Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rekvalifikácia utečencov nemusí byť návratná podpora

19.02.2003, 13:28 | Miro Sedlák | Zuzana Horníková | Branislav Sobinkovič | © 2003 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Zamestnanie je pre azylantov jednou z hlavných podmienok ich úspešnej integrácie do spoločnosti. Pomáhajú im pri tom mimovládne organizácie v spolupráci s Migračným úradom Ministerstva vnútra SR a okresnými úradmi práce.

Slovenská legislatíva dovoľuje vstup na trh práce až úspešným žiadateľom o azyl. Cesta k pracovnému miestu sa však začína už v pobytových táboroch, kde žiadatelia o azyl navštevujú kurzy slovenského jazyka.

Bezplatne ich poskytuje Migračný úrad v kooperácii s Ministerstvom školstva SR a s tretím sektorom. Výučba pokračuje v integračných strediskách, kam odchádzajú utečenci po získaní azylu.

Hľadajú sa donori

Na jazykové kurzy nadväzujú vzdelávacie a rekvalifikačné programy. Mali by smerovať k primeranému zamestnaniu vzhľadom na schopnosti a kvalifikáciu uchádzača.

Nezamestnaní utečenci aj tu nachádzajú pomoc Migračného úradu a mimovládnych organizácií, ktoré sú financované najmä z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na Slovensku. Hovorkyňa úradu Mária Čierna uvádza, že za posledné tri roky vyčlenili približne 13 a pol milióna korún na oblasť „income generation“, kam patria aj rekvalifikačné kurzy.

Podľa riaditeľa Migračného úradu Bernarda Priecela sa s tretím sektorom spolupracuje dobre, ale bolo by potrebné „posunúť ťažisko jeho aktivity od poradenstva viac k exekutíve“. Mimovládne organizácie sa podľa neho čoraz viac orientujú na poradenstvo a menej sa venujú realizácii projektov a pomoci utečencom v reálnom živote. „Každodenne pracujeme s cieľovou skupinou priamo v teréne,“ oponuje Lucia Heftyová zo Slovenskej humanitnej rady.

Tretí sektor sa zatiaľ neúspešne snaží získať alternatívne financovanie. B. Priecel priznáva, že štát musí najprv tretiemu sektoru vytvoriť vhodné legislatívne podmienky.

Prípadne garantovať časť financií pre tie organizácie, ktoré vedia zabezpečiť služby v tejto oblasti lacnejšie a efektívnejšie ako Migračný úrad. „Mimovládne organizácie nemajú dostatok financií, donorov je málo,“ vysvetľuje B. Priecel.

Nekopírujeme svet

K práci na Slovensku sa utečenec môže dostať až po udelení azylu.Na Slovensku asistujú pri umiestňovaní azylantov na trhu práce traja implementační partneri UNHCR. Orientujú sa na ľudí s priznaným štatútom a s reálnou šancou zamestnať sa. Žiadateľom o azyl pomáhajú výrazne menej. Pôsobia na regionálnom princípe – Slovenská humanitná rada (SHR) na západnom Slovensku, Björnsonova spoločnosť na Slovensku (BJS) v strede a Spoločnosť ľudí dobrej vôle (SĽDV) na východe Slovenska.

Na rekvalifikáciu jedného utečenca prispievajú spravidla do výšky osemtisíc korún, do finančnej úhrady sa však snažia zaangažovať aj samého azylanta. Kľúčovou podmienkou pomoci je reálnosť, že zamestnávateľ utečenca prijme, ak si doplní kvalifikáciu. Podľa tejto logiky má zmysel najmä cielená rekvalifikácia a jej priama nadväznosť na potenciálne pracovné miesto.

Tento názor nekorešponduje s prevládajúcim trendom vo svete, kde tretí sektor venuje čoraz viac pozornosti už žiadateľom o azyl. Na Slovensku, naopak, stále zostáva prioritou utečenec s priznaným štatútom. „Toto by sme chceli zmeniť,“ priznáva Lucia Heftyová z SHR.

Aj B. Priecel si myslí, že rekvalifikácia má veľký význam už v prípade žiadateľov o azyl. Napriek tomu, že nie je isté, či získajú v krajine štatút utečenca a či investované prostriedky zúročia na trhu práce. „Je to príspevok vyspelých štátov k riešeniu nízkej úrovne vzdelania a negramotnosti ľudí z rozvojových krajín. Takto to vníma Európa,“ hovorí šéf Migračného úradu.

Podnikatelia s diplomom

Na západnom Slovensku a predovšetkým v Bratislave nachádzajú nezamestnaní utečenci prácu najľahšie. SHR evidovala v minulom roku 2002 celkovo 39 klientov v produktívnom veku, nepracujú len dvaja.

Podľa informácií BJS štyridsať z ich 55 klientov v produktívnom veku s trvalým pobytom na strednom Slovensku pracuje. Štatistika SĽDV na východnom Slovensku za minulý rok uvádza päť nezamestnaných a sedemnásť pracujúcich, z toho dvaja podnikajú.

Významnú časť utečencov, ktorí hľadajú na Slovensku zamestnanie, tvoria vysokoškolsky vzdelaní, či už s diplomom zo slovenských univerzít alebo z krajín svojho pôvodu.

Rekvalifikačný kurz zväčša nepotrebujú. Viacerí z nich podnikajú alebo majú živnosť, uplatnenie si našli aj poslucháči lekárskych fakúlt.

Rekvalifikáciu najčastejšie využívajú utečenci s ambíciami na nižšie kvalifikované pozície. Tretí sektor kooperuje s okresnými úradmi práce.

Pracovníci SĽDV na východe krajiny spoločne monitorujú požiadavky trhu práce. Raz mesačne organizujú pre potenciálnych zamestnávateľov jednodňový trh práce, kde ich informujú o kvalifikačných predpokladoch a vzdelaní svojich klientov.

Alexandra Staňová z BJS považuje komunikáciu s Okresným úradom práce v Ružomberku za nadštandardnú. Spoliehať sa na ňu však by bolo podľa nej nezodpovedné, tobôž v situácii, keď „v súčasnej ponuke je na jednu pracovnú príležitosť sto nezamestnaných“. Preto organizácia využíva osobné kontakty, znalosti regionálnych firiem a drobných podnikateľov a hľadá zamestnania „na mieru“.

Aj pracovníci SHR na západnom Slovensku spolupracujú s okresnými úradmi práce. Hľadanie zamestnania by však malo byť hlavne aktivitou nezamestnaných, pretože pozitívna diskriminácia nie je podľa koordinátorky projektu SHR Lucie Heftyovej dobrá.

Foto – Milan Illík

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)