Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ruskí investori nemajú záujem o Slovensko

12.09.2010, 00:01 | Oleg Kazankov

Krajinu pod Tatrami Rusi pokladajú len za dopravný koridor pre tranzit surovín (Názor)

  • Tlačiť
  • 2

Na večné časy a nikdy inak. Tento okrídlený vyraz sa vzťahuje na dlhodobý mínusovú bilanciu Slovenska v obchode s Ruskom. Vlani tento deficit dosiahol vyše dve miliardy eur. Viac ako 90 percent dovozu z Ruska tvorí ropa, plyn, jadrové palivo, uhlie, suroviny. Tieto čísla a informácie zvučali pri návšteve ruského prezidenta Dmitrija Medevedeva na Slovensku v apríli tohto roku. Vlastne obchod s Ruskom pre Slovensko plusový nikdy ani nebol. A toto slovenské mínus bude aj naďalej rásť. Lebo slovenský priemysel je odkázaný na ruské suroviny a energonosiče a musí ich kupovať nezávisle od politickej či ekonomickej situácie v krajine. Sami Slováci vyvážajú do Ruska málo.

Zastupujem slovenské firmy na ruskom trhu, viem z vlastných skúseností, čo hovorím. Rusi nemajú záujem o slovenské výrobky. Rusi nechcú investovať na Slovensku. Situáciu by bolo možné zmeniť, keby slovenský štát podporoval vlastné firmy pri ich vstupe na ruský trh a pri priťahovaní ruského kapitálu na Slovensko. No opak je pravdou. Na Slovensku sa menia pravicové a ľavicové vlády. Každá na začiatku vládnutia deklaruje ako kľúčový bod svojej zahraničnoobchodnej politiky prehĺbenie ekonomickej spolupráce s Ruskom. Červené čísla v obchode s Ruskom však od vlády k vláde len rastú.

Kvázi zástupcovia

Jednou z príčin tohto stavu je činnosť obchodných radcov Slovenska v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Úspešne spolupracovať s obchodnými radcami Slovenska v zahraničí v terajšom stave je ťažké. Sú nekompetentní. Za bývalej vlády sa na tieto funkcie dostalo veľa náhodných ľudí.

Aj v dobrých supermarketoch predavačov najprv školia, robia psychologickú prípravu, učia ako neodradiť zákazníka, keď preňho nemajú potrebný tovar. Až potom ich pustia do terénu. Obchodní zástupcovia SR z rezortu hospodárstva túto výučbu asi nepotrebujú. Predtým ako odídu do Ruska, vôbec nemusia absolvovať veľkú obchodnú stáž alebo pracovať na Ministerstve hospodárstva (MH) SR. Dokonca ani nemusia dobre ovládať ruštinu. Stačilo poznať správneho človeka na bývalom ministerstve a zahraničný pobyt, dobrý plat, diéty, cesty, rôzne akcie v inej krajine majú zabezpečené. Príkladov je dosť.

Keď treba zohnať nejakú informáciu pre slovenskú firmu, ktorú nemôžem zistiť cez vlastné kontakty a na internete, kontaktujem slovenských radcov. Nežiadam od nich nič osobné pre seba, zastupujem podniky, ktoré tvoria exportný potenciál Slovenska. Štátni zástupcovia SR v Kyjeve či Moskve majú však vždy neúrekom práce. Na moje otázky reagujú v najlepšom prípade zdržanlivo, často podráždene.

Konkrétny príklad

Vlani som hľadal rúry pre oceľové konštrukcie nového terminálu na bratislavskom letisku. V Rusku a na Ukrajine je výrobcov rúr neúrekom. Išlo o štátnu zákazku. Chcel som cez obchodné zastupiteľstvo (OZ) Slovenska v Kyjeve zabezpečiť dovoz čo najrýchlejšie a najlacnejšie. Reakcia na môj prvý dopyt? Žiadna. Po urgencii mi OZ poslalo na e-mail zoznam ukrajinských výrobcov rúr. Žiadne názvy podnikov, odporúčania či komentáre. V emaili bolo len 31 webových adries. Najprv som poctivo klikal na odkazy. Zistené informácie ma nepovzbudili, zo zvedavosti som začal rátať, čo mi to OZ Slovenska v Kyjeve poslalo. Sedem stránok neexistovalo vôbec, desať patrilo firmám, ktoré s rúrami nemajú nič spoločné. osem firiem predávalo plastové rúry. Šesť stránok naozaj patrilo závodom, vyrábajúcim rúry, ale mali zastavenú výrobu.

Takú istú a ešte kvalitnejšiu prácu by som mohol spraviť aj v Bratislave na internete. Namiesto toho aby boli v teréne, jednali, hľadali, presviedčali zahraničných partnerov, zástupcovia radšej trávia čas na internete v teplej kancelárii, sťahujú z internetových databáz nedôveryhodné údaje, neoverujú ich a posielajú slovenským firmám.

Obrátil som sa o pomoc na Obchodné zastupiteľstvo Ruskej Federácie v Bratislave. Tu sa ku mne správali oveľa ústretovejšie a profesionálnejšie. Už o niekoľko dní som mal na stole cenové ponuky od ruských závodov. Závody sú ďaleko od slovensko-ukrajinskej hranice, veľkú prirážku k cene robila doprava. OZ RF presvedčilo výrobcov, aby pri prvom obchode so Slovenskom zostali na výrobnej cene a netlačili na so stopercentnú platbu vopred, opatrní Slováci budú kupovať len na akreditív. Na OZ RF pracujú profesionáli, spolupracovať s nimi bola radosť. Pocit spolupatričnosti zostal. Potom mi ľudia z OZ RF pomohli ešte neraz.

Slovenskí obchodní zástupcovia v bývalom ZSSR tak nepracujú. Len pán Viktor Borecký v Kazachstane dodržuje obchodnú kultúru. Zdvorilo odpíše na e-mail, poradí, spojí s kým potrebujem.

Z ostatných zástupcov SR nemám taký dobrý pocit. Obsluhujú predovšetkým "svoje" firmy, ktoré ich na túto funkciu posunuli, alebo vlastné firmy na Slovensku. Keď sa objaví dopyt z Ruska, alebo sa črtá zaujímavý obchod či tender, túto informáciu poskytujú predovšetkým "svojim" firmám. Na prácu pre štát, ktorý im vypláca odmeny, a na prácu pre všetky slovenské firmy bez preferenčných obmedzení radcom jednoducho nezostáva čas.

Úloha zástupcu

Aká je hlavná úloha obchodného zástupcu? Predať tovar, zabezpečiť prísun peňazí za tovar do pokladnice firmy či štátu. Práca slovenských zástupcov v Rusku a SNŠ má opačný smer. Pretože presvedčiť Rusov kupovať slovenské výrobky sa im nedarí, radšej ťahajú peniaze z pokladníc slovenských firiem. Práca je sústredená na zorganizovanie účasti slovenských firiem na jednej-dvoch výstavách v Rusku a jednej či dvoch podnikateľských misiách do Ruska ročne. Misie zvyčajne prinášajú slovenským firmám nulové výsledky. Okrem zberateľov suvenírov do slovenských stánkov na veľtrhoch chodí málokto. Za neúspech zástupcovia zodpovednosť nenesú. Vždy môžu povedať, že stretnutie s ruskými partnermi zorganizovali oni, za neúspech môžu slovenské firmy samy. To, že zvolili nevhodných partnerov a poriadne stretnutia nepripravili, pravdaže, pripúšťať nebudú. Majú ďalší bod v povinných výkazoch.

Takéto zastúpenie krajiny v zahraničí má výslovne formálny charakter. Viac je zamerané na písanie výkazov, ako na výsledky práce. Takúto činnosť v Rusku volajú pokazucha, v slovenčine je to niečo ako výkazníctvo alebo alibizmus.

Po návrate na Slovensko odchádzajú radcovia pracovať zo štátnej služby do súkromných, neraz vlastných firiem. Neexistuje následnosť v zastupiteľskej práci, snaha v nej zostať, odovzdať skúsenosti nasledovníkom, ako v iných krajinách. Panuje nekoncepčnosť a chaos.

Nová vláda chce presunúť obchodných radcov v zahraničí z Ministerstva hospodárstva a výstavby (MHV) na Ministerstvo zahraničia. Nie je to zlý nápad. Myslím si, že MZV SR má viac predpokladov ako MHV SR zvýšiť profesionalitu a zodpovednosť štátnych obchodných radcov v zahraničí. Osobne si myslím, že ministerstvo zahraničia si udržiava najväčšiu profesijnú úroveň, zodpovednosť a vlastnú tvár pri všetkých vládach. Ostatné ministerstva sa snažili prispôsobiť politickému tlaku vládnej moci.

Dezorganizácia obchodu

Okrem zástupcov je potrebné zmeniť celkový prístup k obchodu s Ruskom. Doteraz tu panuje dezorganizácia a výkazníctvo namiesto reálnych výsledkov. Slovensko je ekonomicky príliš slabá krajina, aby jej podnikateľské subjekty konali vo veľkom Rusku samostatne. Prístup k informáciám o potrebách Ruska a aktuálnym ruským dopytom musí byť rovnaký pre všetky slovenské firmy. Ruský trh je obrovský a nevybalansovaný. Čo sa nedá robiť v jednom regióne bez problémov, dá sa spraviť alebo predať v inom. Trh Ruska takmer každodenne poskytuje nové príležitosti. Treba len rýchlo konať.

Žiaľ, tieto informácie sa nedostávajú na správne miesta. Držia ju u seba rôzne skupiny, ktoré preferovalo MH SR za minulej vlády. Ministerským úradníkom je oveľa pohodlnejšie pracovať, keď v Rusku niekto za nich organizuje aktivity. Každoročné medzivládne komisie prinášajú výsledky len firmám, ktoré sú dopredu zanesené do záverečných protokolov. Väčšinou sú to podniky štátne alebo blízke ministerstvu. Ostatné firmy na vlastný účet cestujú do Moskvy nadarmo. Prijímacia strana im pravdaže zabezpečí nejakých partnerov na rokovanie, ale budú to náhodní partneri, vhodní len pre popíjanie kávičky. A ministerskí úradníci vykážu v záverečných správach veľký záujem strán o spoluprácu.

Podobné akcie okrem MH SR radi organizujú SARIO, SOPK a rôzne priemyselné asociácie. Vždy majú rovnaký scenár, ale aj účinkujúcich. Na Slovensko prídu z Ruska dvaja – traja ruskí podnikatelia a desať všelijakých úradníkov. Tu na nich čakajú ministerskí úradníci, najvyšší predstavitelia dvadsiatich či štyridsiatich spoločností – konatelia, predsedovia predstavenstiev, generálni a obchodní riaditelia. Sú to skúsení ľudia, ale neviem prečo si všetci myslia, že Rusi sem prišli niečo kúpiť. Prišli sem v nádeji niečo predať alebo vychutnať odmenu nadriadených za poctivú prácu u pohostinných bratov Slovákov. O kúpu na Slovensku nemajú záujem, v Rusku je teraz všetko.

Nezáujem

Ruskí investori nemajú o Slovensko záujem. Treba si to priznať. V posledných rokoch som sa venoval hľadaniu ruských investorov a ich pritiahnutiu na Slovensko. Mám určité skúsenosti.

Jedinou veľkou ruskou investíciou na Slovensku bolo 74 miliónov dolárov v roku 2002 od firmy Jukos za 49-percentný balík akcií Transpetrolu. O tejto, pre Slovensko problémovej, transakcii bolo toho popísané dosť, nemá zmysel to opakovať. Po napätých právnických a medzištátnych vyjednávaniach slovenský štát vlani získal svoj balík späť. Ďalšie pozoruhodné investície z Ruska na Slovensko doteraz neprišli.

Podľa údajov OZ RF v Bratislave je na Slovensku oficiálne zaevidovaných približne 120 firiem s ruským kapitálom, ale sú to väčšinou obchodné a sprostredkovateľské firmy. Celkovo investície z Ruska u nás neprekročili tri milióny dolárov. Smiešne číslo v porovnaní s investíciami napríklad Nemecka na Slovensku – viac ako 3,5 miliardy eur. Táto čiastka viac ako tisíckrát presahuje ruské investície. Pritom sami Rusi radi investujú v Nemecku. Len oficiálne potvrdené ruské investície v Nemecku presiahli tri miliardy dolárov, neoficiálnych je niekoľkokrát toľko.

Na moju priamu otázku, prečo Rusi neinvestujú na Slovensku, mi expertný portál OPEC (Otvorená Ekonomika) dôvody nezáujmu ruských biznismenov o Slovensko vysvetlil jasne: "Ruský investor nepotrebuje Slovensko, lebo je to malý a úzky trh. Radšej ide do Nemecka, Francúzka, Anglicka, hľadá partnerov tam, kde trh odbytu je väčší. Slovensko zostáva pre Rusko predovšetkým dopravným koridorom pre tranzit a odbyt surovín".

Rusov teraz na Slovensku čakajú azda nie menej ako v roku 1945 (pozor – nie v 1968!). Ruskí investori a podnikatelia však Slovensko ignorujú. Je na novej vláde, či dokáže tento stav zmeniť.

Autor zastupuje slovenské firmy na ruskom trhu.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP

  • Tlačiť
  • 2

Tagy ministerstvo hospodárstva