Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rok bolestivého upratovania


29.11.2010 | Pavol Suďa

Diskusia (99 reakcií) Pravidlá diskusie

29.11.2010 | grgo

Vy ste šéfredaktorom Trendu? Tak to je omnoho horšie ako som si pôvodne myslel. Inak zaujímavé je ako vnímate súčasnú krízu. Toto uvažovanie je spoločné pre mnohých konzervatívnych ekonómov - akoby na svete zrazu zavládlo priveľa dlhov a máme málo úspor. To ukazuje absolútnu neznalosť nielen makroekonómie ale aj elementárnej logiky. Už som to písal aj v inej diskusii - v globálnej ekonomike je celková zadĺženosť vžfy rovná nule. Dlh (pasívum) jedného je aktívum iného. Krízu spôsobuje nie celkové zadĺženie, ale jeho štruktúra. Takže ak v USA enormne narástla zadĺženosť domácností tak to napríklad znamená že niekde inde enormne narástli úspory - ktoré sa tým zadĺženým požičali. Teraz sme dosiahli Minskeho moment - kedy si vplyvom šoku na finančných trhoch veľa hráčov naraz uvedomilo že na seba vzali príliš veľa rizika. Pocítili okamžitú potrebu znížiť si objem svojich pasív, stiahnuť sa z rizikových pozícií. Táto potreba je tak silná, že 20 rokov osvedčená menová politika stratila silu. Narazila na nulové úrokové sadzby a svet je v pasci likvidity. Z tejto pasce sa nedostane kým sporitelia nezačnú tvoriť dopyt po tovaroch a službách.

No a k tej vašej dojemnej starosti o investorov - sporiteľov a ich obranu proti inflácii. Ak uznáte že na svete existuje obrovské množstvo nesplatiteľných dlhov - najmä vplyvom zlých investícií týchto sporiteľov (napríklad cez investičné fondy do nehnuteľností). A teraz mi povedzte aký máte zázračný plán na záchranu ich úspor, lebo ja to vidím buď na infláciu alebo bankrot. Jednoducho zlé investície treba odpísať - a toto bude mať zaručene nejaký dopad na sporiteľov. Aký je teda váš zázračný liek?

29.11.2010 | pavolsuda

Ak by ste komentar citali poriadne, tak sa odpoved na vasu otazku dozviete. Je v nej obsiahnute aj to, ako predchadzat takemu bolestivemu odpisovaniu zlych investicii.

29.11.2010 | grgo

No nech to čítam ako chcem, nič zmysluplné tam nevidím. Hovoríte o zavieraní menových točiek, úsporách, ochrana vlastníckych práv. Povedzte mi ako toto zachráni držiteľa úspor v priemernom dôchodkovom fonde?

Alebo to mám brať viac metafyzicky? Že po znovuzavedení zlatého štandardu a zrušení centrálnych bánk budeme žiť v kráľovstve nebeskom v ktorom nevzniká malinvestment a neexistujú paniky na trhu? No nič, možno mi iba k čítaniu vašeho komentára chýba nejaký kultúrny kľúč ktorí poznajú iba zasvetení.

29.11.2010 | pavolsuda

Som sympatizant free-bankingu, ale nemyslim si, ze sa musime vracat k zlatemu standardu, a nemyslim si, ze je realne uvazovat o sukromnej vyrobe penazi. Je ale nevyhnutne diskutovat o inej misii centralnej banky. Keynesova teoria je podla mna uzitocna skor ako specialna, nie vseobecna teoria. Ak bankovy system kolabuje pre kriticky odlev likvidity v dosledku zle nastavenej regulacie (velmi zjednodusene povedane pre system frakcnych rezerv), je dobre mat instituciu, ktora dokaze vyrobit chybajuce peniaze. ale ako nastroj permanentneho fine-tuningu je to omyl.

29.11.2010 | grgo

Takže iná misia CB. A aká by to mala byť? Aj keby bola CB nastavená na cenovú stabilitu, tak pri jadrovej inflácii v USA na historických minimách za posledných pár desaťročí by bola logická expanzná menová politika. Ak by malo byť misiou nízka nezamestnanosť, tak jej dvojciferné sadzby by znamenali to isté. Ak by to mal byť rast HDP tak by bola rozumná politika opäť expanzná. Vezmite si ktorúkoľvek veličinu z magického štvoruholníka a vychádza vám že centrálny bankár pri zmysloch by navrhol expanziu.

Ale možno ste študovali nejakú inú makroekonómiu, vedeli by ste mi svoj postoj nejako lepšie vysvetliť? Lebo mu úprimne povedané nerozumiem.

29.11.2010 | pavolsuda

vid nizsie. ak to nebude stacit, mozem pokracovat. a mozno rovno len tak tresnem otazku: Co by mala CB robit, aby vyrabala stabilne peniaze (a abstrahujme pokojne od takych kotiev, ako je zlaty standard)? Ako by malo byt regulovane bankovnictvo, aby takzvane nemultiplikovalo statne peniaze a neklamalo vkladatelov falosnym prislubom pevneho vymenneho pomeru medzi papierovymi a bankovymi peniazmi? Mohol by byt odpovedou na prvu otazku navrh, aby centralna banka rezignovala na snahu doladovat peniazmi cyklus a stanovila by si jednu a nemennu urokovu sadzbu, ktora je dostatocne vysoka, aby stimulovala sporenie, a zaroven nie natolko vysoka, aby neexportovala zbytocne vela rastu do dalekej buducnosti? A je dostatocnou odpovedou na druhu otazku oddelenie investicneho bankovnicvtva od komercneho?

29.11.2010 | Braňo

Na margo tej jednej sadzby:
Stale vychadzate z toho, ze kriza je sposobena len a len nejakym oklamanim investorov centralnou bankou (rakuska hypoteza).

Su teda investori v priemere nepoucitelni truhlici, ktori miesto toho, aby napr. ocenili svoj projekt nejakou priemernou nominalnou sadzbou za poslednych x rokov, tak zoberu vzdy len jedinu aktualnu a pocitaju s nou na cele obdobie? A ked sa projekt nevydari, tak spravia rovnaku chybu znovu a potom znovu?

Ak su ludia skutocne taki truhlici, pripadne funguju sem tam ako stado a pod., tak potom nam ziadny freebanking nepomoze, pretoze tito ludia budu zle ocenovat aktiva pri akejkolvek forme monetarneho systemu.

Takisto investori kalkuluju s REALNOU urokovou mierou. Je velky rozdiel investovat pri 5% nominalnej sadzbe a ocakavanej 10% inflacii a pri 5% nominalnej sadzbe a 10% ocakavanej deflacii. Ergo takato politika by nemala ako reagovat na soky na cenovu hladinu z externeho prostredia.

29.11.2010 | pavolsuda

1) oklamanim nie centralnou bankou ale komercnymi bankami
2) freebanking znamena vyrobu sukromnych penazi. ja vsak hovorim o niecom inom, o 100-percentnych rezervach (papierovych penazi) v bankach v pripade, ze slubuju pevny vymenny pomer (cize konvertuju formu penazi, neinvestuju)
3) banky tieto rezervy aj v skutocnosti maju, ale drzia ich iba v urcitom minimalnom pomere (pmr). ze dochadza k roztvaraniu noznic medzi hodnotou bankovych penazi a papierovych penazi (ktore samotne mozu podliehat inflacii), spozoruju ludia v inflacii (cien roznych aktiv) a tej sa aj prisposobuju. v extremnom pripade runom na banku (a pod tym nemyslim len rady pred pobockami)

29.11.2010 | Braňo

1. Otazka zostava. Preco banky poziciavaju peniaze na stratove projekty, ked si tym pilia pod sebou konar?

2. a 3. OK, ja som reagoval na tu fixnu nominalnu sadzbu.

30.11.2010 | pavolsuda

Preco irske banky poziciavali n projekty, ktore ich de facto zruinovali? Preco spanielske, americke, britske? Bankam nesefuju makroekonomovia, ale ludia, ktori chcu z nejakeho trendu co najviac pre seba pri krtkodobej perspektive, ze sa udrzia pri kormidle, vytazit co najviac. Bankari tu nie su na to, aby uvazovali o svojom biznise filozoficky, hoci nespravna filozofia ma fatalne dosledky pre nas vsetkych. To je praca pre ekonomov

30.11.2010 | Braňo

Preco to robili?

Som ochotni uverit teorii, ze raz za cas jednoducho systematicky nadhodnocuju pravdepodobnost uspechu projektu.

Ale mam problem s teoriou, ze investori jednoducho nadhodnocuju projekty s pouzitim prilis nizkej a vzdy len aktualnej FED sadzby.

30.11.2010 | grgo

Prečo to robili - keď máte Kindle aplikáciu na iPade, tak si kúpte toto: http://www.amazon.c...

Je to prekvapivo nenáročné čítanie, nie sú tam žiadne vzorce a dá sa to zvládnuť pomerne rýchlo. Niektoré idey tam však stoja na zamyslenie.

29.11.2010 | pavolsuda

A dalej. Ma sa centralna banka pri riadeni ponuky penazi inspirovat jadrovou inflaciou? Co je to vlastne inflacia? Rast nejakeho suboru cien? To asi nebude spravna odpoved. Ak by si na tuto otazku Fed odpovedal spravne, nevytvori vyse 20-percentnymi rastami penaznej zasoby dotkomovu a o par rokov na to hypotekarnu bublinu. Peniaze nesluzia len na nakupovanie vybranych spotrebitelskych tovarov, ale sprostredkuvaju vymenu roznych statkov, aj takych, o ktorych centralna banka netusi a ktorych cenove parametre nedokaze zohladnit. ja velmi pochybujem o tom, ze by centralna banka dokazala vcas odhadnut, ake je optimalne mnozstvo penazi (pre cielovany rast ekonomiky), preto si myslim, ze je rozumnejsie vopred povedat, podla akeho doveryhodneho pravidla sa ponuka penazi bude kreovat a ekonomika sa tomu pravidlu prisposobi. pozrite si nastavenie klucovych urokov BoE v 18. storoci. Otazka: kolkokrat za jedno desatrocie zmenila ich nastavenie?

29.11.2010 | Braňo

FED predsa nepozera nutne iba na jadrovu inflaciu.

Ale ked extremne vzrastie cena tulipanov (ciastkovy trh), tak necakajme, ze FED bude reagovat znizenim sadzieb.

Tu je opat graf penaznej zasoby M2 v USA:
tinyurl.com/3x85xyz

Rychlost dodavania penazi na trhu je stale takmer rovnaka.

Takisto nerozumiem tomu porovnaniu s BoE v 18. storoci. Jednak to nie je dokazom dobrej monetarnej politiky a druha vec je, ze sa penazna zasoba menila s mnozstvom zlata, striebra.

29.11.2010 | pavolsuda

ad rychlost - spravte si graf s medzirocnymi zmenami M2. naposledy som si ich robil na zaciatku roka 2000. boli to pekne sinusoidy.
ad BoE - nemyslel som to ako dokaz, len tip na zamyslenie, na inspiraciu. vetvu uvah o jednotnej a nemennej klucovej sadzbe nemam este domyslenu, preto ju neprezentujem ani ako nazor ani ako hypotezu, iba ako podnet na diskusiu

29.11.2010 | grgo

Iba ako dodatok - táto "vaša" úvaha mi pripadá ako nejaká verzia Friedmanovho monetarizmu: http://en.wikipedia...

Tento prístup zlyhal, ale o tom viac inde.

29.11.2010 | Braňo

Spravil som. 50 pozorovani, priemer 7 (%rocne), std. odchylka 2,8.

Ked zoberiem len poslednych 15 rokov, tak je priemer 6,4 a std. odchylka len 1,4.

Nie je to sice konstnantnty rast, ale podla mna je celkom stabilny.

S konstantnou nominalnou sadzbou by centralnej banke ostalo uz len ovplyvnovat nejako inflacne ocakavania.

30.11.2010 | pavolsuda

Cez Vianoce sa na tie statistiky blizsie pozriem a mozme sa k tomu vratit.

30.11.2010 | pavolsuda

Takze narychlo medzirocne zmeny penaznych agregatov a ich objemy: http://en.wikipedia...

30.11.2010 | Braňo

Ano, z tych cisiel som vychadzal. Pre mna je ten pomer priemeru a vaciancie vysoky. Pre vas byt naopak nemusi, ak ste zastancom uplne konstantneej miery rastu.

PS: Sam som prekvapeny, ze som sa invektiv zdrzal ;-)

30.11.2010 | pavolsuda

Inak Brano, dakujem, ze ste sa zdrzali osobnych invektiv :-)

29.11.2010 | rodo

Samozrejme, ze je to horsie. Horsie ovela.

29.11.2010 | Braňo

"Centrálne banky sa musia zbaviť ilúzie, že dokážu ovplyvniť dlhodobý hospodársky rast"

Tak mozno by sa ludia mali zbavit iluzie, ze centralna banka svojou politikou ovplyvnuje dlhodoby hospodarsky rast.

Dlhdodoby rast je dany uplne inymi faktormi a schovava sa v "trende". Centralna banka neovyplvnuje trend HDP, ale iba cyklicku zlozku HDP (hospodarske cykly) - snazi sa ju vyhladit.

29.11.2010 | grgo

Áno aj nie. Keynes tvrdí, že ak má ekonomika plnú zamestnanosť až vtedy sa naplno ukážu pozitívne vlastnosti voľného trhu:
--------------------------------------------------­-------------
"For if effective demand is deficient, not only is the public scandal of wasted resources intolerable, but the individual enterpriser who seeks to bring these resources into action is operating with the odds loaded against him. The game of hazard which he plays is furnished with many zeros, so that the players as a whole will lose if they have the energy and hope to deal all the cards Hitherto the increment of the world's wealth has fallen short of the aggregate of positive individual savings; and the difference has been made up by the losses of those whose courage and initiative have not been supplemented by exceptional skill or unusual good fortune. But if effective demand is adequate, average skill and average good fortune will be enough."
--------------------------------------------------­-------------

Ja som presvedčený, že z tohto hľadiska sa nejedná iba o vyhladzvoanie cyklov ale v konečnom dôsledku o nárast produktivity a blahobytu. Bohužiaľ táto politika bola posledných 60 rokov (alebo aspoň 40 rokov z tých 60) tak účinná, že mnohí si začali myslieť že je zbytočná.

29.11.2010 | Braňo

Chapem. Ale ked pozriem na 200 rocny HDP v USA, tak v priemere stale rastie svojich 2% rocne, nech je monetarna politika akakolvek.

30.11.2010 | grgo

No overil som si z týchto dát http://research.stl... a vychádza mi to rast cca 3,28% od roku 1929. To je vrchol spred krízy verzus krízový rok 2009. Ak by sme to porovnávali ako 1929 - 2008 (dva vrcholy pred veľkými krízami - čo by bol presnejší odhad) tak by sme mali rast cca 3,4% ročne. Ak je fakt dlhodobý priemer 2% tak tomu hovorím raketový nástup produktivity.

PS: odkiaľ máte historické dáta za 200 rokov

30.11.2010 | grgo

Hop, to druhé obdobie je 1929 - 2007. Rok 2008 už bol krízový.

30.11.2010 | Braňo

Maddisonove data. Tie idu rocne do 1870 a potom je estimovany kazdy desiaty rok az do 1820.

Ked pozeram na vase data, tak ide o HDP, nie HDP per capita, co by vysvetlovalo rozdiel.

ggdc.net/MADDISON/oriindex.htm

30.11.2010 | grgo

Jasne, my bad. Ale aj tak som po tom snoril a len tak for the lulz som použil tieto dáta measuringworth.com/aboutus.php (zdajú sa mi konzistentnejšie ako tie vo vašej linke, a v Boarde sú mená veľkých univerzít) a dal som ich do grafu. http://img830.image...

Zdá sa že aj tu došlo k značnej pozitívnej zmene. Samozrejme je to čistá sranda, jednak mám obavy o kvalitu dát a jednak je ťažko rozdiely pripísať iba na lepšou monetárnu politiku. To by chcelo nejaký seriózny výskum.

30.11.2010 | Braňo

Tieto data som este nevidel, ale v Boarde su moje srdcovky: Mokyr a Clark.

Maddison sice tusim tento rok zomrel, ale bol som v tom, ze jeho data sa beru ako benchmark pri long-run makroanalyze.

Ak by doslo k preukazatelnej zmene, tak by to bolo celkom zaujimave, kedze to trochu odporuje jednemu z Kaldorovych stylized facts, ktore sa aj dnes beru ako platne.

29.11.2010 | pavolsuda

Mozno keby sa nesnazila nic vyhladzovat, urobila by pre hospodarsky rast viac. Keynesiansky policy-mix nam krasne vygradoval. Po obdobi rychleho rastu mame rekordne zadlzene krajiny, zdevastovane banky a inflacnymi peniazmi prekypujuce financne trhy. Skutocne krasna vizitka keynesianskeho inzinierstva.

29.11.2010 | grgo

Vaša kritika je absolútne z cesty. V prvom rade, Keynesiánstvo má 2 zložky - vládne výdaje počas krízy, ale aj šetrenie (prebytky) v čase rastu ekonomiky. Bohužiaľ nástupom školy "supply side economics" ktorá hlása že deficity sa o seba postarajú samé - hlavne nech sú čo najnižšie dane sa jedna z týchto dvoch kľúčových zložiek narušila.

Druhý problém je, že Keynesiánsky prístup sa momentálne nikde na svete nepoužíva. Ak aj považujeme centrálne banky za súčasť vlády, tak toto je možno prvá kríza od tej veľkej kedy sa nepoužíva Keynesiánsky prístup - lebo centrálne banky narazili na strop nulových úrokov a vlády sú posadnuté šetrením - neexistuje entita ktorá by robila Keynesiánsku politiku. A ak si myslíte že QE vo výške 600 miliárd USD (4,3% HDP) je niečo extrémne, tak potom asi žijete v paralelnom svete.

29.11.2010 | pavolsuda

Premisa ci hypoteza, ze stat ma / dokaze doladovat hospodarsky cyklus, viedla napokon k tomu, že politici sa k fiskalnej stimulacii utiekaju ako k mantre. bez ohladu na cyklus. a tento ich "fetis" nevznikol s nastupom supply side economics. Mate pravdu, ze pravy Keynes sa nikde nevyuziva, pretoze sa jeho aplikacia zjednodusila tak, ako pisem v prvej vete. Ale ak si myslite, ze sest- az osempercentne fiskalne deficity vyjadruju posadnutost vlad setrenim, tak z paralelneho sveta prehovarate vy, nie ja :-)
Ak mam pravdu v tom, ze v dosledku zlyhania systemu frakcnych bankovych rezerv, sa odkryl nesulad medzi objemom uspor, o ktorom si ludia myslia, ze ich maju, a ich skutocnou hodnotou, potom jedina kompetentna reakcia statu, ktory sa za bankove vklady explicitne zarucil, je chybajuce uspory doplnit. Cize setrit, cize generovat fiskalne prebytky a znizovat verejny dlh, a vracat uspory (nie peniaze!) do realnej ekonomiky. A zmenit menovu politiku tak, aby dodavala ekonomike dlhodobo stabilne a doveryhodne peniaze, ktore nie su spolu s podvodnym systemom frakcnych rezerv zdrojom nestability (inflacnej ci deflacnej). Vitajte na prahu diskusie o tom, ako by mala vyzerat menova politika buducnosti.

29.11.2010 | grgo

V keynesiánskej paradigme je štát priamo aj nepriamo zodpovedný za udržanie agregátneho dopytu. Toto znamená, že počas periódy rastu sa štát neangažuje, ale znižuje svoje dlhy, alebo dokonca tvorí prebytky (úspory) týmto pádom prenecháva väčšinu ekonomickej aktivity na súkromný sektor, nedochádza ku Crowding out efektu. Centrálna banka (tiež štátna inštitúcia) dáva pozor na infláciu a zvyšuje úroky ak sa mzdy (a tým pádom aj ceny) utrhávajú a tak zabraňuje prehriatiu ekonomiky. Ak by som použil tak obľúbené analógie, tak tak ak ekonomika je dostihový kôň, vládne výdaje sú bičom a centrálna banka uzdou.

Takže v Keynesiánskom modeli v prípade krízy - kedy súkromníci čelia nutnosti znížiť si dlhy a prestanú konzumovať - je to práve štát, ktorý nastúpi na scénu. Prostredníctvom priameho stimulu (ako je napríklad stavba infraštruktúry) udrží nezamestnanosť ako aj produktivitu ekonomiky na dobrej úrovni dostatočne dlho na to, aby si súkromný sektor stihol opraviť súvahy. Akonáhle si pondikatelia znížia riziká tak začnú plánovať nové projekty. V tomto bode stimuly končia svoju platnosť a prenechávajú scénu opät súkromnému sektoru.

Čo sa stalo za posledné desaťročia je, že centrálne banky sa stali veľmi účinné v oboch činnostiach. Zdalo sa že iba zmenou úrokovej sadzby je možné udržať ekonomiku v potrebných hraniciach. Rozpočty sa odtrhli od ekonomickej reality a generovali dlhy aj počas rastovej fázy.

Váš návhr aby štát začal šetriť v kríze je absolútne nelogický. Lebo podobne ako platí idea nulového globálneho dlhu vysvetlená v mojom predchádzajúcom príspevku, tak platí aj idea nulového príjmu. To spočíva v tom, že príjem jedného je výdajom druhého. Takže ak máme situáciu kedy naraz súkromný aj štátny sektor začnú šetriť (znižovať výdaje), tak to znamená že sa naraz všetkým (aj súkromníkom aj štátu) znížia príjmu. Je to starý známy paradox of thrift: http://en.wikipedia...

Takže vo výsledku nikto neušetrí - lebo si iba znížia príjmy. Kríza sa vyrieši až vtedy keď sa zmení štruktúra dlhu, keď sa prestane vnímať nejaká úroveň zadĺženia ako priveľmi riziková. Inak povedané - ak doteraz zadĺžený ľudia svoje dlhy splatia a ľudia čo doteraz šetrili časť zo svojich úspor minú.

29.11.2010 | pavolsuda

cital som rovnake knihy ako Vy, ale evidentne uvazujeme o svete uplne inak. Musim ist pracovat :-)

29.11.2010 | pavolsuda

Ale predsa mi neda. Japonci 20 rokov stimulovali ekonomiku uvolnenou menovou i fiskalnou politikou. Pomohlo im to v niecom? Uviazli v deflacii, ktorej sa zapadny svet obava, a ten robi presne to iste, co Japonci, aby sa nedostal tam, kde su Japonci. Ma to logiku?

29.11.2010 | grgo

Toto je komplikovanejší problém, preto to poviem iba v skratke. Jednoducho súkromný sektor si stimulus uložil na účtoch v bankách. Peniaze sa nerozbehli do ekonomiky. Ak by som mal povedať paralelu, predstavte si, že by USA navrhlo v rámci stimulu nakúpiť 100 miliónov iPadov do každej domácnosti v hodnote 50 miliárd USD. Stimulus by skončil v rukách spoločnosti, ktorá úž tak má v bankových rezervých ohromné množstvo peňazí - a pravdepodobne by sa tam iba pridali nové. Stimulus by sa v podstate rovnal QE - vo výsledku by zvýšil bankové rezervy.

Logika stimulu je nahradiť výpadok v produkcii a dosiahnuť normálnu predkrízovú úroveň nezamestnanosti - a tým pádom aj normálne očakávania inflácie. A práve táto zložka chýbala v Japonsku. Nekredibilná a často sa meniaca hospodárska politika nebola schopná dosiahnuť vyššie inflačné očakávania, ktoré by rozbehli spotrebu. Ekonomika sa ocitla vo zvláštnej situácii, kedy súkromný sektor absorboval všetky stimuly.

A toto hrozí aj teraz. Séria malých a nedostatočných stimulov pre obnovu plnej zamestnanosti, či séria QE ktoré nedokážu zmeniť inflačné očakávania neprinesú požadovaný efekt. Pri obľúbených analógiách s chorobami je to ako podávať antibiotikum nepravidelne a v malých dávkach.

Nenechajte sa pomýliť. Moja vízia súčasnej krízy nie je ružová. Čaká nás pomalá agónia - séria rokov s neduživým rastom sprevádzaná vysokou nezamestnanosťou a rastom štátnych dlhov - ak nie vplyvom výdajov, tak vplyvom poklesu výkonnosti hospodárstva. Lebo presne toto sa stane ak sa nič nebude robiť, a presne toto sa doteraz robí.

29.11.2010 | pavolsuda

cize budeme zazivat 70. roky a potom pride menova restrikcia zo zaciatku 80. rokov a dame zasa menovu politiku do poriadku. suhlas :-)

30.11.2010 | grgo

70. roky boli práve úplne o niečom inom. Vysoká nezamestnaosť, vysoká inflácia a nízky rast. Momentálne sú problémy iného charakteru. Najrealistickejšia predstava je stratená japonská dekáda - nízky rast, nízka inflácia (alebo deflácia), postupný nárast verejných dlhov (vplyvom nízkeho rastu) - a paralyzovaná či chaotická hospodárska politika.

29.11.2010 | Braňo

Monetarna politika nema nic spolocne s rekordnym (verejnym) zadlzenim niektorych krajin. Niektore krajiny su fiskalne zodpovedne, ine nie. Rekordne zadlzene krajiny, atd. tu mame ako dosledok rekordnej krizy, nie rekordneho rastu.

Politika zadlzenenia v casoch konjunktury tu bola uz pred Keynesom a Keynes pokial viem preferoval v casoch konjunktury prebytky (ktore sa minu pocas krizy).

Rozmyslam, na koho sa v casoch krizy (napr. aj v obdobi freebankingu), vyhovarali ludia. Mozno na stareho Nevilla Keynesa, i ked ten chudak mal vtedy tak 5 rokov.

29.11.2010 | pavolsuda

Pretoze krizy pramenia zo zle nastaveneho bankovnictva, boli tu aj pred existenciou Fedu, cize v dobach pseudofreebankingu. Ze sa tento problem neriesil spravne ale fixoval sa kompetenciami centralnej banky (napr. veritel poslednej instancie), sposobuje, ze sa problem opakuje. Navyse zosilnovany politickym vplyvom na menovu politiku. Vyrazne zadlzenie krajin je priamy dosledok extremne uvolnenej menovej politiky, cize politiky prilis lacnych penazi. Ak by mala vacsina krajin pred hospodarskou krizou take verejne dlhy ako Estonci (cize by mali rezervy na to keynesianske doladovanie cyklu), neriesime tu teraz taku masivnu dlhovu krizu.

29.11.2010 | Braňo

Pockat, Estonci neboli pod vplyvom "extremne uvolnenej menovej politiky", ze maju nizke dlhy?

PS: Ako velmi uvolnenou by ste nazvali nedavnu monetarnu politiku v Zimbabwe?

29.11.2010 | pavolsuda

Jasne, ze sa krajiny lisia averziou k zadlzovaniu, preto nie je mozne vysvetlovat nabalovanie ich verejneho dlhu len urokovymi sadzbami. Ale vo vacsine krajin EU bol odstup od zadlzovania ovela mensi ako v pripade Estonska, ktore ma v pamati cerstvu dramaticku skusenost s rozvratom verejnych financii a financneho sektora zo zaciatku 90. rokov.

29.11.2010 | Jozef Rajtar

No dlhá diskusia. Ja by som sa sústredil práve na ten boj proti ekonomickému cyklu (vyhladzovanie prepadov). Lebo to je práve ten problém. Ekonomický prepad je ozdravná sila trhového hospodárstva, kedy má všetko neefektívne zmiznúť a ekonomika sa ozdraviť. Hlavne Fed akoby bojoval proti tomuto fenoménu. Ekonomika sa tak neozdravuje, ale jej chybné časti sa zväčšujú a preto každá ďalšia kríza udiera s oveľa väčšou intenzitou.

30.11.2010 | Braňo

Ale no. Zas tieto bajky o ozdravovani. Zaciatkom tridsiatych rokov sa americka ekonomika ozdravila najviac - o 30% HDP a 25% nezamestnanych. Takisto nie je pravdou ani to, ze by kazda dalsia kriza bola vacsia.

30.11.2010 | pavolsuda

Len kratka poznamka: ak mame system frakcnych bankovych rezerv, musime mat aj centralnu banku ako veritela poslednej instancie. A jej jedinym programom, ked tento system praskne, je dodavat likviditu do ekonomiky. To robil Fed na zaciatku tejto krizy, ale na zaciatku Velkej depresie robil presny opak, zvysoval PMR, cize prudko sprisnil menovu politiku a prehlbil recesiu, preto bola vaznejsia ako ta sucasna. Ked prave zlyha system frakcnych rezerv, nie je cas ani priestor debatovat o tom, ze nema existovat, treba zabranit ovela vacsim hospodarskym skodam. Ked vsak akutne nebezpecenstvo pominie, je cas na diskusiu o 100-percentnych rezervach (zdoraznujem v bankach, ktore slubuju pevny vymenny pomer medzi bankovymi a papierovymi peniazmi, cize neivestuju) alebo aspon o odcleneni investicneho bankovnictva od komercneho, co podla hlbky recesii v obdobi platnosti Glass-Steagalovho zakona pomohlo

30.11.2010 | grgo

100% rezervy vám nepomáhajú. Napríklad krátka kríza v roku 1907 mala svoj pôvod v takzvaných Trustoch. Toto boli inštutúcie, ktoré sa zaoberali správou dedičstva a majetku bohatých ľudí. Boli považované za nízkorizikové a tak aj regulácia bola slabšia. V optimistických rokoch začiatku 20 storočia sa však začali angažovať v špekuláciách na burze a na trhu s realitami. Systém fungoval kým vyplácali vyššie výnosy ako banky. Po krachu prvého trastu však trh zachvátila panika ktorá sa preniesla aj do regulérneho bankovníctva. Prepadu do vyššej recesie zabránila iba kooperácia bankového sektora a vplyvných kapitánov priemyslu, ktorý poskytli Trustom dostatok likvidity aby zabránili katastrofe. Táto príhoda významne napomohla inštitucionalizácii FEDu.

Dosaďte si za Trusty investičné banky a Hedgové fondy a máte plusminus scenár z našej krízy. Jednoducho nie je podstatné ako sa inštitúcia volá, dôležitý je spôsob jej operovania - a najmä objem operácií. Ak je tento dostatočný, tak šoky môžu zachvátiť celý systém.

30.11.2010 | pavolsuda

Georgio, hovorime o dobe, ked fungovali obchodne banky vo frakcnom systeme, navyse bez CB. kto si myslite, ze vyrabal (respektive nad zlatom pyramidoval) tie (bankove) peniaze, s ktorymi spekulovali trusty?

30.11.2010 | grgo

Ja vám stále nerozumiem. Systém bez FRB by bol vlastne systém založený na depozitných bankách. Niečo ako je v súčastnosti e-gold a podobné systémy. Teda vy prídete do banky, vložíte tam kilo zlata a banka vám dá zmenku ktorá vás oprávňuje si kilo zlata kedykoľvek vybrať (možno aj v inej pobočke). Takýto systém je dokonale odolný na bankové runy, banka iba skladuje zlato a kedykoľvek dokáže zabezpečiť 100% konvertibilitu. Nevýhodou je, že väčšinou účtujú negatívny úrok - za služby spojené so skladovaním zlata.

Problém nastane vtedy ak vy tú zmenku môžete vziať a použiť ju napríklad ako vklad do trustu BMG invest. BMG invest trust zistí že iba 5% ľudí chce v priemerný deň svoje vklady vybrať, preto si nechá iba 5% v pokladniach v zlate a zvyšok použije napríklad ako leverege pre svoje špekulácie na burze. Hmm - nepripomína vám tento model niečo? Napríklad investičné banky? Alebo ako si vlastne vy predstavujete svet bez FRB?

30.11.2010 | MartinTT

Veď to sa netýka len samotných investičných bánk. Týka sa to všeobecne bánk. Jednoducho banky nerozlišujú medzi bežnými vkladmi a termínovaným vkladmi. Tu je hlavný problém frakčného systému.

Nevýhodou by to nebolo,pretože pri 100% rezervách by neprichádzalo k rastu cenovej hladiny tak ako je tomu teraz. Dovolil by som si tvrdiť, že by prichádzalo k poklesu cenovej hladiny.

01.12.2010 | grgo

Vy ste mi asi neporozumeli. Povedzme že budeme mať pomerne rigídny finančný systém, ktorí zakáže FRB. To znamená že štátna regulácia bude vyžadovať aby "banky" v každom momente mali schopnosť 100% konvertibility. Ako to dopadne, som už uviedol vyššie.

Problém však je úplne inde. Banka nie je definovaná totiž ako "mramorová budova s licenciou od CB". Lepšia definícia banky by bola, že je to akákoľvek inštitúcia ktorá si požičiava krátko a investuje long. Takže napríklad aj na slovensku známy BMG invest bol príklad banky podľa tejto definície. Vyhol sa oficiálnej bankovej regulácii vďaka "inovatívnemu" modelu, ale z pohľadu funkcie ktorú plnil to bola banka. Takáto inštitúcia môže vzniknúť prirodzene v akomkoľvek režime - aj pri existencii zlatého štandardu, alebo aj bez centrálnej banky. Takže idea zrušenia FRB sa vlastne rovná idey zrušenia bánk. Tým pádom stratíte jeden z najvýznamnejších spôsobov ako sa môžu úspory pretaviť do investícií.

01.12.2010 | MartinTT

To odkiaľ máš tú definíciu banky. Veď tak nemôže fungovať, žiaden podnikateľský subjekt dlhodobo, že si požičia na krátko, aby investoval dlhodobo. Veď to je ukážková podkapitalizácia. TO sa učí hneď v základoch finančno-ekonomických analýzach.
Stále nerozlišuješ medzi byžnými vkladmi na počkanie a termínovanými vkladmi. Nechápeš, že banka nemôže (nemala by) požičať peniaze, ktoré máš na bežnom účte. Keď sa tak stane tak potom prichádza po čase k bankovým runom aj pri 100% rezervách.

01.12.2010 | grgo

Čo? Bankové rezervy sú v podstate Cash ktorý banka drží v trezore (alebo u centrálnej banky). Je to vlastne suma s ktorou banka nemôže narábať - nemôže ju požičiavať ani s ňou inak manipulovať. 100% rezervy defacto znamená, že banka drží 100% prostriedkov v trezore a že nič nepožičiava.

Ak by sme si aj predstavili ideálnu situáciu, že banka vždy kombinuje maturitu vkladu s maturitou poskytnutého úveru, nerieši to základný problém ktorý spočíva v tom, že banka systematicky podhodnotí rizikovosť dlžníka. Alebo ak sa ako zábezpeka za pôžičku sa použil majetok ktorý prudko stratil na hodnote. Z čoho v takýchto prípadoch vyplatí banka majiteľov termínovaných vkladov ktorí si ich po X rokoch prídu vybrať? Toto samozrejme predpokladá ďalšie nuancy - ako je nemožnosť predčasného splatenia úveru, predčasného výberu vkladu atď - lebo by to banke narušilo časovo rozvrhnutý tok peňazí.

Jednoducho ak by ste existujúce banky nejako donútili k takémuto systému, okamžite vznikne tieňový bankový systém ktorý bude vyplácať lepšie úroky na vklady aj úvery. FRB je podstata bankovníctva.

02.12.2010 | MartinTT

No tak frakčný systém určite nie je podstatou bankovníctva, pretože na tomto princípe banky na začiatku nefungovali. Ja nemám problém s tým, že by nejaké banky fungovali na frakčnom princípe za predpokladu, že to bude jasné každému a bude sa jednať o takú aj menu. Ale som presvedčený, že v konečnom dôsledku by aj tak spotrebitelia uprednostnili 100% rezervy.

Akože z čoho vyplatí banka majiteľa termínovaného vkladu? Však banka má aj svoj vlastný kapitál. Či akože banky nemusia mať svoj vlastná kapitál? Takže riziko podnikania a tú stratu zatiahne banka zo svojho. Všetko by predsa záviselo od zmluvy. Prečo by si nemohol vyplatiť skorej úver alebo predčasne urobiť výber z termínovaného účtu? Toto fakt nechápem, prečo by to mal byť problém.

100% rezervy znamenajú, že banka drží presne také hodnotu peňazí, ktorá sa rovná bežným vkladom. Opäť raz nerozlišuješ medzi vkladmi na požiadanie a termínovanými.

04.12.2010 | Braňo

Rozlisuje, vsak hovori o kombinovani maturit. Ty predpokladas, ze by sa vytvorili dva typy institucii.

1. Banky, ktore by drzali 100% rezervy z vkladov, t.j. trezorove schranky. Intuitivne by tato sluzba prinasala banke len naklady, takze by bola spoplatnena (negativny urok).

2. Investicne banky - tam by si vlozil peniaze na nejake casove obdobie, a banka by ich medzitym investovala. V case splatnosti by si si peniaze prisiel vybrat. Ak by banka zle investovala, tak by to zatiahla zo svojho. Tu hovoril grgo o schopnosti banky manazovat 100% rezervy na AKTUALNE ZAVAZKY.

Problem je v tom, ze iba tazko prides s nejakym vynutetilnym zakonom, ktory by takto banky dokazal rozdelit. Ludia preferuju pozitivne uroky pred negativnymi a spekulanti im ich dokazu ponuknut. Ako? No pretoze si vypocitaju, ze trezoristi vytahuju peniaze len raz za cas, takze obidu zakon a ponuknu pozitivny urok aj trezoristom, pricom v trezore bude len cast penazi. A ludia nebudu protestovat, ze v trezore nie je 100%, pretoze 100% aj tak nevyberaju. Takze nechaju banku, nech peniaze investuje a ta im da z nich pozitivny urok. Trh by vytvoril tienovy system, o ktorom pisal grgo.

A ak by aj ten model fungoval, tak nijako neriesi ten "rakusky problem", ze investori systematicky zle diskontuju hodnotu inv. projektov.

30.11.2010 | MartinTT

To je veľký mýtus, že FED robil na začiatku VHK reštriktívnu monetárnu politiku. Keby to bola pravda tak by to muselo byť vidieť aj v nejakom drastickom znížení peňažnej zásoby.

30.11.2010 | pavolsuda

http://www.telegraph...

30.11.2010 | pavolsuda

Takze, chcel by som Vam v uvode podakovat. Uz desat rokov som uvazoval, ze si kupim knihu "A Monetary History of the United States, 1867-1960", ktoru napisal Milton Friedman s Annou Schwarzovou. Kedze mam dnes narodeniny, tak som si ju aj vdaka Vam kupil a stiahol do Kindle aplikacie na mojom iPade (blahoslaveny bud Steve Jobs). A tu je uryvok z uvodu siedmej kapitoly, ktora sa nazyva Velka kontrakcia, 1929-1933: "Monetary behavior during the contraction itself is even more striking. From the cyclical peak in August 1929 to the cyclical trough in March 1933, the stock of money fell by over a third. This is more than triple the largest preceding declines recorded in our series, the 9 per cent declines from 1875 to 1879 and from 1920 to 1921." takze mytus?

30.11.2010 | grgo

Dobrá voľba. Inak nedávno som čítal tento článok od Bernankeho, kde minimálne nájdete tipy na dodatočné zdroje k výzkumu k tejto tematike (footnote č. 4).

30.11.2010 | grgo

Este link :) - http://www.federalr...

30.11.2010 | Braňo

Ono ta politika bola este horsia. Ak si zoberiete, ze vtedy bol zlaty standard a fixne kurzy, tak USA vtedy robili to, co dnes Cina.

Jednoducho miesto toho, aby rychly rast znamenal doma aj rychlejsiu inflaciu, tak FED hromadil rezervy zlata a domacu inflaciu nepripustal. A ked zlata nahromadil uz riadnu kopku, tak riadna kopka musela aj inde chybat, co stabilite rozhodne neprospelo.

Cina dnes robi to iste. Fixuje kurz, co by bolo OK, ale potom ked pridu dolare zo zahranicia, tak ich sterilizuje a hromadi rezervy, aby sa vyhla domacemu rastu cien.

30.11.2010 | MartinTT

Tak ťa poprosím mi ukázať ten prepad o ktorom píše Friedman na konkrétnych číslach.
http://research.stl...

Takže stále musím tvrdiť, že je to len mýtus rovnaký ako to, že z VHK sa USA dostali vďaka New Dealu.

01.12.2010 | Braňo

Vo Friedmanovej knihe su cisla, tu je z nich spraveny graf, str.8:
http://press.prince...

Spravil som aj z vasich dat graf:
http://tinyurl.com/...

Vsimnite si ako sa napadne podoba krivka "currency held by public" vo Friedmanovi so St. Louis adjusted monetary base. Obe sumarizuju len nizke agregaty - do 7 mld. USD a ani jedna neukazuje velku deflaciu.

Friedman vsak neukazuje len monetarnu bazu, ale aj vyssie menove agregaty, kde je ta deflacia markantna.

Tymto ani nahodou nechcem tvrdit, ze New Deal dostal USA z krizy.

01.12.2010 | MartinTT

V poriadku aj keby to tak bolo ako tvrdí Friedman (bohužial sa zrovna sťahujem a preto nemám poruke potrebnú literatúru, aby som mohol napísať niečo iné) tak stále zostáva nezodpovedaná otázka. Bolo to spôsobené reštrikciou? To znamená, že keby pokračovali v pumpovaní peňazí do obehu tak by sa vlastne nič nestalo na začiatku 30 rokov. Tak by sa stalo niečo jednoducho neskôr. Dávať za príčinu reštrikciu je podľa mňa stále len prekrúcanie. TO máš to isté ako keby si povedal, že kvôli tomu, že som prestal v nedelu nad ránom chlastať tak mám opicu. Čiže keby som neprestal tak by som ju nemal. A teraz keď sa potrebuješ dostať z tej opice je nevyhnutné prestať chlastať. Takže nebude na vine skôr to, že som vlastne začal vôbec chlastať?

01.12.2010 | grgo

Aké pumpovanie peňazí. Však sa pozrite na tie dáta - v januári 1920 bola AMBSL na úrovni 5 997 mld USD a v októbri 1929 (krach na burze) to bolo 6 063 USD. Ohromný nárast o 66 MLD dolárov (cca 1%) za desaťtročie.

20 roky boli všetko možné, ale určite to nebolo obdobie monetárnej expanzie či inflácie.

01.12.2010 | MartinTT

Total mone supplay (1921 - 1929) za zvýšil z 45,3 mld. USD na 73,26 mld. USD.

01.12.2010 | Braňo

"To znamená, že keby pokračovali v pumpovaní peňazí do obehu tak by sa vlastne nič nestalo na začiatku 30 rokov."

Nie. To znamena, ze ak by FED nerobil deflacnu politiku, tak mohlo ist o mensiu krizu, resp. aj o ziadnu krizu. VHK bola velka preto, lebo politika FEDu bola zla.

Druha vec je, ci sposobil FED krizu ako taku. To nevieme. Moze to byt aj tak, ze FED cez dvadsiate roky hromadil rezervy zlata, aby drzal stabilne ceny, HDP sa len tak potacal (v 1924 aj v 1927 boli dve male krizy) a ked zacala este vacsia deflacia, tak prisiel rachot.

Ja chapem, co chces povedat s tou opicou, ale prvotnu pricinu krizy nie je lahke identifikovat. A takisto moze ist o sok, ktory je viac menej exogenny, teda ako keby nesuvisiaci s danou ekonomikou. Napr. sok, ked OPEC, ci Rusko zavrie kohutiky s ropou alebo vseobecne nejaky sok zo zahranicia; moze ist o prirodnu katastrofu, a pod.

Alebo si zober akciove trhy okolo Cierneho pondelka, resp. druhy polrok 1987. Panika a prepad o vyse 20%. A HDP? Nic. Ani tuk. Ako to? Vsak FED sposobil inflaciu, bublinu, bulina praskla a kde je teda kriza?

Takisto bubliny nemusia byt dosledkom inflacie. Ludia sa mozu jednoducho slepo nadchnut nejakym ciastkovym trhom a masivne do neho investovat aj ked by FED drzal mnozstvo penazi stabilne. Opakovat, ze za vsetko moze FED s pomocou napr. alkoholickych historiek nam nepomoze a moze byt na mile od reality.

02.12.2010 | MartinTT

Čiže len by sa to posúvalo v čase. To, že bola kríza v 30 tich rokoch veľká nemá len súvis so samotným FEDom. Príčinou je aj samotná hospodárska politika USA. Zákony zavádzajúce max ceny, ochranárska legislatíva a pod. k tomu tiež výrazne prispeli.
Nemyslím si, že spúšťačom hospodárskej krízy je vždy len nejaká jedna príčina. Vždy ide o nejaký súbor faktorov. Ako si už napísal, kľudne to môže byť nejaký externý šok. Veď v minulosti, keď neboli centrálne banky tak tiež prichádzalo ku krízam. Takže ja si nemyslím, že za všetko môže FED alebo centrálne banky. Neviem, kde si nabral tento pocit.

02.12.2010 | Braňo

Nie, neposuvalo by sa to v case. Kludne by ten sok mohol prist v ten isty moment, avsak pri inej monetarnej politike by mal ine (mensie) dosledky.

Pricinou krizy nemoze byt hospodarska politika USA, pretoze ta sa zmenila AZ PO prepuknuti krizy. Sucasni neoklasici tvrdia, ze krizu predlzila, ale nie prehlbila. Dno krizy by bolo tam kde aj predtym, avsak keby nerobili v USA zlu hospodarsku politiku, tak by sa od dna rychlejsie rastla:
http://ideas.repec....

Dobre, tak opakovat, ze za to moze FRB. Velakrat sa uz aj v Trende objavila historka, ze liecime alkoholika alkoholom. Som na nu dost alergicky, tak sa ospravedlnujem.

02.12.2010 | MartinTT

Ja viem, že je to dosť otrepaný príklad, ale je dosť výstižný. Tak preto som ho aj použil. Dúfam, že tá alergická reakcia už zmyzla :-).

Pri akej politike myslíš? Žeby pumpovali len menej peňazí tak by vlastne nevznikli také dôsledky?

Takže VHK sa volá len pre jej hĺbku? Nie náhodou aj pre jej dĺžku? TO však nie je podstatné. Prečo by nemohla byť príčinou krízy aj samotná hospodárska politika? Keď znárodní napríklad niekto úspory domácnosti a vyhodí ich na nejaké nezmyselné projekty t.j. prežeria úspory tak to musí vyústiť do krízy a pritom nemusí prísť ani k zvyšovaniu objemu peňazí v obehu. Či máš iný názor.

02.12.2010 | Braňo

No praveze nie je vystizny, pretoze okamzite evokuje, ze za krizu moze inflacia. Presne ako to implicitne tvrdis v druhom odstavci.

FED mal robit jednoznacne inflacnu politiku hned potom, co kriza prepukla. FED mal byt lender of the last resort a nie prepichovat bublinu 30% deflaciou a pozerat na krachy bank.

Pred krizou sa vtedy debatovalo, ci nie je na akciovom trhu bublina. Co je vsak ine je to, ze vtedy FED priskrtil sadzby s umyslom splasnut bublinu a prizeral sa poklesu cien.

Ano VHK je VHK kvoli hlbke. Kazdy relevantny zdroj uvadza 1929-1933. Nie nahodou teda aj dno krizy (merane HDP) bolo zaciatkom 1933. Takze ako mohla hospodarska politika New Dealu, ktora bola prijata v 1933, sposobit krizu v 1929-1933? Nijako. Iba predlzila recovery.

02.12.2010 | MartinTT

Už sa začínam v tom nejako strácať. Kto alebo čo bolo príčinou VHK podľa teba?

V tej dobe to však nebolo až také jednoduché ako je tomu teraz, pretože v tej dobe bol akože ešte zlatý štandard. Takže samozrejme, že muselo prísť k tej deflácii v dôsledku krachu tých tisícok bánk. No s tými rokmi to nie je celkom jasné. Áno zodpovedalo to dvom štvrťrokom rastu GDP a tak sa to pokladalo za koniec pričom skutočné oživenie ani poriadne neprišlo až vlastne do konca druhej svetovej.

K tej hospodárskej politike len toľko. Skús si len pozrieť čo všetko stačil schváliť Hoover a zistíš, že niečo ako New Deal bolo už niekoľko rokov pred 1933.

03.12.2010 | Braňo

"Kto alebo čo bolo príčinou VHK podľa teba?"

Uz som pisal, ze treba rozlisovat, kto je za prvotnym sokom a kto moze zato, ze kriza bola horsia ako ostatne.

Neviem, co bolo na zaciatku, Hoover ani FDR to byt nemohli, lebo nastupili do uradu az potom. Mohlo to byt prepichovanie bubliny FEDom, mozno nieco z medzinarodneho prostredia.

Hlbku krizy vsak pravdepodobne zapricinil FED, i ked RBC guys budu hrat urcite svoju pesnicku.

Co sa tyka krachu bank, tak za prve ono vobec nemuselo dojst ku krachu tychto bank. A za druhe aj ked doslo, tak cash sa dostal k ludom, teda neodisiel von z ekonomiky. Vsak si aj sam ukazoval na datach, ze menova baza nesla dolu tak rapidne. Ked uz FED nebranil runom na banky a ich krachom, tak mal aspon uverovat ekonomiku sam.

Obdobne posledna kriza mohla vyzerat uplne inak, ak by FED nechal padnut vsetko, co padnut "chcelo" a iba sa prizeral "ozdravovaniu".

Aj potom by sme tvrdili, ze krizu prehlbil nie FED, ale ludia, lebo maju nadol nepruzne mzdy a Obama, lebo zaviedol srotovne?

S rokmi je to uplne jasne. Skutocne ozivenie neznamena, ze sa HDP dostane na uroven spred krizy. Tri pokrizove roky 1934-1936 rastla ekonomika okolo 10% rocne, co teda za ozivenie urcite mozeme povazovat:
http://research.stl...?&chart_type=line&graph_id=&category_i­d=&recession_bars=On&width=630&height=­378&bgcolor=%23B3CDE7&graph_bgcolor=%23FFF­FFF&txtcolor=%23000000&ts=8&preserve_r­atio=true&fo=ve&id=GDPCA&transformatio­n=pch&scale=Left&range=Custom&cosd=192­9-01-01&coed=1970-01-31&line_color=%230000­FF&link_values=&mark_type=NONE&mw=4&am­p;line_style=Solid&lw=1&vintage_date=2010-­12-03&revision_date=2010-12-03&mma=0&n­d=&ost=&oet=&fml=a&fq=Annual&f­am=avg&fgst=lin

02.12.2010 | grgo

K tomu alkoholu, to bol jeden z dôvodov prečo som diskusiu začal "Oh môj bože" (vraj chrípku liečime behom po mraze) a jeden z dôvodov prečo som radšej nenapísal ani ťuk do Rajtárovej diskusie.

Inak tu je jeden článok, ktorý mi hovorí zo srdca: http://modeledbehav...

Takto by som si predstavoval komentár npr. do SME aj pre ľudí ktorí nemajú záujem o ekonómiu aby intuitívne pochopili o čom hovoria viacerí ekonómovia.

30.11.2010 | MartinTT

A akým spôsobom sa má odstrániť potom investícia, ktorá bola nesprávna teda investícia, o ktorú nemajú spotrebitelia záujem?

30.11.2010 | grgo

Dám vám takú otázku. Ako presne pomáha ak štvrtina práceschopnej populácie sedí doma a pozerá si cez prsty ekonomickej obnove? Aká je presne tá racionalizácia, že si ľudia naprieč profesiami a aj regiónmi obrovskej krajiny nevedia nájsť doslova zo dňa na deň žiadnu prácu? Povedzme že tými zlými investíciami boli nehnuteľnosti - OK, ľudia si uleteli a boli priveľmi optimistickí. Takže nehnuteľnosti stavať nebudeme. A teraz mi vysvetlite, prečo si ľudia zrazu prestanú mať záujem nielen o nehnuteľnosti - ale aj o autá, elektroniku, nové šaty, alebo lepšie lieky. Prečo ak je prepad v rezidentých nehnuteľnostiach - tak nie je nárast v investičných nehnuteľnostiach? Prečo sa nestavajú továrne ktoré by mali vyrábať tie výrobky po ktorých ľudia budú mať dopyt namiesto tých nehnuteľností?

30.11.2010 | janoo

No to by aj mňa zaujímalo.
Bolo by treba tých ľudí bez práce nejako zorganizovať, aby robili niečo užitočné.
Finančná kríza nie je skutočná kríza, je to len kríza organizácie. Ľudia ochotní pracovať a vyrábať sú, ludí ochotných konzumovať je ešte viac, len sa nevedia zorganizovať, čo bude kto a kedy vyrábať a čo za to môže skonzumovať.
Skutočná kríza príde, keď dôjde ropa, alebo iné dôležité zdroje, alebo keď sa premnožíme tak, že nás Zem neuživí.

30.11.2010 | grgo

Perfekt. Nevedel by som lepšie vysvetliť rozdiel medzi šokom na strane dopytu (ako máme teraz) a šokom na strane ponuky (ako počas ropnej krízy v 70. rokoch). Ten prvý sa dá vyriešiť relatívne jednoducho - reorganizáciou prostredníctvom injekcie likvidity a zamestnaním nezamestnaných na užitočných projektoch aj vládou. Ten druhý je omnoho bolestivejší, lebo je štrukturálneho charakteru.

30.11.2010 | MartinTT

To sa teda nedá vyriešiť dlhodobo vládnymi projektmi. Pretože zase príde len k investovaniu do neefektívnych oblastí.

30.11.2010 | MartinTT

Finančná kríza je skutočná kríza rovnako ako keby prišlo zo dňa na deň k ropnej kríze.
Jednoducho keď si tu niekto tlačí peniaze zo vzduchu tak sa to musí prejaviť. To je presne ako napríklad, keby bol na trh dlhšiu dobu dodávaný nejaký produkt, ktorý je hromadne rozšírený a zistilo by sa po čase, že je skutočne smrteľne nebezpečný.

01.12.2010 | Braňo

No to je naozaj presne prirovnanie :-) V obehu bolo vela penazi a ludia zistili, ze mat vela penazi je smrtelne nebezpecne :-)

"Jednoducho keď si tu niekto tlačí peniaze zo vzduchu tak sa to musí prejaviť."

Toto ma byt vysvetlenie? Ano, prejavuje sa to zvysenym rastom cien. A? Krizy tu boli aj ked sa peniaze netlacili zo vzduchu, ale v mincovni. Ako je to mozne?

01.12.2010 | grgo

Skúsim pretrhnúť reťaz nedorozumení a naformulujem dôvod prečo je vaše uvažovanie nesprávne. Predpokladám že vaša predstava o tejto kríze je založená na Rakúskej teórii biznis cyklu (ďalej ABCT). Preto tu predostriem moje výhrady voči tejto teórii ako aj dôvody prečo nevysvetľuje našu situáciu.

ABCT je založená na koncepcii časovej následnosti tvorby spotrebných produktov. Namiesto jednoduchého rozčlenenia produkcie na investičnú a spotrebnú, sa investičná produkcia rozdeľuje na jednotlivé časy, spolu tvoria takzvaný Hayekov Trojuholník wiki.mises.org/wiki/Hayekian_triangle. Práve táto časová následnosť je pre ABCT kľúčová, podľa nej výroba konzumného produktu (npr. Auta) je rozprestretá v čase do pomyslených fází, pričom v každej fáze ako vstup vchádza výstup z predchádzajúcej fázy. Aby som sa tu príliš nezdržiaval poďme si vysvetliť interpretáciu biznis cyklu na príklade. Predstavme si obrovský horizontálny koncern (napríklad FORD), ktorý kompletne zabezpečuje výrobu auta. Tento koncern vlastní všetko – od baní na oceľ a uhlie až po autosalóny predávajúce novučičké nablýskané autá. Podľa ABCT ak sa natlačia nové peniaze, vytlačí to úrokovú mieru pod jej prirodzenú a udržateľnú hranicu korešpondujúcou s úsporami (natural interest rate). Toto má deformačný vplyv na skladbu v jednotlivých fázach produkcie. Netrhovo nízky úrok motivuje spotrebiteľov k okamžitej kúpe a podnikateľov k investíciám do kapitálovo náročných (skorých) fáz produkčného cyklu. Keďže však neexistuje obed zadarmo, toto má za následok odlev kapitálu zo stredných fází. Príklad – nízke úroky presvedčia Henryho Forda aby otvoril novú uhoľnú baňu (skorá fáza) a povedzme k tomu aby rozšíril plochu predajní (neskorá fáza). Keďže však jeho koncern zamestnáva iba 1 milión zamestnancov a pracovný trh je plný, na tieto nové projekty presunie zamestnancov z iných oddelení – napríklad z oddelenia výroby a opravy sústruhov (stredná fáza). Výsledkom je, že FORD chrlí veľa aút a hĺbi nové uhoľné bane – to všetko na úkor obnovy sústruhov. Za bližšie nešpecifikovanú dobu (počas ktorej sa cyklus produkcie posinie v čase) však príde deň zúčtovania. Namáhané a neopravované sústruhy sa rozbijú a produkcia aút sa spomalí. Nové uhoľné bane chŕlia vagóny uhlia, vysoké pece chrlia oceľ – a tá sa hromadí pred pokazenými sústruhmu. Náklaďáky pred fabrikou nedočkavo čakajú na pomalú výrobnú linku, predajne majú krásne predvádzacie plochy ale chýbajú im autá. Výsledkom je pokles produkcie konzumného tovaru. Zákazníci čo si prišli po nové auto do predajne odchádzajú sklamaní. Keďže si nemajú čo kúpiť, musia chtiac – nechtiac peniaze uložiť do bánk. Henry Ford vidí svoje impérium v marazme, a tak urobí rozhodnutie. Rýchlo predá (alebo sanuje) novootvorenú baňu na uhlie, prestane udržiavať nové výstavné plochy – a začne vyrábať sústruhy. Táto teória má viacero vážnych inkonzistencií.

V prvom reade, nezamestnanosť je pre ABCT štrukturálna a je vraj spôsobená tým, ako sa musia zamestnanci preškoľovať na produkciu nových tovarov (baníkov a predajcov aút preškoľujeme na výrobcov a opravárov sústruhov). Toto chvíľu trvá. Kľúčový paradox tohto vysvetlenia spočíva v tom, že rovnaká logika by mala byť aj v čase boomu. Pamätáte sa? Tam bolo potrebné sústružníkov a opravárov preškoliť na baníkov a predajcov. Takže jeden z dôsledkov ABCT je to, že po intervencii CB a natlačení nových peňazí – ale pred nástupom reálneho boomu by mala nastať vlna nezamestnanosti podobná ako v recesii (to ako sa zamestnanci preškoľujú na zmenu štruktúry kapitálu). Inak povedané, boom vedie k rastu nezamestnanosti (aspoň zo začiatku). Je jasné že nič takéto v realite nepozorujeme.

Podobne je pre ACBT každá kríza spôsobená nedostatkom ponuky. Ľudia chcú kupovať autá, ale tieto nie sú v predajniach. FORD chce nové sústruhy ale vďaka svojej hlúposti ich nemá a musí si ich náročne vyrobiť. Výroba sa presúva zo spotrebných tovarov (autá) na investičné (sústruhy). Na to aká je realita sa stačí pozrieť na výsledky maloobchodu a na priemyselné objednávky – ktoré obe prežívajú súčasný pád.

A v konečnom dôsledku, ABCT predpokladá že podnikatelia sú tupci. FORD nevidí, že nízky úrok je len dočasný, a že baňa ktorú si za požičané peniaze postaví nebude mať dostatočnú rentabilitu v dlhodobom hľadisku. Tento nedostatok úsudku je až zarážajúci, keďže FORD musí predvídať onakvejšie veci – ako je napríklad budúci dopyt po autách, množstvo ropy na planéte (aby mal včas elektromobily) atď. Ale taká vec ako nízky úrok je mimo chápania jeho účtovníkov.

01.12.2010 | MartinTT

No bohužiaľ tvoje uvažovanie je nesprávne. Nikdo netvrdí, že nesprávne investície musia ísť len do kapitálov náročných odvetví teda do primárnych. TO neviem, kde si zobral.
Ukážmi, kto by urobil takú hlúposť, že presunie ľudí z nejakého oddelenia do druhého pri zvyšovaní celkovej produkcie. Však to je hlúposť na n-tú. Prečo uvažuješ pri plnej zamestnanosti. Veď plná zamestnanosť je socialistický nezmysel. A takto by som mohol pokračovať, ale nemám čas teraz. Skúsim neskôr. Ty ideš kritizovať rakušákov pritom vychádzaš z úplne niečoho iného a nereálneho.

01.12.2010 | grgo

WTF? Požičiam si vysvetlenie od pána George W. Garrisona. Najprv obrázok a potom pokec: http://img641.image...

"The wedge driven between saving and investment in the loanable funds
market and the tug-of-war that pulls the economy beyond its production
possibility frontier manifests itself in the economy’s capital structure as clashing
triangles. In the case of a saving-induced capital restructuring, the
derived-demand effect and the time-discount effect work together to reallocate
resources toward the earlier stages – a reallocation that is depicted by a
change in the shape of the Hayekian triangle. In the case of credit expansion,
the two effects work in opposition to one another. The time-discount effect,
which is strongest in the early stages, attracts resources to long-term projects.
Low interest rates stimulate the creation of durable capital goods, product
development and other activities whose ultimate pay-off is in the distant
future. The excessive allocations to long-term projects are called ‘malinvestment’
in the Austrian literature. The derived-demand effect, which is
strongest in the late stages, draws resources in the opposite direction so as to
satisfy the increased demand for consumer goods. The Hayekian triangle is
being pulled at both ends against the middle. Skousen (1990) identifies this
same internal conflict in terms of an early-stage ‘aggregate supply vector’ and
a late-stage ‘aggregate demand vector’."

A inde hovorí toto:

Richard Strigl (2000 [1934]), writing without reference to the Hayekian
triangle, provided an account of boom and bust consistent with the one
offered here. In his account, production activities are divided into three
broadly conceived categories: current production of consumables (late stage),
capital maintenance (middle stage), and new ventures (early stage). Policyinduced
boom conditions tend to favour current production and new ventures
at the expense of capital maintenance. The economic atmosphere has a ‘make
hay while the sun shines’ quality about it, and the economy seems to be
characterized by prosperity and rapid economic growth. However, the undermaintenance
of existing capital (the sparse allocations to the middle stages)
distinguishes the policy-induced boom from genuine, sustainable, savinginduced
economic growth.
In time, but before the new ventures (the early-stage activities) have come
to full fruition, the under-maintained capital (the attenuated middle-stage
outputs) must impinge negatively on consumable output. This is the essence
of intertemporal discoordination. The relative or even absolute reduction of
consumable output is dubbed ‘forced saving’ in the Austrian literature

Takže teraz neviem, možno som narazil na nejakú heterodoxnú verzoiu ABCT.

01.12.2010 | grgo

Ohľadom ostatných výhrad, dúfal som že môj myšlienkový experiment bude zrejmý. Koncern reprezentuje celú ekonomiku (pre jednoduchosť riadenú racionálnym podnikateľom). Vašej výhrade k plnej zamestnanosti už fakt neviem čo povedať. Toto má opäť jedine nápomocnú rolu v tom, že v rámci ekonomiky máme vzácne kapitálové zdroje (napríklad ľudskú prácu), takže pri ich reštrukturalizácii nemožno čerpať z takmer nekonečného rezervoára, ale ju je treba presúvať medzi alternatívami. Tento koncept je kritický (okrem iného) aj pre pochopenie ABCT, preto ma vaša výhrada udivuje.

01.12.2010 | grgo

Oprava, ide o Rogera W. Garrisona: http://mises.org/li...

01.12.2010 | MartinTT

Dík za teóriu. Ja ju poznám. Len s ňou jednoducho nesúhlasím vo všetkom. Jednoducho prečo by mali ísť pri prílišnom znížení úrokov investície hlavne do odvetví, ktoré sú najvzdialenejšie od spotreby? Máš pocit, že v počas tejto krízy boli najviac postihnuté nejaké ťažobné firmy? Bolo tomu tak napríklad aj počas dotcomovskej krízy za prelome tisícročia? Pokiaľ viem tak nie.

Takže ty si to dotiahol do tej jednoduchosti, až si sa ocitol v riadenej ekonomike. To potom, ale nemá význam sa baviť o trhových princípoch. No skúsme to teda potiahnuť po tvojej línii. Neviem síce kto rozhodne o tom umelom znížení úrokovej miery v tej tvojej korporácií? Čiže potom by vlastne o nej rozhodoval sám Ford. To sa potom kam dostávame?

Pred nástupom reálneho boomu nenastane nezamestnanosť, pretože predtým prišlo k alokovaniu nejakého kapitálu. Čiže nejaké reálne úspory. To však nenahradia žiadne vytlačené papiere navyše.

Samozrejme, že je to nedostatkom ponuky, pretože len tá následne vyvoláva aj dopyt.

02.12.2010 | grgo

V prvom rade, Garrison patrí medzi lídrov rakúskej školy. Jeho názory tu prezentované nie sú nejaké obskúrne whitepapre o nejakých nuancách ABCT, ale základy teórie. Zmena (časovej) štruktúry kapitálu v závislosti od úrokovej miery je stavebným kameňom ortodoxnej verzie ABCT, ak s tým nesúhlasíte tak treba založiť novú školu.

Ohľadom vašej otázky "Jednoducho prečo by mali ísť pri prílišnom znížení úrokov investície hlavne do odvetví, ktoré sú najvzdialenejšie od spotreby" - toto by mala byť skôr otázka odomňa. Toto je podstata mojej výhrady o iracionalite podnikateľov - ktorí si nevedia vypočítať dlhodobú rentabilitu a slepo investujú do skorých fází na základe krátkodobého úroku. Ale nechajme opäť hovoriť Garrisona, aby nám povedal vysvetlenie konzistentné s ABCT (cítim sa dosť schizofrenicky, vediem si tu spor sám so sebou).
--------------------------------------------------­--
"The more favourable credit conditions brought about by the increase in saving is the basis for the rest of the story. A lower interest rate allows businesses to carry inventories more cheaply. But how important is this change in supply conditions? In gauging the relative changes in the demands for goods of the first order and goods of the second order (coffee and coffee beans), the time-discount effect is weak. Inventories of coffee beans are held for only a short period of time, and consequently, the time-discount effect – in this case, the reduced costs of carrying inventory – is trivial compared to the derived-demand effect. The demand for coffee beans falls almost as much as the demand for coffee. The strength of the time-discount effect is greater – and increasingly greater – for the higher orders of goods. Consider, say, a tenth-order good in the form of durable capital equipment. Testing facilities and laboratory fixtures devoted to product development are good examples. More favourable credit conditions could easily tip the scales toward creating or expanding such a facility. In early stages of production, the time-discount effect can more than offset the derived-demand effect."
--------------------------------------------------­----------------------

Ohľadom "riadenej ekonomiky" - skúste si to ešte raz prejsť hlavou. Ak by som mal prijať vašu interpretáciu, tak potom aj taká jednoduchá vec ako nájsť ekvilibrium dopytu-ponuky by bol výsledok riadenej ekonomiky (ekonóm nalinkuje správanie sa spotrebiteľov). Môj príklad bol ilustračný, kľudne prestante rozmýšľať v intenciách jednej firmy, ale rozdelte si to na 1000 firiem po 1000 zamestnancoch, z ktorých každá sa zaoberá konkretným produktom. Nič to však nemení na interpretácii biznis cyklu z pohľadu ABCT. Toto je podľa mňa úplne jasné.

Ohľadom nezamestnanosti - vašej interpretácii nerozumiem, skúste to nejak rozviesť. Lebo podľa ABCT je to práve tá realokácia (zmena štruktúry) kapitálu, čo núti robotníkov zmeniť svoje zručnosti (alebo miesto pôsobenia), čo trvá nejaký čas. Vy hovoríte že k tej "realokácii už došlo", čo je dosť divné.

Ponuka - dopyt. Myslíte tým Sayov zákon? Lebo toto je veľmi bežná dizinterpretácia v štýle "ponuka vyvoláva vlastný dopyt". Toto je však mienené viac filozoficky, znamená to že účastník ide na trh iba vtedy ak chce niečo vymeniť. Teda vy začnete predávať plody svojej práce iba vtedy ak na trhu "vidíte" niečo čo chcete, inak nemá zmysel pracovať. Iná interpretácia je, že v rámci ekonomiky je príjem rovný výdaju. Toto je všetko zaujímave, ničmenej to nijako nesúvisí s našim problémom. Podstatné je to, že vy si skutočne myslíte že súčasná kríza je spôsobená krízou ponuky? Lebo ak by to tak bolo, tak by sme videli nejaké znaky - nejaké sektory (ktoré vyrábajú vec, po ktorej ľudia túžia a je jej nedostatok) by špecificky vykazovali vysoký rast. Bol by dopyt po zamestnancoch so zručnosťami ktoré umožnia tento hitový tovar vyrábať. Inak povedané, videli by sme znaky štrukturálnej nezamestnanosti - najjednoduchšie meradlo je nezrovnalosť medzi dopytom a ponukou na pracovnom trhu, teda že firmy by mali otvorené množstvá nových pracovných pozícií (ktoré vyžadujú pracovníkov s určitými zručnosťami) a súčasne by boli úrady práce plné nezamestnaných žiadateľov o prácu. Toto však nie je to čo pozorujeme: frbsf.org/publications/economics/letter/2010/el201­0-34.html

02.12.2010 | MartinTT

A prečo by som musel súhlasiť so všetkým čo niekto vysloví aj keď patrí k popredným predstaviteľom danej školy. Veď aj medzi jednotlivými predstaviteľmi sú rôzne myšlienkové rozdiely a to dosť veľké. Mises napríklad akceptoval existenciu štátu, čo sa však o Rothbardovi povedať nedá. Takže je si myslím, že novo natlačené peniaze nemusia skončiť vždy v tom najvzdialenejšom dovetví od spotreby. A tento výrok, ale absolútne neneguje celý ABCT.

K tej rovnováhe len toľko, že asi každému chodí po rozume niečo úplne iné. Je to trochu náročné rozdebatovávať takúto tému písomnou formou. Inak si neviem vysvetliť ako si si mohol interpretovať moje slová takýmto spôsobom.

Nie tvoj príklad nie je vôbec jasný. Lebo ty si tu namontoval na situáciu úplnej zamestnanosti. Takže opakujem, že len blázon by musel v danej situácii spraviť to čo by akože spravil Ford. Každý normálny by predsa v tom prípade, že by plánoval presunúť všetkých sústružníkov do novej bane dal vyrobiť dopredu niekoľko sústruhov a jednotlivých dielov (čo sú vlastne úspory).

Pred každý reálnym rastom sa musia vytvoriť nejaké úspory, ktoré dokážu tvoriť nové bohatstvo.

Ad Say
To vôbec nie je dezimpretácia a rozhodne to nie je mienené čisto filozoficky. V dnešne dobe a vlastne už niekoľko storočí človek jednoducho ide na ten trh, pretože pochopil, že kooperácia a špecializácia stoja za vytváraním bohatstva. Však keby niečo nechcel tak by na ten trh nechodil a my by sme sa tu potom o ekonómii ani nebavili, pretože by vlastne ani neexistovala. Takže ešte raz bez ponuky by nebolo dopytu.

02.12.2010 | grgo

Ok, tak mi potom skúste vysvetliť vašu interpretáciu ABCT. Aký má teda vplyv injekcia peňazí do systému na rozčlenenie kapitálu? Aký je mechanizmus vzniku recesie?

K tým úsporám - podľa ABCT môže existovať aj nerasotvý model hospodárstva, teda ak sa úspory presne rovnajú amortizácii kapitálu. Vtedy sa vlastne podľa ABCT zachováva konštantný output. Takže ak si pre jednoduchosť predstavíme takéto začiatočné podmienky (žiaden voľný kapitál v talóne - žiadny ochotný zamestnanci ani sústruhy v zálohe), tak podľa ABCT má injekcia peňazi (umelé zníženie úroku) ten deformačný vplyv na kapitálovú štruktúru. Ďalej si dosaďte všetky moje výhrady.

Úspory -> bohatstvo. Ja s tým súhlasím. V podstate úspory je tá časť outputu ktorá nejde do spotreby, ale do obnovy a tvorby kapitálu. A teraz pointa, ak máme ekonomiku ktorá zvýši tendenciu k úsporám o tretinu, ale zníži output o polovicu čo sa stane s celkovými úsporami? Áno, odpoveď je že klesnú.
---
PS: vedeli ste že až 85% z prostriedkov na expanziu firiem pochádza z ich vlastných zdrojov (nie sú požičané). Takže to v prenesenom zmysle znamená, že úspory môžu vznikať aj nominálne - spotrebou. Vláda postaví diaľnicu, stavebná firma si zo zisku niečo ušetrí a kúpi nové miešačky. Automobilka vyrábajúca miešačky z úspor postaví novú továreň na osobné autá, a konzument si kúpi auto s ktorým bude chodiť po diaľnici. Kolobeh sa uzaviera.

Ad Say - ako som povedal, je to zaujímavé ale irelevantné k našej debate. Radšej mi ukážte kde vidíte štrukturálnu nezamestnanosť v USA (nie na Slovensku, lebo tu ju máme už 20 rokov a žiadnu vládu to zatiaľ nezaujímalo).

02.12.2010 | MartinTT

Môže existovať aj taký model, ale len veľmi krátku dobu. Veď v ekonomike nie je nič statické. Ani rovnovážna cena neexistuje, ale sa k nej len približuje alebo vzďaľuje. Takže takýmto modelom sa fakt nemá význam zaoberať.

Čo si chcel povedať s tým poklesom úspor v konečnom dôsledku?

To číslo 85percent je zaujímavé. Môžem vedieť odkiaľ ho máš? Odkiaľ vlastne tá vláda zoberie na tú diaľnicu peniaze?

Toho Saya som vytiahol preto, že si tam začal splietať o nedostatku ponuky.

PS Prečo mi stále vykáš?

03.12.2010 | grgo

Ok, kočím s tou diablovou advokáciou ABCT. Ak by som chcel parafrázovať slovenského klasika - "to čo som chcel povedať som už povedal v čase a mieste kde to malo byť povedané."

Chcel som tým povedať niečo o logike paradoxu lakoty (voľný preklad paradox of thrift). Ak chcú všetci naraz sporiť, tak nakoniec usporíme menej.

Číslo mám odtiaľto http://reference.kf... ale literatúry o tomto je viac

Say - tak ho zase schovaj, lebo v tejto debate nemá opodstatnenie. Minimálne nie v tvojom podaní.

30.11.2010 | MartinTT

No fajn odpovedať na otázku otázkou :-). Pomáha to jednoducho tak, že sa nespotrebovávajú obmedzené zdroje na nezmysli. To znamená, že kapitál je zhodnocovaný v tých najviac ziskových odvetviach. Ty tu však uvádzaš extrémne prípady v čase hospodárskej krízy. V poriadku. Lenže žiadny systém nie je dokonalý takže hneď nemôže prísť k obnoveniu systému. Takže to trvá určitý čas. Keby do toho nevŕtali navyše politici spolu so socialistami tak po čase tu má každý, kto chce pracovať prácu. Nulovú nezamestnanosť jednoducho nikdy nebudeš mať. Takže budem rád keď mi odpovieš na moju pôvodnú otázku.

01.12.2010 | grgo

Keď budte pozerať na váš dom ako horí, on tiež raz dohorí. A v konečnom dôsledku možno budete mať aj kde bývať (pri najhoršom pod mostom). No v každom prípade sa kúšeme do zadku. Ako to povedal user Braňo v inej diskusii - ak ste presvedčený že zem je plochá, tak sa vám pokusy o jej oboplávanie zdajú šialené.

No a aby som bol fér, odpoviem aj na vašu otázku - "Ako odstránite nesprávnu investíciu" - podľa možnosti tak aby som nevyvolal hromadnú nezamestnanosť. Ak som sa napríklad posledný rok 8 hodín denne venoval pestovaniu paradajok a zistím že mi všetky zhnili na poli (nesprávna investícia kapitálu - pracovnej sily), má teraz logiku aby som ďalší rok nezamestnaný sedel na zadku a premýšľal o tom aký je svet hrozný?

01.12.2010 | MartinTT

No pokiaľ to bude dom, ktorý nevyužívam a neviem ho ani nijako predať tak mi to bude fakt jedno. V opačnom prípade sa nebude jednať o zlé aktívum.
Nie nemá to žiadnu logiku. Lenže ty stále vychádzaš, že nezamestanosť tu je preto, že nie je práce. Nezamestnanosť tu je hlavne preto, že tu existuje niečo ako odvody a minimálna mzda. Takže treba trochu rozlišovať.

01.12.2010 | grgo

Heh, tak toto je fakt úsmevné. Takže mám to brať tak, že npr. v roku 1933 bola v USA 25% nezamestnanosť kvôli odvodom a minimálnej mzde? Skúste si niečo prečítať o dôvodoch vzniku social security a minimálnej mzdy (dávam do pozornosti najmä dátum vzniku systému): en.wikipedia.org/wiki/Social_Security_%28United_St­ates%29

en.wikipedia.org/wiki/Fair_Labor_Standards_Act

01.12.2010 | MartinTT

Asi som sa zle vyjadril. Aj kvôli tomu. Krátkodobá nezamestnanosť môže byť kľudne aj vyššia ako 25 % pri neexistencii odvodov a min. mzde. Z dlhodobého hľadiska však nie.

01.12.2010 | TYTO

Vazeni grgo, brano, pavol suda and co.

vieme, ze etrend je medium, kde sa diskutuje na úrovni. No toto, co ste v tejto diskusii predviedli je EXTRAORDINARY. Chcem vam naozaj uprimne podakovat. Pritom, nezačalo to úplne najlepšie ("oh môj bože...").
Len na pripomenutie štábnej kultúry, este tak pred 100 rokmi si Frege vymienal listy s Husserlom (obaja matematici, logici), s takýmito formuláciami:
"Veľavážený pán Doktor!
Zaslaním Vašej Filozofie aritmetiky , ako aj inzerátu Schröderových Prednášok o algebre logiky a Vašej state o deduktívnom kalkule a obsahovej logike ste ma potešili o to viac, že sám som sa takýmito otázkami veľa zaoberal...
...
Dúfajúc, že výmena myšlienok bude medzi nami ešte pokračovať a že niečím prispeje k podpore vedy zostávam
s hlbokou úctou. Váš oddaný Dr. G. Frege."
Zaujímavé pritom je, že v recenziách na svoje diela sa nie že kritizovali, skôr intelektuálne demolovali.

Ak ide o vec, psychológia a demagógia musia ísť bokom.
Asi tak nejako ako tu. WELL DONE!

01.12.2010 | TYTO

jedna historická poznámka (z okolo roku 1350.)

Karol IV. vydával v krízovej situácii mestám, které mu požičali peniaze dlžné listiny, podľa nich istinu pôžičky tvorilo "židovské obyvateľstvo" (majetok panovníka).
„S klauzulí, že její umoření může být provedeno při nejblíže příštím židovském pogromu, kdy se město může zmocnit peněz a majetku vyloupených židů nebo i převzít domy po těch, kteří budou během pogromu ubiti“.

Dnes už (naštastie) nejde o straty na životoch. Čiže sme ďalej. No worry, bude to fajn.