Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu

14.11.2016, 17:22 | Tomáš Nejedlý | © 2016 News and Media Holding

Ministerstvo školstva predstavilo základ reformy vysokého školstva. Takmer tridsať cieľov pre obdobie nasledujúcich desiatich rokov obsahuje radikálne zmeny systému – zrušenie komplexnej akreditácie, koniec udeľovania doživotných titulov profesorom a docentom či zrušenie rozdeľovania škôl na univerzitné a odborné.

  • Tlačiť
  • 8

„Vysoké školy potrebujú postúpiť od deklarácií k realizácii autentických akademických hodnôt a princípov vysokoškolského vzdelávania a k výraznému zvýšeniu nárokov na kvalitu práce študentov a učiteľov,“ tvrdia v dokumente autori Libor Vozár, Milan Ftáčnik a Emil Višňovský. Poradcovia ministra školstva Petra Plavčana dokumentom nadväzujú na reformné ciele pre regionálne školstvo s názvom Učiace sa Slovensko, ktorý rezort predstavil v októbri tohto roka.

Neprehliadnite

Vybrané ciele reformy

  • zvýšenie zdrojov pre vysoké školstvo na priemer krajín OECD
  • profesijne orientované bakalárske programy
  • profilácia škôl na vzdelávanie, výskum alebo rozvoj regiónu
  • viac právomocí pre rektorov vysokých škôl
  • zrušenie kategorizácie škôl, komplexnej akreditácie a vymenúvania profesorov
  • miesta profesorov a docentov obsadzované výberovým konaním
  • zavedenie medzinárodných štandardov kvality vysokých škôl
  • nezávislá Akreditačná komisia
  • podpora špičkového výskumu a priemyselného výskumu
  • britský systém hodnotenia výskumných a tvorivých činností

Zanedbané univerzity

Materiál prichádza v čase, keď zanedbané investície do školstva pociťuje čoraz širší okruh spoločnosti – zamestnávatelia trpia na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, miesto kultivácie spoločnosti dochádza k nárastu extrémistických postojov a takmer v každej domácnosti poznajú niekoho, ktorý odišiel za prácou, vzdelaním alebo vedou do zahraničia. „Rozvoj vysokého školstva je kľúčovou oblasťou, ktorá určuje perspektívy rozvoja celej spoločnosti, preto všetky investície do tejto oblasti sú strategické nielen z hľadiska ekonomickej prosperity, technologických inovácií, ekologickej udržateľnosti a kultúrnej identity, ale celkovej perspektívy Slovenska ako krajiny, ktorá chce byť dobrým miestom pre život v 21. storočí,“ podčiarkujú autori.

Systém v kríze

Materiál prichádza v čase, keď vysoké školy prechádzajú krízou. Demografia a české univerzity ich pripravujú o študentov, firmy o šikovných pedagógov a doktorandov. Tvrdý súboj o financie rozdeľované podľa počtu študentov tlačí školy k znižovaniu náročnosti prijímacieho konania. Priemysel sa sťažuje na nedostatok absolventov s potrebnou kvalifikáciou.

Nízky objem štátnych dotácií rozdelený medzi veľký počet škôl neumožňuje investovať do rozvoja, budovať špičkové pracoviská a zaplatiť a udržať si kvalitných odborníkov. Súperenie o vzácne zdroje medzi rektormi a dekanmi, univerzitami a akadémiou vied či jednotlivými pracoviskami škôl vyčerpáva všetky strany. Práve univerzity mali byť pritom priekopníkmi novej éry vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku a pripraviť ekonomiku a spoločnosť na obdobie, keď čoraz vyššia cena práce vyženie „montážne dielne“ do lacnejších štátov.

„Zásadná zmena je to, že už nebudeme chcieť od všetkých všetko – aj vedu a výskum, aj vzdelávanie aj výchovu doktorandov, ako to bolo doposiaľ.“

Peniaze po prvé

„Zásadná zmena je to, že nebudeme chcieť od všetkých škôl všetko – aj vedu a výskum, aj vzdelávanie či výchovu doktorandov, ako to bolo doposiaľ,“ vysvetľuje podpredseda Slovenskej akadémie vied a jeden z tvorcov reformného materiálu Emil Višňovský.

Snaha o zmenu financovania univerzít doposiaľ narážala na odpor novších škôl k zvýhodneniu veľkých univerzít s drahým výskumom. Aj keď ministri školstva začali platiť viac za vedecké výstupy a doktorandov, išlo buď o kozmetické úpravy, alebo sa novému finančnému stimulu prispôsobili všetci hráči na trhu. Objem financií, ktoré získavali jednotlivé školy, sa tak výrazne nemenil a každá dostala akurát na prežitie.

Po novom by sa mali školy vyprofilovať v tých aktivitách, ktoré sú im najbližšie – veda a výskum, výučba študentov alebo rozvoj regiónu. Špecializáciu na vybrané poslanie im má umožniť nový spôsob prerozdelenia dotácie od štátu a postupné navyšovanie celkových výdavkov do vysokého školstva na úroveň priemeru krajín OECD.

„Nový prístup vychádza z filozofie – Ži a nechaj žiť. Školy vynikajúce vo vede chceme odmeniť najmä za vedecké výstupy, školy plniace vzdelávaciu funkciu zase odbremeníme od naháňania sa za doktorandmi a citáciami,“ hovorí E. Višňovský.

Orientáciu na vybrané poslanie ocení rezort školstva dostatočne veľkým balíkom financií na to, aby univerzita mohla pracovať, aj keď rezignuje na ďalšie dve úlohy pre spoločnosť. Školy by sa mali takto vyprofilovať do desiatich rokov.

Istý predvýber už vláda Roberta Fica urobila, keďže v uplynulých troch rokoch nasmerovala do vedeckej infraštruktúry vybraných škôl 380 miliónov eur prevažne z eurofondov. Išlo o Univerzitu Komenského a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu P. J. Šafárika a Technickú univerzitu v Košiciach, Žilinskú univerzitu v Žiline a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.

„Sme veľmi spokojní s tým, že rezort považuje za úlohu vysokých škôl aj prípravu absolventov pre trh práce, sme spokojní s deklarovanou podporou profesijných bakalárskych programov a duálneho vysokoškolského vzdelávania.“

Profesijní bakalári

Súčasťou nového systému by malo byť aj štedrejšie ohodnotenie bakalárskych programov orientovaných na prax. Ide o trojročné štúdium, v ktorom nebude primárna širšia teoretická nadstavba potrebná napríklad pre vedeckú činnosť. Absolvent však skončí s dostatkom vedomostí a zručností pre uplatnenie sa na trhu práce vo svojom odbore. „Predpokladáme, že to bude znamenať postupné vytvorenie špecializovaných škôl napojených na lokálny priemysel, ktoré budú plniť významnú hospodársku a spoločenskú činnosť vo svojom regióne,“ vysvetľuje E. Višňovský.

Bakalári sú ako plnohodnotní absolventi akceptovaní v americkom či anglosaskom vzdelávacom priestore, slovenský trh práce ich však doposiaľ v plnej miere neprijal. Tvorcovia reformy chcú preto motivovať školy, študentov aj zamestnávateľov. „Poskytovanie takýchto programov bude výraznejšie zohľadňovať systém financovania. Zamestnávateľom bude umožnené ovplyvňovať obsah vzdelávania v nich a budú motivovaní pre poskytovanie vzdelávania v pracovnom prostredí,“ uvádza materiál bez bližších podrobností.

„Všetci chcú ísť na druhý stupeň štúdia, pretože až jeho absolvovaním sa na Slovensku považuje vysoká škola za ukončenú. Nie je potrebné ani efektívne, aby každý absolvoval aj vedeckú časť vysokoškolského štúdia,“ podporuje reformný zámer analytička neziskovej organizácie Mesa10 Renáta Králiková. Pripomína, že o slabé rozšírenie bakalárov sa pričinil aj samotný štát. Legislatíva verejnej správy ani úrady tieto tituly neakceptujú ako plnohodnotné.

Spokojnosť priemyslu

Zástupcovia priemyselných zväzov si podporu „profesijných bakalárov“ pochvaľujú. Očakávajú, že im prinesie absolventov „šitých na mieru“ či aspoň viac absolventov s technickou kvalifikáciou a praktickými zručnosťami. „Sme veľmi spokojní s tým, že rezort považuje za úlohu vysokých škôl aj prípravu absolventov pre trh práce, sme spokojní s deklarovanou podporou profesijných bakalárskych programov a duálneho vysokoškolského vzdelávania,“ hovorí prezident Zväzu automobilového priemyslu a člen prezídia Asociácie priemyselných zväzov Juraj Sinay.

Odborníci upozorňujú na riziko prílišného nastavovania školstva potrebám firiem. „Ak by školstvo nebolo orientované univerzálne, každá zmena štruktúry ekonomiky, ku ktorým bežne dochádza, ale sú ťažko predvídateľné, by si následne vyžiadala vysoké náklady na jeho zmenu,“ vysvetľuje napríklad R. Králiková.

J. Sinay predstavy podnikateľov koriguje. „Nechceme, aby bola kompletná ponuka odborov orientovaná pre priemysel, skôr sa snažíme, aby boli v ponuke aspoň nejaké programy tvorené v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi. Keď bude mať odvetvie problém, ostatné programy môžu fungovať ďalej,“ hovorí. Asociácia zamestnávateľských zväzov podľa neho na pôde Bruselu iniciovala revíziu Bolonského procesu v krajinách strednej a východnej Európy. „Európska komisia pripravuje analýzu, či má takto postavený bakalársky program zmysel v našich krajinách,“ dodal.

Peniaze po druhé

Peniaze na filozofiu „Ži a nechaj žiť“ by mal štát podľa autorov reformného dokumentu získať zvyšovaním dotácií z verejných zdrojov, najmä na podporu rozvoja vedy a výskumu, a tiež opatreniami na podporu získavania vlastných zdrojov vysokých škôl. Cieľom je dostať postupne celkové výdavky na vysoké školstvo na úroveň priemeru krajín OECD. Dostupné dáta ukazujú, že Slovensko v roku 2013 vynaložilo na vysokoškoláka 6 824 dolárov, kým priemer krajín OECD bol 9 719 dolárov, čo je bezmála o tretinu viac. O čosi lepšie vychádza porovnanie podielu verejných výdavkov na vysoké školstvo s celkovými verejnými výdavkami – tam je rozdiel menej ako štvrtinový (2,4 percenta na Slovensku ku 3,1-percentnému priemeru OECD). Niekde medzi týmito dvomi hodnotami vychádza porovnanie verejných výdavkov na vysoké školstvo k HDP krajiny, keď Slovensko vynaložilo na vysoké školy jedno percento a priemer krajín OECD bol 1,3 percenta.

Aj v roku 2013 pritom platilo, že podiel verejných a súkromných výdavkov do školstva bol v OECD 3:1 a na Slovensku až 8:1. „Vzhľadom na možnosti spoločnosti bude otvorená diskusia o spoplatnení štúdia pre študentov prijatých nad limit verejných zdrojov. Treba zvážiť, či k zvýšeniu dostupnosti vysokoškolského vzdelávania môže prispieť, ak by vysoká škola mohla prijať platiacich študentov nad rámec tých, ktorých podporil z verejných zdrojov štát,“ opatrne k tomu dodávajú autori reformných cieľov.

Ďalší postup

Rezort školstva bude o dokumente rokovať s reprezentáciami vysokých škôl na úrovni rektorov, dekanov aj doktorandov. Za okrúhly stôl budú pozvaní aj zástupcovia odborov, zamestnávateľských zväzov a odborníci na oblasť vzdelávania. „Účelom je predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti vysokých škôl, rozprúdiť odbornú diskusiu, dosiahnuť čo najširšiu zhodu na ich finálnej podobe a získať spätnú väzbu v podobe konkrétnych podnetov,“ vysvetľujú autori v dokumente. Tie rezort následne zohľadní pri vypracovaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý by mala následne schváliť vláda a na úrovni politickej deklarácie aj parlament.

Ciele reformy Učiace sa Slovensko - kompletný prehľad

Kvalitné vysokoškolské vzdelávanie, dostupné pre všetkých, ktorí preukážu predpoklady na jeho úspešné absolvovanie, otvorené zahraničiu a praxi

Cieľ VŠ-1-1: Vysoké školy poskytujú kvalitné vysokoškolské vzdelávanie a sú zaň plne zodpovedné. Systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania je prioritne postavený na vnútorných systémoch zabezpečovania kvality jednotlivých vysokých škôl, spĺňajúcich medzinárodne prijaté štandardy a odporúčania.

Cieľ VŠ-1-2: Hlavnou úlohou externého systému zabezpečovania kvality vykonávaného Akreditačnou komisiou je kontrola nastavenia vnútorných systémov zabezpečovania kvality a overenie, či ich uplatnenie v procese vysokoškolského vzdelávania zabezpečuje požadovanú kvalitu absolventov.

Cieľ VŠ-1-3: Akreditačná komisia je po nevyhnutnej inštitucionálnej reforme členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (ENQA) a bola zaradená do Európskeho registra pre zabezpečenie kvality vo vysokom školstve (EQAR)

Cieľ VŠ-1-4: Rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní kvalitného vysokoškolského vzdelávania majú kvalitní vysokoškolskí učitelia, ktorí sú motivovaní vykonávať svoju prácu a ktorí majú vytvorené primerané podmienky na svoju prácu. Systém je nastavený tak, aby v maximálnej miere podporoval dostatok kvalitných vysokoškolských učiteľov na vysokých školách.

Cieľ VŠ-1-5: Obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov nie je viazané na akademicko-pedagogický titul a je tak prístupné pre odborníkov z praxe aj zo zahraničia. Funkčné miesta sa obsadzujú na základe výberového konania, založeného na kritériách stanovených v zákone a vo vnútornom systéme zabezpečovania kvality vysokej školy. Úspešný uchádzač sa stáva „docentom vysokej školy“, resp. „profesorom vysokej školy“.

Cieľ VŠ-1-6: Sústava študijných odborov je po systémovej revízii stanovená tak, aby opisy študijných odborov vychádzali z konceptu zameraného na výsledky vzdelávania, prepojenosti na požiadavky praxe a väzby na národný kvalifikačný rámec.

Cieľ VŠ-1-7: Vysoké školy spolupracujú so zamestnávateľmi pri tvorbe ponuky vzdelávania, ktoré umožňuje získať študentom zručnosti potrebné na trhu práce prostredníctvom vzdelávania v pracovnom prostredí a rozširovaním profesijne orientovaných bakalárskych programov.

Cieľ VŠ-1-8: Vysoké školy sú otvorené vo vzťahu k zahraničiu aj spoločenskej praxi, rozširuje sa mobilita zamestnancov, študentov, zahraničných odborníkov aj odborníkov z praxe.

Cieľ VŠ-1-9: Bakalárske štúdium sa môže v odboroch, pre ktoré je to vhodné, realizovať aj podľa modelu liberálnych štúdií.

Cieľ VŠ-1-10: Vysoké školy spolupracujú pri stanovení minimálnych výstupných štandardov na stredných školách, pričom vychádzajú zo svojich vstupných požiadaviek na prijatie uchádzača o štúdium.

Cieľ VŠ-1-11: Doterajšia kategorizácia vysokých škôl je nahradená ich profiláciou na základe rozhodnutia vysokej školy o svojom poslaní, čo sa zohľadňuje pri hodnotení jej systému kvality.

Cieľ VŠ-1-12: Vysokoškolské vzdelávanie je dostupné pre všetkých, ktorí preukážu predpoklady na jeho úspešné absolvovanie. Štát pomáha odstraňovať prekážky ekonomického charakteru alebo charakteru špecifických potrieb, napríklad zdravotného postihnutia či sociálneho vylúčenia, brániace dostupnosti vzdelávania.

Cieľ VŠ-1-13: Okrem denného štúdia štát podporuje aj ďalšie formy a metódy vysokoškolského vzdelávania, ako sú externé, dištančné (online) vzdelávanie, pričom podmienky na ukončenie štúdia sú nastavené tak, aby zabezpečovali rovnakú kvalitu absolventov pre všetky formy štúdia.

Kvalitný vysokoškolský výskum tvoriaci jadro výskumného potenciálu Slovenska

Cieľ VŠ-2-1: Vysoké školy poskytujú kvalitné doktorandské štúdium ako najvyšší nástroj školského systému na rozvoj ľudských zdrojov a prostredníctvom post-doktorandských pozícií podporujú ďalší profesionálny rozvoj jeho absolventov, vrátane ich mobility.

Cieľ VŠ-2-2: Uplatňuje sa efektívny systém hodnotenia výskumných, vývojových a ďalších tvorivých činností vysokých škôl a ďalších výskumných inštitúcií s využitím najmä pri inštitucionálnej podpore výskumu a vývoja.

Cieľ VŠ-2-3: Podpora vysokoškolského výskumu z verejných zdrojov je sústredená najmä na oblasti, v ktorých slovenské vysoké školy dosahujú výsledky na medzinárodnej úrovni, a v aplikovanom výskume a vývoji na oblasti, kde sa výsledky výskumu premietajú do praxe v podobe výrobkov a služieb.

Cieľ VŠ-2-4: Sú podporované výskumné projekty vysokých škôl predstavujúce špecifickú oblasť zameranú na výskum slovenskej histórie, spoločnosti, prírody a kultúry, ktorých výsledky sú dôležité z hľadiska rozvoja Slovenska a jeho regiónov, a ktoré nie je možné získať iným spôsobom.

Cieľ VŠ-2-5: Grantové agentúry fungujú transparentne a finančné prostriedky na súťažnú podporu výskumu a vývoja sa postupne zvyšujú.

Cieľ VŠ-2-6: Rozvíja sa potenciál univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier vybudovaných z európskych fondov.

Vysoká angažovanosť vysokých škôl v oblasti špecifických služieb podporujúcich rozvoj spoločnosti a regiónov Slovenska

Cieľ VŠ-3-1: Vysoké školy participujú na projektoch výskumu a vývoja pre potreby praxe (napr. priemyselný výskum) a inovačných projektoch v iných rezortoch. Boli vytvorené pružné schémy na vytváranie združení a partnerstiev podnikov a vysokých škôl na riešenie inovačných potrieb podnikov a firiem.

Cieľ VŠ-3-2: Špecifické grantové schémy podporujú projekty zamerané na kultúrne, environmentálne, športové a popularizačné aktivity vysokých škôl zvyšujúce ich podiel na regionálnom a celospoločenskom rozvoji.

Cieľ VŠ-3-3: Vysoké školy sa podieľajú na komunitnom a spoločenskom rozvoji poskytovaním ďalších špecifických služieb

Efektívne fungujúce vysoké školstvo

Cieľ VŠ-4-1: Každoročne sa zvyšuje objem verejných zdrojov na žiaduce fungovanie vysokého školstva pri ich efektívnom využívaní spolu s opatreniami na podporu získavania vlastných zdrojov vysokých škôl, s cieľom navýšiť celkový objem zdrojov pre vysoké školy minimálne na priemernú úroveň krajín OECD, resp. EÚ.

Cieľ VŠ-4-2: Spôsob alokácie verejných zdrojov jednotlivým vysokým školám podporuje stanovené ciele. Finančné prostriedky sa prideľujú na základe zmluvy medzi ministerstvom školstva a vysokou školou s výhľadom na obdobie troch rokov.

Cieľ VŠ-4-3: Systém vnútorného riadenia vysokých škôl podporuje vnútornú integritu vysokých škôl a zabezpečuje primeranú rovnováhu medzi kompetenciami a zodpovednosťou jeho jednotlivých článkov.

Cieľ VŠ-4-4: Vysokoškolská legislatíva je zjednodušená s cieľom posilniť autonómiu vysokých škôl.

Cieľ VŠ-4-5: Systematicky sa podporuje informatizácia riadiacich procesov v oblasti vysokého školstva a obmedzuje sa administratívna záťaž vysokých škôl.

  • Tlačiť
  • 8

Tagy ministerstvo školstva, Peter Plavčan, reforma, univerzita, vysoká škola, zamestnávatelia