Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rudolf Zajac: ...je to taký hybrid

21.03.2006, 22:25 | Zuzana Horníková | Gabriel Beer | © 2006 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Neziskovky v zdravotníctve ho nikdy veľmi nebavili. Určite podstatne menej ako akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac hovorí, že agendu transformácie štátnych nemocníc na neziskové organizácie hneď od nástupu do funkcie šéfa rezortu prenechal štátnemu tajomníkovi Petrovi Ottingerovi. V každom prípade, malým nemocniciam, medzi ktoré patria aj mnohé štátne neziskovky, odporúča sebareflexiu. Inak očakáva, že môžu mať problém prežiť.

Na rovinu, čo si o neziskovkách, bývalých štátnych nemocniciach, myslíte?

Drvivá väčšina vznikla preto, aby sa vyhla zákonu o verejnej službe a odmeňovaniu podľa tabuliek. Možno keby sa mi v decembri 2002 podarilo prelomiť prezidentovo veto a zlikvidovať tabuľkové odmeňovanie v nemocniciach, nebolo by toľko neziskoviek.

Ako sa im darí ekonomicky?

Zatiaľ ukazujú slušné výsledky, no nie všetky. Viaceré preukázali ekonomickú životaschopnosť, znížili dlhy a postupne zvyšujú platy, napríklad Bardejov, Nové Mesto nad Váhom alebo Lehnice. Nedajú sa vo všeobecnosti odsudzovať ani obhajovať. Sú tu a nemáme s nimi úplne zlé skúsenosti. Uvidíme, ako to bude ďalej.

Znie to, ako by vám na neziskovkách niečo prekážalo.

Nepáči sa mi, že nevieme, čo vlastne transformácia príspevkových organizácií na neziskové znamená. Je alebo nie je to odštátnenie, privatizácia? Je to taký hybrid, ktorý si vyžaduje veľkú novelu zákona o neziskových organizáciách.

28_Zajac.jpg

Niektoré nemocnice získali zamestnanci nemocníc za pár desiatok tisíc korún, iné stáli niekoľko miliónov. Podľa akých kritérií sa vyberali víťazné projekty?

Kritériá neboli len o peniazoch, dôležité boli medicínske projekty. Súhlasím, že to je vágny pojem, čo je dobrý a čo zlý medicínsky projekt. Hodnotila to komisia na ministerstve zdravotníctva, následne určovala poradie záujemcov. V tej komisii sedeli ľudia, ktorí by mali mať za to zodpovednosť. Aj keď je pravda, že len za mojej éry je na sekcii zdravotnej starostlivosti na ministerstve už štvrtá generácia úradníkov. To ukazuje, ako ministerstvo vykrvácalo na ľuďoch.

Čakalo sa od vás, že zredukujete lôžka a zracionálnite sieť nemocníc.

To sa čakalo, no nemohol som to spraviť. To je prirodzená funkcia poisťovní. Ony musia na základe kvality, výkonov a ceny rozhodovať, ktorá nemocnica alebo oddelenie prežijú.

Prečo to nerobia?

Poisťovne historicky neplnia túto povinnosť, okrem toho nemali zatiaľ možnosť. Len minulý rok sa transformovali na akciové spoločnosti a teraz od nich čakám, že začnú využívať vlastné zdroje efektívnejšie.

A prečo to nerobili ani v minulosti? Veď na to nemuseli byť akciovkami.

Stále sú pod silným vplyvom lekárskej loby aj pod tlakom občanov, ktorí si mýlia fyzickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti s jej efektívnou dostupnosťou. Chcú mať nemocnicu za domom, no nezaujíma ich, či je naozaj kvalitná. No a je to aj o politike.

Čo tým myslíte?

Každý každého pozná, Slovensko je malé. Nikdy som o tom konkrétne nehovoril a možno ani nebudem. No dobre viem, aké boli na mňa tlaky. A ako mi bolo dobre, že som v tejto vláde ako nezávislý. Keď chcete tlakom odolať, musíte mať trochu samovražedné sklony.

Medzi lekármi sa pomerne otvorene rozpráva o tom, ako sú niektoré zariadenia preferované pred inými.

Áno, rozpráva sa dosť napríklad o zvýhodňovaní dialýz, niektorých laboratórií a spoločných vyšetrovacích zložiek. No povrávať sa môže všeličo. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa prestali regulovať ceny za jednotlivé výkony v nemocniciach a poisťovniam sa neprikazovalo, aké platobné mechanizmy majú používať. Inak bude vždy existovať miera subjektivity a nikdy nemáte istotu, či cenový výmer, ktorý vznikol na ministerstve, nie je výhodný pre jedného poskytovateľa náhodou preto, lebo v ňom majú ľudia z ministerstva svoje podiely.

Ak by poisťovne k čisteniu siete nemocníc naozaj pristúpili, ktoré špitály sa toho majú obávať najviac?

Z pohľadu akútnej zdravotnej starostlivosti budú najviac ohrozené malé nemocnice. Nemajú podmienky, aby ju mohli plnohodnotne poskytovať. A čaká sa od nich niečo iné. Že budú liečiť chronické prípady, zabezpečia dlhodobú liečbu a sociálno-zdravotné služby. Malé nemocnice podľa mňa nebudú zanikať, no budú meniť činnosť. Určite majú význam, ale nie v liečbe akútnych a ťažkých ochorení. Potrebujú sebareflexiu. Mali by byť nemocnicami prvého kontaktu, stabilizovať pacienta a zabezpečiť jeho prevoz do inej nemocnice.

Preto, lebo majú menej skúsených lekárov?

Primár malej nemocnice môže byť rovnako vedomostne kvalitný ako primár tej veľkej. Otázka znie, či má aj také prostriedky, lieky, možnosti. Aj my vieme spraviť ťažkú operáciu, hovoril primár v najmenšej nemocničke v trenčianskom regióne. To je pravda, ale tieto operácie väčšinou končili ako komplikácie v Slovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Trúfnu si poisťovne robiť takéto rozhodnutia? Veď Všeobecná zdravotná poisťovňa si zatiaľ dovolila položiť len malú nemocnicu v Želiezovciach.

Ak to mám povedať natvrdo, tak Želiezovce sa zničili samy a Všeobecná sa len tvárila, že bola pri tom. No poznám iný prípad. V Novej Bani na internom oddelení nemal kto slúžiť. Všeobecná bola povinná vypovedať s nimi zmluvu. Neurobila to. Na Slovensku sú pôrodnice, ktoré urobia ročne sto, stodvadsať pôrodov. Každá slušná pôrodnica musí mať prax aspoň s tisíc pôrodmi ročne, inak je ohrozená kvalita starostlivosti.

Foto – Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)