Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rezort školstva ukázal 20 stredných škôl s najvyššou pridanou hodnotou pre žiaka

09.10.2018 | Tomáš Nejedlý

Diskusia (14 reakcií) Pravidlá diskusie

10.10.2018 | Pavel Šimon

Gratulujem menovaným školám, ale výsledok naznačuje aké máme vzdelávacie priority pre budúce zamestnanie: obchod a pedagogika. Polovina z vyhodnotených je obchodná škola a pedagogická škola.
To znamená, že do škôl technických a odborných sa chce dať menej a menej detí. Podobne a horšie je na tom VŠ vzdelanie. Radšej byť manažérom a obchodníkom ako reálne tvoriť nové veci...
Lenže ak sa pozriete do profilu vo firmách, tak manažérov je vždy menej ako pracovníkov v produkcii, návrhu, dizajnu a službách...
Hodnotovo to máme zasa prekrútené.

10.10.2018 | Pavol Čižmárik

Uz to chce len metodicky doladit.
Merat vysledok na vystupe je jedna vec. Merat posun medzi vstupom a vystupom druha. Lenze je tiez rozdiel v tom posuvani, pretoze lahsie je posunut slabsich na vstupe, ktory velku cast svojho progresu len dohanaju to, co ini uz na vstupe davno mali. Takze ono by to chcelo kombinaciu, alebo inak, vazit kvalitu toho posunu.

10.10.2018 | Pavol Čižmárik

ale aby ro neznelo, ze som nespokojny, uz i v clanku spominany posun v metodike a nazerani na problem kvality skol ocenujem, samozrejme.

10.10.2018 | IvanPe

Trocha laickeho nazoru od rodica:
Základným problémom všetkých týchto meraní je ich neexistujúce prepojenie na realitu/ prax, nemyslim teraz na to, ze nevychádzajú z realnych hodnot, ale na to, ze z daných meraní nevieme nijako zistit ako vplyva uspesnost absolventov danych skol na ich dalsi zivot. Nevieme, ci nasli nejake uplatnenie v zivote a ci to, ze prichadzaju z naljepsich skol v krajine im umoznilo sa uspesnejsie presadit medzi konkurenciou svojich rovesnikov.
Mozeme teda iba konstatovat, ze dane skoly vedia najlepsie naucit na maturitu zo slovenskeho jazyka a literatury a to aj tých ziakov, ktori predtym nepodavali vrcholne vykony.
A teda neviem ako ostatni, ale mne znalosti zo slovenskeho jazyka a literatury boli zatial dobre iba na vyfiltrovanie neschopnych (nevedia ani zakladnu gramatiku a nespravne pouzite i/y mi vypichava oci) a k spolocenskym ucelom (sused na chalupe predniesol Sladkovicovu Marinu).
Takze, keby som mal deti v skolskom veku, tak by som si skor pozrel rebricky INEKO http://skoly.ineko....,%C5%A0G,%C5%A0S%C5%A0,%C5%A0Z%C5%A0,Z%C5%A0,ZU%C5­%A0,Gym&k=1,2,3,4,5,6,7,8&l=0&u=&h­=PH&ms=0, a aj tu by som postupoval odspodu rebricka, od najhorsich skol, kam by som deti nechcel umiestnit.
Pretoze nase skoly meraju iba! schopnost nasich deti sa ucit a podvolit sa restriktivnemu vychovnemu systemu potlacajucemu kreativitu a schopnost tvorit, paradoxne tak byvaju najlepsie skoly nie tie co produkuju ziakov sa najlepsimi znamkami, ale tie ktore umoznuju svojim ziakom sa slobodne rozvijat. (pre tradicnych obcanov pripominam, ze nikto nemoze byt kreativny bez primeranych znalosti).
Mame ich par a su na prvych miestach v rebrickoch.
A iba tymto skolam gratulujem.

10.10.2018 | Pavel Šimon

S názorom súhlasím, len mám jednu poznámku:
"vyfiltrovanie neschopnych (nevedia ani zakladnu gramatiku a nespravne pouzite i/y mi vypichava oci) " - ja ako dislektik a digrafik (z čias, kedy to ešte ani neboli používané pojmy) mám problém s i/y, s/z, gramatikou a iným. Napriek tomu asi nepatrím k "neschopným"...
Našťastie dnes máme všade "červenú vlnovku".

P.S.: vy sám píšete bez diakritiky - aj vás osobne by váš filter vyfiltroval?

10.10.2018 | IvanPe

Dakujem za poznamku.
Samozrejme Vas pripad povazujem za vynimku, rovnako ako kazdeho u koho existuju objektivne dovody na handycap. Pricom do handycapu zahrnam aj nedostatok kulturnych vzruchov v podobe zanedbanej vychovy az po fyzicke prejavy .
U mna je to sposobene pouzivanim anglickej klavesnice , pricom prepinanie by sposobilo vacsie skody ako neexistencia interpunkcie. Interpunkciu pouzivam iba vtedy ked by mohlo prist k zamene vyznamu slov, napr dieta ako diéta alebo dieťa. Ale mate uplnu pravdu, som neschopny. Neschopny napisat jesnoduchu myslienku tak aby nebola bez chyb a kazdy ju jednoznacne pochopil. Lebo makcen je z pohladu “schopnosti” na rovnakej urovni ako y. Ci?

10.10.2018 | Pavel Šimon

Rádo sa stalo.
Ja by som si vás nedovolil radiť k neschopným, lem ma zaujal tá spojitosť...

Ja ako "imigrant" z Čiech som sa Slovenčinu musel naučiť. Dnes v nej píšem dosť - viď napr. môj web www.energiaweb.sk, ale korektor (zázračná červená vlnovka) používam dosť...

Ďalšie P.S.: v mojich ranných dobách používania internetu (cca. od 1993) som aj ja nepoužíval diakritiku, ale našťastie vo woknách sa prepína snadno a menej programujem (vtedy som mal US/UK klávesnicu default)...

10.10.2018 | IvanPe

Tak teraz uz rozumiem Vasej pripomienke viac, ja som na tom podobne s Cestinou.
medzicasom som robil na viacerych jazykovych frontoch a tak anglicka klavesnica bola vzdy jedina istota a uz som stary chruno tak to menit nebudem.
Cech je brat (a naopak), nie imigrant, pane!

10.10.2018 | Pavel Šimon

Jo, jo, veď práve preto tie uvodzovky. Som tu od 1984, od 1989 tu robím a od 02/1993 som vyhlásil, že sa dobrovoľne stávam Slovenským občanom...
Delenie ma štvalo, ale tak ako pri iných príležitostiach sa nás mocní nepýtali a rozhodli sami.
Bohužiaľ napĺňajú obsah slova vláda = vládnuť = rozhodovať bez opýtania. A tú podstatu - spravovať veci verejné - zabudli...
Na druhú stranu: slovo imigrant je zo slova "migrovať" a to som naplnil (a nie len ja) a i znamená dnu. V pohľadu domoviny som vlastne E-migrant - legálny, dobrovoľný, ...

P.S.: ale to už sme hodne ďaleko od pôvodného článku:-)

10.10.2018 | muchomuurka

Pokiaľ sa vzdelávanie nespojí s uplatnením po škole, tak sú to rebríčky pre rebríčky. Častokrát nie excelentný študent, ale ten priemerný dosiahne viac úspechu, pretože čisto školské prostredie u nás nevytvára podmienky, ktoré absolventa čakajú po nástupe do práce. Nevravím o faktických znalostiach, skôr o správnych návykoch ako narábať so zdrojmi informácií ich spracúvaniu, flexibilite, samostatnosti a tvorivosti, neautomatickému prijímaniu všetkého podaného autoritou.
Spisovná slovenčina sa stáva akousi ozdobou, síce peknou ale nie nevyhnutnou pre prežitie. Mnoho zahraničných firiem žiada životopis a komunikovať v cudzom jazyku, takže toľko k jej použiteľnosti pri zarábaní na živobytie. Mno ale pomeralo sa a NÚCEM má čiarku v médiách za aktivitu. Pre štátne inštitúcie nie je dôležitý cieľ ale cesta...

10.10.2018 | PaloK

Ochota, dlhodobá vôľa a schopnosť komunikovať so svojím prostredím formálne či neformálne, ale spisovne je veľmi silná charakterová vlastnosť! Najmä v dnešnej dobe, keď si všetci myslia, že slovenský jazyk je zbytočný v profesii, a stačí len angličtina. Mať písomný prejav na úrovni je dnes tak zriedkavé, že to odhaľuje iné vlastnosti človeka v konkurencii ostatného plebsu, ktorý sa nevie poriadne podpísť, nieto si čitateľne napísať poznámky perom na papier tak, aby to mohli odovzdať kolegom ako podklad práce.

10.10.2018 | IvanPe

A vzorom je JUDr. Danko ako najvyssi predstavitel narodneho obrodenia, taky moderny Stur.

10.10.2018 | PaloK

Tam som vôbec nemieril.

10.10.2018 | IvanPe

Ale ministerka skolstva zo SNS, a teda aj Nucem, ano.