Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

R. Mitschek: Iránsky plyn bude témou

08.10.2008, 09:22 | Kristian Slovák | © 2008 News and Media Holding

Očakávaný rast spotreby plynu a pokles európskej ťažby tlačia na nové plynovodné projekty.

  • Tlačiť
  • 0

Od plynovodného projektu Nabucco si Európa sľubuje zníženie závislosti od dovozov plynu z Ruska a diverzifikáciu prepravných trás. Hoci predbežný dopyt po prepravných kapacitách plánovanej rúry výrazne prekračuje reálne možnosti, stavba ešte nie je hotová vec. Skeptici upozorňujú, že pre projekt nebude dosť plynu zo stredoázijskej a z blízkovýchodnej oblasti. No prevádzkovateľ plynovodu obavy mať nemusí. Budúci majitelia kapacít budú platiť bez ohľadu na to, či plyn reálne potečie. Definitívne rozhodnutie o stavbe projektu za 7,9 miliardy eur padne na budúci rok.

Postupuje projekt Nabucco podľa harmonogramu?

Z dnešného pohľadu časový harmonogram sedí. V roku 2010 začneme so stavbou plynovodu a v roku 2013 by cezeň mal prúdiť prvý plyn zo stredoázijskej oblasti a z Blízkeho východu.

Lenže definitívne rozhodnutie o začiatku stavby ešte nepadlo.

iranskyplyn01.jpg

Rozhodneme na budúci rok. Teraz sa snažíme dosiahnuť medzištátnu dohodu v krajinách, ktoré sa na projekte zúčastňujú. Tiež rokujeme s Európskou komisiou a regulačnými úradmi v príslušných štátoch o udelení výnimiek z platných pravidiel pre plynárenský trh. Ide o umožnenie prednostnej rezervácie polovice prepravnej kapacity pre účastníkov konzorcia.

Pred rozhodnutím o stavbe budete ešte zisťovať záujem plynárenských firiem.

Áno. V prvej polovici budúceho roka ponúkneme prepravné kapacity. Podľa reakcie trhu definitívne rozhodneme o investícii.

Ovplyvní rozhodnutie o stavbe plynovodu to, ako klienti preukážu schopnosť dostať sa k plynu zo stredoázijskej či z blízkovýchodnej oblasti?

Zákazníci, ktorí podpíšu s Nabuccom dohodu o preprave plynu, nemusia nevyhnutne preukazovať dodávateľské zmluvy s producentskými krajinami.

Takže plynárenské firmy budú platiť za prepravnú kapacitu bez ohľadu na to, či budú reálne prepravovať?

Áno. V tomto prípade hovoríme o princípe „ship or pay“, keď platíte bez ohľadu na to, či a koľko plynu prepravujete. V plynárenstve je to bežné.

Konzorciu Nabucco je jedno, či sa nejaká európska firma dostane reálne k plynu v stredoázijskej a blízkovýchodnej oblasti?

Tento rok sme si spravili prieskum trhu. Zisťovali sme, aký záujem je o prepravu plynu cez Nabucco. Maximálna kapacita plynovodu po dokončení druhej stavebnej fázy je 31 miliárd kubických metrov ročne. Potenciálni zákazníci si nezáväzne objednali viac ako šesťdesiat miliárd kubických metrov prepravnej kapacity.

Nezáväzne sa objednáva ľahko.

Dôležité je povedať, že na začiatok prevádzky potrebujeme prepraviť osem až desať miliárd kubických metrov, aby sa plynovod vôbec oplatil.

Ani samotní členovia konzorcia ešte nemajú podpísané dohody  o dodávkach plynu zo stredoázijskej či z blízkovýchodnej oblasti.

Ako predstaviteľ Nabucca to neviem. Ale vychádzam z toho, že členovia konzorcia ako RWE, MOL alebo OMV rokujú s producentmi v týchto krajinách. [Ďalší členovia konzorcia sú Botas, Transgas a Bulgargas.]

Bude sa ešte rozširovať počet konzorciálnych partnerov? Záujem prejavoval v minulosti Gaz de France...

Akcionári predbežne vychádzajú z toho, že zostanú šiesti. Nie je však vylúčené, že pribudne siedmy.

Rokujete s potenciálnym záujemcom?

Nie. Ale ak veľký európsky účastník trhu s plynom prejaví záujem a ponúkne koncept, ktorý prinesie konzorciu pridanú hodnotu, akcionári ho prerokujú a rozhodnú o prípadnom vstupe a podmienkach pre nového partnera.

Rokovalo sa v minulosti o projekte Nabucco so Slovenským plynárenským priemyslom? Prejavila slovenská strana záujem?

O projekte sme aj za OMV rokovali s firmami z okolitých krajín. Lenže dodnes nemáme na stole konkrétne prepravné požiadavky. Sme otvorení pre rokovania so všetkými partnermi, so všetkými účastníkmi trhu z regiónu v súvislosti s plynom, čo príde cez Nabucco do plynárenského uzla Baumgarten. Ten môže odtiaľ ďalej smerovať na východ, západ, sever aj juh.

Rokovali ste o prípadnom vstupe do Nabucca aj s Gazpromom?

Konkrétne rokovania na túto tému neexistujú. O tejto téme existujú dohady, ale nemajú žiaden reálny obsah.

Nový plynovod prinesie do prepravných trás konkurenciu. Prejaví sa to na cenách za prepravu, prípadne v nižších cenách plynu pre spotrebiteľov?

iranskyplyn02.jpg

Ceny na európskom trhu sa čoraz viac tvoria na trhu, napríklad v plynárenských uzloch. Prepravné náklady tvoria iba malú časť celkovej ceny plynu. Preto si myslím, že náklady na infraštruktúru a investície cenu plynu výrazne neovplyvnia. Faktor s podstatne väčším vplyvom je konkurenčný boj na strane dopytu. Budú vedieť producenti vyťažiť toľko plynu, aby pokryli dopyt? A ako obstojí Európa v konkurencii s Čínou, USA a Ďalekým východom? Ceny plynu ovplyvní aj to, ako bude vyzerať primárny energetický mix v Európe. Svoju úlohu tu zohrá ďalší rozvoj jadrovej či uhľovej energetiky.

Rastie vôbec dopyt po zemnom plyne tak silno, ako sa predpovedalo pred pár rokmi?

Nie. Ale pred pár rokmi sme predpovedali nárast dopytu z päťsto na deväťsto miliárd kubických metrov. Tieto predpovede sa upravili. Už hovoríme z päťsto na šesťstopäťdesiat miliárd kubických metrov. Znie to ako málo. Ale nárast spotreby o stopäťdesiat miliárd kubických metrov znamená minimálne 150 miliárd kubických metrov importu. Ak nie viac, keďže Európska produkcia klesá. V roku 2020 až 2025 bude Európa dovážať o 200 miliárd kubických metrov plynu viac ako dnes. Nabucco prepraví maximálne 31 miliárd kubických metrov. Aj preto hovoríme, že s ostatnými plynovodnými projektmi nie je v konkurencii. Všetky diskutované projekty vrátane prepravy skvapalneného zemného plynu (LNG) budú potrebné.

Nabucco a South Stream sú často prezentované ako konkurenčné projekty.

Z môjho pohľadu to tak nie je. Ani naši ruskí kolegovia to tak nevidia. V budúcnosti budeme potrebovať oveľa viac plynu. South Stream a Nabucco majú rôznu charakteristiku. South Stream – ak bude – bude prepravovať ruský plyn a do istej miery nahrádzať súčasné prepravné trasy. Nabucco prinesie do Európy nový plyn. Čiastočne z nových zdrojov.

Takže South Stream predstavuje konkurenciu pre plynovody na Slovensku alebo na Ukrajine a Nabucco nie?

Áno.

Spotreba plynu rastie aj v producentských krajinách. Investujú tieto štáty dosť do prieskumu, ťažby a nových technológií?

To je ako diskutovať o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Ak budú producentské krajiny a ťažobné spoločnosti presvedčené, že bude postavená infraštruktúra, bude sa v stredoázijských krajinách a na Blízkom východe investovať viac do prieskumu a ťažby. Kým nevedia, ktoré infraštruktúrne projekty sa budú realizovať, sú pri vlastných investíciách opatrné. Preto je pre nás nesmierne dôležité, aby sme definitívne rozhodnutie o stavbe prijali čo najskôr. Potom pôjde viac peňazí do prieskumu a ťažby. Ak zrátame plynové rezervy na Blízkom východe a v stredoázijských krajinách, majú podstatne viac plynu ako Rusko.

Iránsky plyn je politicky citlivá téma. No Európa sa mu nemôže dlho vyhýbať.

Vychádzam z toho, že zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska to bude pre Európu téma.

Nemala by Európa už dnes jasne povedať, že potrebuje plyn z Iránu? V opačnom prípade si v oblasti presadia energetické záujmy napríklad Rusko alebo Čína.

Nechcem Európskej komisii dávať rady cez médiá.

Iránsky plyn by projekt Nabucco výrazne zreálnil.

Jednota európskej zahraničnej politiky a predovšetkým jednota zahraničnej energetickej politiky bude veľmi dôležitá. Samozrejme, potrebujeme v európskom plynárenskom sektore konkurenciu. Lenže to je téma na podnikateľskej úrovni. Politická téma je konkurencieschopnosť Európy ako hospodárskej entity v súťaži o energetické zdroje s inými regiónmi.

Európska únia opakovane tvrdí, že Nabucco je prioritný projekt. Čo konkrétne však podnikla na jeho podporu?

Komisár pre energetiku Andris Piebalgs a komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner navštívili stredoázijské krajiny a snažia sa podporiť export plynu z týchto krajín do Európy.

To robí aj Rusko. A úspešnejšie.

Uvidíme. Prirodzene – tieto krajiny majú s Ruskom dlhoročné vzťahy. Turkménsko či Kazachstan exportujú zemný plyn do Ruska. No medzičasom sa ukazuje, že tieto štáty chcú rozširovať exportné portfólio. Vychádzame z toho, že cez Transkaspický plynovod a cez existujúci plynovod spájajúci Azerbajdžan s Tureckom sa dostane plyn z Azerbajdžanu a Turkménska v dostatočnom množstve aj do Nabucca.

Ako ovplyvnila gruzínsko-ruská kríza projekt plynovodu Nabucco?

Priamo to projekt neovplyvnilo. Existujúci plynovod z Azerbajdžanu cez Gruzínsko do Turecka bol na pár dní z bezpečnostných dôvodov odstavený. Plynovody neboli poškodené.

Načo potrebuje Európa toľko plynu?

Dostatok plynu pre Európu znamená i energetickú bezpečnosť z pohľadu výroby elektriny. Najväčší nárast spotreby ide na vrub výroby elektriny z plynu.

To sa môže zmeniť, ak Nemecko prehodnotí vystúpenie z jadra, alebo keď  sa rozbehnú jadrové investície vo zvyšku Európy.

Naplánovať a postaviť jadrovú elektráreň trvá minimálne desať rokov. Dnes nevidím platformu na dohodu o posilnení investícií do jadra. Dnešné tendencie skôr smerujú k obmedzovaniu jadra a uhlia a k podpore plynu.

Ako sa v budúcnosti zmenia podiely jednotlivých dodávateľov pre Európu?

Európa odoberá v súčasnosti plyn z Nórska, Ruska a zo Severnej Afriky. Všetky tri zdroje vzrastú. Nie dramaticky. Preto potrebujeme plyn zo Strednej Ázie a z celého Blízkeho východu. Nielen z Iránu, ale aj z Iraku. Ten bude dôležitý dodávateľ.

Ako sa bude vyvíjať cena plynu v nasledujúcich rokoch?

Na cenu vplýva veľa externých faktorov. V troj- až päťročnom odhade očakávame cenu ropy na úrovni plus-mínus sto dolárov za barel. Na základe tejto ceny ropy sa ustáli aj cena plynu.

Má ešte význam viazať cenu plynu na cenu ropy?

Tento systém sa osvedčil preto, lebo ropa a plyn sú konkurenčné energie. Keď rastie cena ropy, prechádzajú spotrebitelia na plyn, následne rastie i cena plynu. Spotové ceny plynu bude ovplyvňovať konkurencia plynov na jednotlivých európskych plynárenských uzloch. Dlhodobé kontrakty budú ďalej oceňované cez previazanie na ceny ropy.

Odhadované náklady na projekt Nabucco dosahujú 7,9 miliardy eur. Sedí ešte táto kalkulácia?

Z dnešného pohľadu na ceny stavebných prác, inžiniering a ceny ocele a rúr je 7,9 miliardy eur reálna cena.

Kto projekt zaplatí?

Približne tridsať percent zaplatia konzorciálni partneri. Zvyšných sedemdesiat percent poskytnú banky.

Ktoré?

Približne tretinu poskytnú medzinárodné finančné inštitúcie, ako Európska investičná banka alebo Európska banka pre obnovu a rozvoj. V druhej skupine sú rôzne agentúry a banky na podporu exportu z krajín rôznych dodávateľských firiem. Zvyšok prevezmú komerčné finančné inštitúcie.

Takže financovanie je dohodnuté?

Nie. Rokovať o ňom budeme po uzavretí prvých kontraktov na prepravu plynu a keď uvidíme výsledky predaja voľných kapacít. S bankami dnes rokujeme o úrokoch, podmienkach, splátkach a lehotách splatnosti. Detailné rozhovory prídu po prepravných zmluvách.

Ako ovplyvňuje aktuálna finančná kríza projekt a jeho financovanie? Nie sú banky pri financovaní miliardových projektov v politicky nestabilných regiónoch opatrnejšie?

Na náš projekt má finančná kríza skôr pozitívny dosah. V Európe je finančný trh v porovnaní s ostatnými regiónmi podstatne viac zabezpečený tovarom a komoditami. Banky si v budúcnosti veľmi dobre premyslia, do čoho budú investovať. Infraštruktúrny projekt s dlhodobými prepravnými zmluvami je bezpečná investícia. Plyn ako tovar a skutočnosť, že rastie dopyt po energiách, sú garancia pre financujúce banky.

    Reinhard Mitschek (50) študoval na Ekonomickej univerzite vo Viedni. Pracovnú kariéru začal v rakúskom energetickom koncerne OMV v roku 1982. Od roku 1999 do roku 2006 šéfoval divízii prepravy a skladovania plynu OMV Gas. Zároveň bol výkonným riaditeľom viacerých súvisiacich plynárenských firiem. Od roku 2005 je výkonným riaditeľom spoločnosti Nabucco Gas Pipeline. Od roku 2007 je senior viceprezidentom divízie Gas Logistics spoločnosti OMV Gas & Power GmbH.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Lacnejší plyn už nebude

Hlavnými rizikami sú malé investície, neisté investičné prostredie a rast nákladov 1

Gazprom sa už zachytil v Srbsku

Veľkí energetickí hráči sa vzďaľujú malým

Plynovod Nabucco ešte nie je mŕtvy

Gazprom má Európu v hrsti

Diskusia (0 reakcií)