Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Radim Polčák: Uber a podobní by sa mali regulovať sami

26.01.2017, 15:00 | Tomáš Nejedlý | © 2017 News and Media Holding

Právnik z Masarykovej univerzity v Brne Radim Polčák hovorí o tom, že služby zdieľanej ekonomiky nie je možné „natlačiť“ do múrov súčasných právnych predpisov.

  • Tlačiť
  • 0

Ako dlho sa venujete právnym otázkam zdieľanej ekonomiky?

Približne tri-štyri roky, keď sa začali objavovať problémy s reguláciou nového fenoménu.

Tie prišli napríklad v Prahe, kde magistrát nasadil na vodičov Uberu kontrolórov v utajení a mestských policajtov, vymeral im vysoké pokuty a súdi sa s nimi.

Praha k tomu pristúpila veľmi zvláštne a snaží sa Uber zakázať. Je pritom zrejmé, že tieto služby si našli obrovské množstvo zákazníkov, sú veľmi populárne a budú čoraz viac. Zákaz nie je správna cesta. Ani druhý prístup – zregulujme to ako taxislužbu – nebude fungovať. Je potrebné vytvoriť niečo nové. U nás, v Česku však toto momentálne nie je politická téma. Riešime islam, migrantov, ktorí u nás nie sú a iné neexistujúce problémy. Spýtajte sa politikov, ako by riešili zdieľanú ekonomiku, a zistíte, že názor zväčša nemajú.

Mnohí kritici vidia za postupom pražského magistrátu vplyv taxikárskej lobby. Vnímate to rovnako?

To, samozrejme, nie som schopný potvrdiť ani vylúčiť. Ale príde mi paradoxné, že jediný, kto z tohto prístupu má prospech, sú pražskí taxikári. Obmedzením Uberu cestujúci prichádzajú o lacný a kvalitný spôsob prepravy, obyvatelia o nový druh príjmu a samotné mesto o prepravné kapacity a nové možnosti získať peniaze pre verejné rozpočty. Praha sa navyše profiluje ako medzinárodná turistická destinácia a ak bude prenasledovať Uber, odplaší množstvo turistov. Klasickí pražskí taxikári majú medzi turistami zlú povesť, takže ako politické rozhodnutie to nechápem.

Neprehliadnite

Magistrát môže konať napríklad z obavy o výpadok príjmov z taxi stanovíšť, ktoré prenajíma taxikárom.

To je pravda, môže prísť o milióny korún ročne z týchto priamych príjmov. Príjmy z turistického ruchu však prinášajú mestu miliardy, takže je to rozporuplný postoj. Navyše si nemyslím, že by povolením Uberu alebo podobných služieb muselo mesto úplne prísť o peniaze za prenájom stanovíšť. Na trhu bude stále miesto pre taxíky, ktoré stoja a čakajú na zákazníkov na známych miestach.

Prevádzkovatelia klasických služieb správne namietajú, že sú v porovnaní s novými prevádzkovateľmi diskriminovaní, pretože musia plniť množstvo predpisov, ktoré noví hráči nie. Ako by mal regulátor postupovať, aby zabezpečil spravodlivosť?

Radim PolčákZdroj: Miroslava Spodniaková

Predovšetkým je potrebné si položiť otázku, či je súčasná administratívna regulácia konvenčných služieb skutočne vhodná a potrebná. Je potrebné vytvoriť prostredie, v ktorom bude spotrebiteľovi jasný rozdiel medzi konvenčnou službou a službou zdieľanej ekonomiky. To už dnes funguje pri ubytovacích službách, kde je napríklad zákazníkom Airbnb jasné, že v súkromí nemôžu očakávať v porovnaní s hotelom rovnaký štandard služieb alebo bezpečnosti. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb zdieľanej ekonomiky riadne platili dane a poplatky.

Existujú verdikty súdov, ktoré sa vyrovnávajú s týmto druhom nespravodlivosti?

V Európe ide zatiaľ najmä o prípady sporov o výkon regulovaných činností riešené v režime správneho práva, ktorá sa podobajú pražskej kauze Uber. Oveľa zaujímavejšie rozhodnutia sa však začínajú objavovať v USA, kde sa poskytovatelia služieb zdieľanej ekonomiky, napríklad vodiči, domáhajú toho, aby im súdy priznali postavenie zamestnancov. Týka sa to náhrad výdavkov, zákazu diskriminácie a podobne.

Ako pristupuje mesto Praha k zdieľanému ubytovaniu cez Airbnb? Za prenocovanie v klasických hoteloch vyberá miestny poplatok zhruba euro a ročne tak „zarobí“ vyše desať miliónov eur. Cez Airbnb mu ročne „ujde“ takmer milión turistov...

K tomu sa zatiaľ pražský magistrát stavia pasívne a vyčkáva. Vo Francúzsku sa miestne samosprávy dohodli s Airbnb a poskytovateľmi ubytovania, že miestne poplatky vyberá od ubytovateľov priamo Airbnb a preposiela ich samosprávam. To je rozumnejší prístup, ktorý tvrdohlavo nepopiera novú realitu, ale prispôsobuje sa jej. Podobným spôsobom je možné postupovať v prípade Uberu – ak právne uznáme zmluvnú prepravu a uznáme, že môže fungovať podobne ako taxislužba, vodiči budú platiť obdobné poplatky a môže ich vyberať poskytovateľ platformy, pretože cez neho idú všetky finančné transakcie. Pokiaľ ide o priame dane ako daň z príjmu a podobne, je veľmi zložité pre daňovú správu odkontrolovať všetkých drobných poskytovateľov, či platia daň. Ale ak sa štát dohodne s poskytovateľom platformy, že odovzdá dáta, finančné úrady majú prehľad.

Uber autonómne vozidláZdroj: SITA / AP

Problém je v tom, že nové služby sú často výhodnejšie aj preto, že nie sú zdanené alebo obchádzajú rôzne druhy predpisov, ktoré politici postupne na podnikanie uvalili. Napríklad v prípade povolenia ubytovania na komerčné účely ide na Slovensku o takmer polročný proces, v ktorom je zapojený stavebný úrad, hygienik, živnostenský úrad či obec. V prípade rovnakej regulácie hrozí, že náklady na službu stúpnu a prestane byť zaujímavá.

Pre štát je to skvelá príležitosť prehodnotiť administratívnu a legislatívnu záťaž pre podnikateľov a zjednodušiť predpisy. Estónsko je prvou krajinou, ktorá prijala legislatívu pre zdieľanú ekonomiku. Nová právna úprava plne legalizuje zdieľané jazdy. Uber či Taxify zodpovedajú za cenovú a daňovú transparentnosť, majú povinnosť zabezpečiť identifikáciu vodičov a tiež majú povinnosti v oblasti bezpečnosti pasažierov. Súčasťou novej legislatívy je aj zmena podmienok pre konvenčné taxislužby, ktorá prináša zníženie administratívnej záťaže pre taxikárov alebo rozšírenie rozsahu taxikárskych licencií.

Ako dopadol spor pražského magistrátu s vodičmi Uberu?

Praha prehrala prvostupňové rozhodnutie, v podstate sa odvolala a vo veci bude ešte rozhodovať Najvyšší správny súd. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia som ešte nevidel. Ak aj to Praha prehrá, zrejme pôjde na Ústavný súd a bude sa oháňať právom na samosprávu.

V USA sa medzitým situácia vyvíja inak a vodiči Uberu sa prihlásili k štrajku za zvýšenie minimálnej mzdy.

To v Európe ešte vôbec neriešime – vzťah platformy k poskytovateľom služieb. Spravidla to nebývajú profesionáli, ale môže sa stať, že človek začne byť od platformy existenčne závislý a z právneho pohľadu vznikne obdoba zamestnania. Lenže platforma sa o poskytovateľov služieb nestará, neplatí za nich odvody, neposkytuje zákonné voľno na oddych... Ak by som bol politik a chcel nájsť argument pre zákaz služieb ako Uber, potom by som to staval na tom – ak povolíme Uber, po čase prevalcuje klasické taxi a vodičom neostane iné, ako jazdiť pre Uber a potom budú na tom oveľa horšie z pohľadu sociálneho zabezpečenia. V Európe má ochrana práce väčšiu tradíciu a význam ako v USA.

Zdroj: Flickr/Alper Çuğun/CC

Ani súčasní taxikári si neužívajú silnú sociálnu ochranu. Sú to zväčša živnostníci, ktorí pracujú vo dne v noci, aby zarobili čo najviac alebo koľko potrebujú. Rovnako sa regulátorovi nepodarilo ani napriek mnohým ochranársky mysleným predpisom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa. Na rozdiel od služieb zdieľanej ekonomiky.

Áno. To je veľký prínos služieb, ako je Uber, že vďaka využitiu hodnotenia služieb zákazníkmi vnútri aplikácie dokázal systém dosiahnuť vysokú úroveň kvality pre zákazníkov. V prípade konvenčných taxislužieb sa zatiaľ nič podobné ani napriek všetkej regulácii nepodarilo.

Európska komisia v lete podporila zdieľanú ekonomiku. V usmernení pre členské krajiny EÚ hovorí, že je potrebné podporovať regulačné prostredie, ktoré umožní jej rozvoj pri súčasnom zabezpečení ochrany spotrebiteľov, spravodlivého zdaňovania a podmienok zamestnania. Členské štáty povzbudila, aby revidovali zákony s cieľom vytvoriť jednotné regulačné prostredie pre kolaboráciu. Ako by mali teraz štáty postupovať?

Správnou cestou sú podľa mňa takzvané „performance-based rules“ v spojení s technikami „smart“ regulácie. S využitím oboch prístupov už máme v Českej republike pozitívne skúsenosti, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ide o to, že sa veľkým poskytovateľom služieb určia len základné, všeobecné parametre regulácie a títo poskytovatelia si potom sami zvolia spôsob, akým príslušné pravidlá naplnia. Pritom poskytujú štátu maximum dát k vyhodnoteniu toho, či je príslušná úprava skutočne efektívna. Taký model vychádza z predpokladu, že tým, kto napríklad najlepšie vie, ako efektívne vybrať od poskytovateľov ubytovania cez platformu Airbnb miestne poplatky, je práve Airbnb.

Štát zvyčajne vstupuje do kontraktov medzi súkromnými osobami a obchodnými vzťahmi v prípade, že chce chrániť práva spotrebiteľa a ich bezpečnosť. V prípade zdieľanej ekonomiky je tento problém minimalizovaný reputačným systémom. Čo to znamená z pohľadu práva?

To je presne problém súčasnej právnej regulácie – stále sa domnievame, že právo sa má starať najmä o kvalitu služby a ochranu spotrebiteľa. Platformy však majú v tomto smere neporovnateľne efektívnejšie nástroje a sú schopné si kvalitu postrážiť aj bez regulácie. Pozornosť práva sa ale musí zamerať inam – na povinnosti k verejným rozpočtom, na podmienky, za ktorých pracujú poskytovatelia služieb, teda vodiči alebo upratovačky, a na dáta, ktoré tieto platformy generujú. Problém spočíva i v tom, že máme tendenciu vnímať zdieľanú ekonomiku ako nejakú hrozbu – v skutočnosti však ide o ekonomický fenomén s obrovskými možnosťami.

Kto je Radim Polčák (36)

Vysokoškolský pedagóg, ktorý sa špecializuje na IT právo a právne problémy, ktoré prinášajú nové technológie. Riadi Ústav práva a technológií Masarykovej univerzity v Brne. O zdieľanej ekonomike prednášal na Slovensku v rámci konferencie ITAPA.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy airbnb, Estónsko, právo, taxi, Taxify, Uber, zdieľané služby

Diskusia (0 reakcií)