie sa sypali v miliónoch eur.

Vyšetrovatelia však časom objavili v zahraničí Haiderove tajné kontá, na ktorých bolo v najlepších časoch 45 miliónov eur. V roku 2010, keď o kontách médiá písali, z nich ostalo päť miliónov. Nevie sa, od koho ich J. Haider dostal a za čo, ale zrejme išlo o provízie.

J. Haider mal veľmi blízke vzťahy so šéfom banky Wolfgangom Kultererom, ktorý priťahoval škandály. V roku 2008 bol obvinený z falšovania účtovníctva a neskôr aj za nekalé obchody v banke. Obaja Rakúšania mali byť tiež priateľmi bývalého chorvátskeho premiéra Iva Sanadera, ktorý rezignoval v roku 2009.

The Economist napísal, že Hypo Alpe Adria začala rásť práve vďaka kontaktom na Balkáne. Banka mala financovať nákup zbraní počas vojny v regióne v deväťdesiatych rokoch. Čulé vzťahy na Balkáne si banka ponechala aj po vojne a mala sa podieľať aj na financovaní politických strán a pochybných projektov bez toho, aby ju zaujímala návratnosť investícií.

Haiderove milióny na tajných účtoch tak mohli byť províziami od Hypo Aple Adria za sprostredkovanie biznisu v tejto oblasti. Väčšinu peňazí si nakoniec neužil. V októbri 2008 tragicky havaroval pri rýchlosti 140 kilometrov za hodinu, v oblasti, kde bolo povolených len sedemdesiat. Narazil do betónového stĺpu na diaľnici a niekoľkokrát sa s autom prevrátil. V krvi mal 1,8 promile alkoholu. Špekulovalo sa aj o plánovanej smrti, no vyšetrovatelia tento scenár vylúčili.

Banka Hypo Alpe AdriaZdroj: SITA / AP

Druhá story

V rámci príbehu o kolapse banky existuje aj druhá verzia, ktorá by už tak nezapĺňala bulvárne plátky. Podľa tejto alternatívy nemožno hovoriť o rozsiahlej trestnej činnosti, ktorá sa skrývala za Hypo Alpe. Banka jednoducho expandovala prirýchlo a prehriala sa.

Manažment banky, ktorý čelí vyšetrovaniu, mohol zle zhodnotiť riziká a absentovala kontrola vynaložených investícií. Tú zanedbal aj bývalý väčšinový vlastník, nemecká banka BayernLB, ktorá Hypo Alpe v roku 2007 za 1,65 miliardy eur kúpila a o dva roky neskôr ju z donútenia a odpisu mŕtvych úverov predala rakúskej vláde za symbolické euro.

Systémom pochybných a nekrytých úverov od Hypo Alpe Adria definitívne otriasol príchod finančnej krízy po roku 2007, keď sa ukázalo, že vládne záruky do krajín bývalej Juhoslávie môžu byť nebezpečné, ak veritelia začnú žiadať peniaze priamo od štátu za nedobytné úvery.

Dve riešenia

Splatnosť väčšiny úverov v Hypo Alpe Adria, za ktoré ručí štát, vyprší v roku 2017 a ak banka nebude mať dosť peňazí, veritelia budú vymáhať svoje pohľadávky od Korutánska. Spolkový štát však ručí za úvery vo výške desaťnásobku svojich ročných príjmov, takže škandál Hypo Alpe Adria musí riešiť spolková vláda vo Viedni.

V pondelok zasadli k riešeniu problému rakúski politici na mimoriadnej schôdzi. Bankrot by mohol ohroziť aj ďalšie banky v krajine, upozornil kancelár Werner Faymann. Minister financií Michael Spindelegger bankrot priamo nevylúčil, varoval však pred následkami unáhlených rozhodnutí.

Rakúsky vládny kabinet v súčasnosti skúma možnosť zlikvidovať banku Hypo Alpe Adria prostredníctvom účelovo vytvorenej štátnej spoločnosti. Vláda sa pri tom inšpirovala španielskym alebo nemeckým modelom takzvanej zlej banky, na ktorú Berlín previedol úvery po lehote splatnosti aj nepredajné aktíva problémových bánk WestLB a Hypo Real Estate.

„Nemožno sa zahrávať s ohňom. Ide predsa o vklady a poskytnuté záruky. Vplyvy nekontrolovaného krachu na finančný sektor a celú ekonomiku nemožno vôbec predpovedať,“ povedal v rozhovore pre Wiener Zeitung bývalý štátny tajomník ministerstva financií Andreas Schieder. Bankrot, hoci riadený štátom, vraj neprichádza do úvahy.

Odlišný názor má šéf Rakúskeho ústavu pre hospodársky výskum (Wifo) Karl Aiginger. Podľa neho by sa Hypo Alpe mala nechať skrachovať, ale kontrolovane, aby sa vylúčil efekt snehovej gule, ktorá by mohla ohroziť rakúsky bankový sektor. „Nepripadá mi inteligentné brániť variantu riadeného úpadku,“ povedal K. Aiginger.

Rakúsko môže banke počas jej reštrukturalizácie poskytnúť pomoc maximálne 11,8 miliardy eur. Tak znie dohoda s Európskou komisiou. Z uvedenej sumy vláda podľa Bloombergu už minula 4,8 miliardy eur.

Brusel si kladie podmienku - Hypo Alpe musí do polovice budúceho roka predať balkánsku sieť zahŕňajúcu šesť dcérskych bánk a tri leasingové spoločnosti v Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine a v Čiernej Hore.

Celkovo ide o aktíva v hodnote 9,6 miliardy eur a balík úverov za 7,5 miliardy eur, z toho je po lehote splatnosti skoro 17 percent. Predaj nebude vzhľadom k nepriaznivej situácii finančného sektora na Balkáne vôbec jednoduchý.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Rakúsko

Diskusia (0 reakcií)