Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu

14.11.2016 | Tomáš Nejedlý

Diskusia (8 reakcií) Pravidlá diskusie

14.11.2016 | Roman Kanala

Ftáčnik je špinavý, zapráskaný komunista. Komunistov nemám rád. Ostaňme však objektívni. Je to doteraz najlepší minister školstva a kým tam bol, robil dobrú robotu. A teraz ju urobil znova.

Ale pozrime na ciele reformy. Doteraz sa škola vychodila a profesorská stolička vysedela. Bakalári boli zo sociálnej práce a dobrí tak na predávanie mobilov. Akreditačná komisia bola nezávislá ako Fico od oligarchov a kvalita horšia, ako v Rumunsku.

Pozitívne veci sú rehabilitácia pytulu bacilát. Magorát treba len takým, ktorí chcú robiť magorskú prácu. Ak niekto chce rýchlo do praxe, magorát je zbytočný. Na informatiku stačí bacilát. Aj na právo, aj na sociálnu prácu, aj na účtovníctvo.

Čo tam vidím negatívne je zrušenie kategorizácie škôl na odborné a výskumné. Žilina či Bystrica sa nikdy nevyrovnajú Bratislave a Košiciam, aj keby tam naliali ktoviekoľko peňazí.

Na Švajčiarsku po švajčiarsky existovali univerzity a vysoké školy. Existujú stále, ale po Bologni im zjednotili bodový systém ECTS a vydávajú baciláty a magoráty, akoby sa nechumelilo. Ale žiakov berú aj zo strednej účtovnickej, aj z učňáku. Hodiny trvajú 45 minút ako v materskej škôlke. Žiaci sú hlúpi a nevedia krátiť zlomky či vybrať člen pred zátvorku. Nikdy z nich nebudú nobelisti, ale do banky sú dobrí. Ani trader nemusí byť intelektuál a nemusí ani chápať zmysel toho, čo robí. A drotár Cisco tiež nie. Na to sú univerzity, kam berú len z gympľov a aj to len vtedy, ak posledné 3 roky študent nemenil školu. Inak musí do nultého ročníka.

Zrovnoprávnenie vysokých škôl s univerzitami je na politickú objednávku. Švajčiarska prax je taká, je prax je prvoradá a vedomosti ani netreba. Zamestnanec má zarábať firme peniaze a nie hĺbať, prečo to tak je. Zrovnoprávnenie nefunguje dobre ani na Švajčiarsku, nebude ani na Zlodejsku. Ale to je len detail. Zbytok sú samé pozitívne veci. Ani sa nechce veriť, že s tým niekto prišiel počas fašoboľševického zlepenca. Treba pozrieť, kde je habaďura, či tam nebude schovaný nejaký tunel či ryža.

15.11.2016 | IvanPe

Hvorecky by napisal, ze pokial nedokazete priviezt na skolu zahranicnych ucitelov kvoli komplikovanej a nepriatelskej imigracnej politike a nechate rozhodovat o skole stare skolske struktury, tak su deklarovane ciele tak maximalne dobrou slohovou pracou, dobrym marketingom.
Jedine co sa moze stat realitou bude asi vplyv velkych vyrobnych fabrik, ktore by takto mohli ziskat pripravenych ludi k pasu, robotickemu.
Skolstvo su predovsetkym uspesne vzory v lokalnej ekonomike, ktore su nasledovania hodne, ako hlavna motivacia, ostatne je uz len cesta.
Prvym krokom pre uspesnu reformu skolstva musi byt otvorenie Slovenska zahranicnym mozgom, bez ohladu na rasu, farbu, tvar, ... pretoze, az na par vynimiek, nemame sa od koho ucit. Atd.

14.11.2016 | pinpo

vsetky tie ich body ci napady su len zasterkou na "koniec udeľovania doživotných titulov profesorom a docentom"
lebo tie podstatne veci co spominaju mohli za poslednych 20r veselo menit a vylepsovat
ak sa zrusi udelovanie titulov sposobom ako je to teraz, teda ze bude potrebne na dosiahnutie aj vyprodukovat nejake vedecke vystupy, tak sa to bude zneuzivat tak ako sa to zneuzilo napr. v podani "docasneho zapozicania titulu plukovnika riaditeloci financnej spravy - Daniel Čech" za co samozrejme dostal extra priplatky ci vyhody
ked je to "nasa" osoba, tak bude to mat zapozicane

to ze existuje dost docentov a profesorov, ktori sa lahko v minulosti dostali k tymto titulom, pretoze boli kriteria na to ucelovo manimulovane a aj vinou nejasnej formulacie a aj nizkych narokov skol a ministerstiev, neznamena to ze sa s tymito ludmi nieco urobi
to sa bude tykat len novych
takze jedine co treba je ztransparentnit a zvysit poziadavky na vedecku cinnost
sucasne kriteria, ze treba publikovat v casopisoch Scopus ci WOS je sice pekne, ake skoly ci SAV maju taketo vlastne casopisy a tym padom pre "internych" prispievatelov su ine krtiteria ako pre externych prispievatelov
vdaka tymto vlastnym casopisom si velke univerzity na SR vzdy obhaja akreditaciu a aj vznik novych docentov ci profesorov

15.11.2016 | Brano L.

Ono, problemom je uzavretý systém univerzít a vysokých škôl na Slovensku (formálne nie, prakticky áno), kde študent sa stane doktorandom, následne odborným asistentom, následne ak je dobrý podržtaška tak aj docentom a profesorom. Najmä univerzity z spoločenských vied sú tým postihnuté. Zavedenie funkčných miest je veľmi správny krok, problémom je len fakt, že výber ľudí bude robiť práve to teleso ľudí, ktorí sa naučili chodiť v týchto chodníčkoch a formálne síce vedia splniť akékoľvek kritériá, ale v reálnej praxi aj vede sú nepoužiteľní.
Ztransparentnenie požiadaviek na vedeckú činnosť je krásna vec, len znova je problém v ľuďoch, ktorí majú strážiť tieto kritériá, ak to bude o tom "ja tebe, ty mne" tak žiadne sprísnenie nám nepomôže.
Musí sa prerušiť kruh kamarátstiev a neviem, ako sa to dá v praxi uskutočniť?

15.11.2016 | LPB

+

15.11.2016 | salamoon

Financovanie študijných odborov podľa počtu študentov nepodporuje kvalitu absolventov a nevytvára dobré predpoklady na ich uplatnenie vo vyštudovaných odboroch. Financovanie vedeckého výskumu podľa počtu doktorandov vedie k prijímaniu aj uchádzačov, ktorých vedecká kapacita nedosahuje potrebnú, medzinárodne porovnateľnú úroveň. Financovanie podľa počtu publikácií spôsobuje generovanie nekvalitných monografií, článkov a príspevkov na konferencie, z ktorých mnohé sú len nepatrnou variáciou už publikovaných výsledkov – až do úrovne plagiátorstva. Financovanie vedeckého výskumu podľa počtu citácií sa z nástroja na zistenie vedeckej reputácie zmenilo na frašku. Vytvorilo „citačné kartely“, skupiny cyklicky sa citujúcich autorov, u ktorých neraz obsah článku nesúvisí s prácou, na ktorú odkazujú. Prideľovanie prostriedkov na školy podľa vyššie uvedených kvantitatívnych kritérií manipuluje vysoké školy do sociálneho darvinizmu, v ktorom prežívajú iba pracoviská, ktoré bez ohľadu na kvalitu najlepšie napĺňajú kvantitatívne kritériá. Súhra uvedených faktorov posilňuje izolovanosť / uzavretosť VŠ, ich neochotu spolupracovať medzi sebou, rozvíjať (medzidisciplinárny) výskum,...

15.11.2016 | peter fodrek

> Zavedenie funkčných miest je veľmi správny krok,

My ideme zavadzat uz 14 rokov zavedene? Dobre mame dualny system

131/2002 Z.z.
ZÁKON
z 21. februára 2002
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 77
Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov
(1) Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií
profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové
konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na
obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania vysoká škola
zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej
výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte.
(2) Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá
vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "profesor" ani "docent", možno uzavrieť
na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.
(3) Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický
titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a
na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie
určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na
čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.

(4) Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného
výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo
profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov,
a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "docent"
alebo "profesor", a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-
pedagogický titul "profesor", získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto
vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70
rokov.


Tento system sa velmi podoba

>Závratná kariéra: Má 30 a učí na Princetone i MIT

>14.11.2016 http://www.etrend.s...
>Na Princetone ste na takzvanej „tenure track,“ čo to znamená?

>V súčasnosti mám funkciu assistant professor, je to teda niečo ako čakačka na profesúru. V USA to funguje tak,
>že keď niekto dokončí doktorát a vezmú ho ako profesora, tak má zmluvu na šesť až osem rokov, a potom sa
>rozhodne, či dostane „tenure“, teda akúsi definitívu. Ja budem mať toto hodnotenie o tri roky.

Tazke u nas je definitiva po troch checkpointoch za 9-15 rokov, u nich je jeden checkpoint po 6-8 rokoch..


Platy su podla funkcneho miesta a nie podla vedecko=pedagogickeho titulu

17.11.2016 | tonopronay

Myslím, že rozhodujúci rozdiel medzi top pracoviskami vo vyspelých krajinách a u nás je v tom, že tam je správna rada s reálnymi právomocami a tá hodnotí, aké kontrakty/projekty jednotlivé pracoviská univerzity priniesli. A to má zásadný vplyv na hodnotenie šéfov pracovísk. U nás každý člen správnej rady okamžite pochopí, že je tam iba do počtu. A že na druhej strane stola sedia tí "najmúdrejší ľudia", ktorým sa nepatrí do toho hovoriť. Resp. hovoriť možno, ale je to zbytočné.