Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Šéf SHMÚ: S budúcoročným rozpočtom nebudeme schopní ani vydávať výstrahy

23.09.2014, 12:25 | Peter Brejčák | © 2014 News and Media Holding

Ministerstvo financií na budúci rok plánuje pre Slovenský hydrometeorologický ústav o dve tretiny nižší rozpočet, ako je ten tohtoročný. Generálny riaditeľ ústavu Martin Benko v rozhovore pre TREND.sk vysvetľuje, prečo by v takejto situácii ústav nebol schopný ani len poskytovať svoje základné služby.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Stále SHMÚ hrozí zníženie rozpočtu z tohtoročných 6,8 milióna eur na budúcoročných 2,45 milióna?

Áno, je to tak, aj keď rozhovory ešte neboli ukončené. Zatiaľ ale nemáme správy, že by to malo byť inak. Ako je vidieť aj na grafe financovania SHMÚ za posledné roky, je to vážny problém. Nech by som robil akékoľvek racionalizačné opatrenia, takýto rozpočet nám nedovolí udržať naše aktivity. Naše činnosti, ako meteorológia, hydrológia, klimatológia, meranie kvality ovzdušia sú vzájomne prepojené a ukončenie časti z nich by ohrozilo funkčnosť tých, ktoré sú na ne napojené. Predpovedať napríklad zvýšenie hladiny riek bez kvalitného meteorologického a hydrologického monitoringu a ich vzájomnej koordinácie sa jednoducho nedá.

Je tohtoročný rozpočet dostačujúci?

Absolútne nie. Je zároveň potrebné poznamenať, že tohtoročných 6,8 milióna eur je na úrovni roku 2001. Za trinásť rokov sme sa posunuli niekam inam. Máme kvalitnejšie monitorovacie a vyhodnocovacie zariadenia. Týka sa to aj rozsahu našich meteorologických či hydrologických aktivít, ale aj ich zabezpečenia a ich rozsahu. Už teraz nám na tento rok vychádza deficit.

Na základe akých kritérií dospeli zodpovední na ministerstve financií k sume 2,45 milióna eur?

Na základe vykonaného auditu v rámci opatrení ESO od ministerstva vnútra. Ten však podľa nášho názoru vychádza z mimoriadne nepresných, niekedy až klamlivých údajov a informácii. Niektoré z návrhov a podkladov v audite hraničia doslova s demagógiou. (Poznámka redakcie: Počas autorizácie došlo k nepresnej formulácii odpovede.)

Ako by sa prejavilo zníženie rozpočtu o dve tretiny na fungovaní ústavu?

Rýchlo by sme sa s našim rozpočtom dostali do záporných čísel, čo momentálne vyzerá veľmi reálne. Neboli by sme schopní uhrádzať naše záväzky, ani len platiť za elektrinu, dátové prenosy, a tak ďalej. Fungovali by sme na základe dobrej vôle dodávateľov, kedy by nás odpojili. V takom prípade by sme nemali ako merať, ale ani zbierať potrebné údaje či už o počasí, vode alebo kvalite ovzdušia. Nemali by sme ako vydávať výstrahy na povodne, búrky, silný vietor, v zime na sneženie a podobne. Všetky tieto činnosti sú dôležitou súčasťou našich úloh, ktoré nám ukladá legislatíva a ktoré vedú k ochrane zdravia a majetku osôb.

SHMÚ ale nie je len o výstrahách. Ako jediný napríklad prevádzkujeme online monitorovaciu sieť rádioaktivity ovzdušia. Ak by na území Slovenska nastala havária, nedokázali by sme situáciu monitorovať. Prevádzkujeme systémy monitoringu ovzdušia, nefungovala by ani prevádzka riadiaceho strediska ozónového a smogového varovného systému. Správy reportujeme aj do Európskej únie, z ktorej by sme mali postihy za nedodržiavanie našich povinností.

Komu všetkému SHMÚ poskytuje predpovede?

Okrem klasických predpovedí, ktoré v automatizovanej forme nájdete na našom webe alebo v médiách, poskytujeme aj špecializované predpovede firmám, napríklad energetickým spoločnostiam, ktoré vďaka tomu objednávajú konkrétne objemy plynu alebo silovej elektriny. Chyba v predpovedi počasia tak znamená veľké finančné straty. Špecializované predpovede poskytujeme aj poisťovniam, Národnej diaľničnej spoločnosti, armáde, letectvu a tak podobne.

Ak by nedošlo k zmene plánovaného rozpočtu, SHMÚ by nebol schopný spomínané služby poskytovať?

Áno, dá sa to tak zhrnúť. V súčasnosti je na nás vyvíjaný tlak na racionalizáciu činností a na obmedzovanie počtu našich zamestnancov. Avšak ak by som mal napríklad prepustiť päťdesiat ľudí, určite by sa to prejavilo na kvalite a rozsahu služieb, ktoré poskytujeme.

Stačí spomenúť tvorbu výstrah, ktoré sú v rámci verejnosti najviac viditeľné. Na to, aby sme mohli vydať výstrahu, potrebujeme mať meteorologickú a hydrologickú službu plne funkčnú, od pozorovaní a meraní v teréne na našich staniciach, cez prenos dát až po ich spracovanie, prevádzku predopovedného modelu až po ľudí, ktorí toto všetko spracujú, vyhodnotia a zvážia, či má alebo nemá byť táto výstraha vydaná.

Hydrologických staníc pri tom máme 274, automatických meteorologických momentálne 34, plánované je ich zvýšenie na sto. Tie stanice sú v teréne v nonstop prevádzke vystavené poveternostným vplyvom, potrebujeme prevádzkovať ich servis, niekedy ich zoberie voda, dokonca nám ich aj kradnú. Ak znížim počet ľudí, ktorí sa o tieto stanice starajú, nedokážem zabezpečiť ich plnú funkčnosť.

Koľko ľudí SHMÚ zamestnáva?

Momentálne je to okolo 440 zamestnancov. Stretávame sa s laickými pohľadmi, ktoré nechápu, na čo je nám toľko ľudí. SHMÚ však je nie len národná meteorologická služba, ale aj hydrologická služba a spadá pod nás aj celý systém monitoringu kvality ovzdušia a ďalšie povinnosti vyplývajúce z legislatívy. Fungujeme akoby tri ústavy v jednom.

Ste schopný tento počet nejakým spôsobom racionalizovať, ako je od vás požadované?

Poviem to polopatisticky. Ak prepustím upratovačky, budem ich musieť nejakým spôsobom nahradiť a náklady znížim len veľmi nepatrne. Keď obmedzím niektoré podporné aktivity, tak ušetrím nejaké peniaze. Avšak najdrahšie činnosti, ktoré ústav musí zabezpečiť, súvisia práve s meraniami a monitoringom. Zabezpečujeme veľmi špecifické služby, nikto iný to nerobí. A tie služby sú drahé.

Napríklad prevádzkujeme národnú sieť meteorologických radarov, momentálne sú dva a budujeme ďalšie dva, na prevádzku sú veľmi náročné. Aby sme mohli spracovávať a tvoriť predpovede všetkých typov potrebujeme aj superpočítač, kde už len náklady na elektrinu sú vysoké.

Bolo by možné vydávať napríklad spomínané výstrahy na základe spolupráce so zahraničnými ústavmi?

So zahraničnými ústavmi spolupracujeme, v rámci Svetovej meteorologickej organizácie prebieha veľmi intenzívna výmena údajov, pretože počasie nepozná hranice a tým pádom dostávame údaje z okolitých krajín. Napríklad Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia prevádzkuje predpovedný model, pomocou ktorého môžeme robiť predpovede na viac ako tri dni dopredu. SHMÚ prevádzkuje model Aladin, ktorý slúži na krátkodobú predpoveď nula až tri dni.

Ak by sme ale neboli schopní prevádzkovať merania na území Slovenska, nedokázali by sme vydávať ani výstrahy, pretože by sme na to nemali vstupné údaje priamo zo Slovenska a je nemysliteľné, aby nás v tejto úlohe zastupoval zahraničný ústav. Je mylný aj názor, že bez SHMÚ môžu počasie na Slovensku predpovedať zahraničné meteorologické služby. Aj tie totiž potrebujú dáta z našich meracích staníc. Bez nich môžu byť predpovede veľmi nepresné.

Bez komerčných aktivít by sme neprežili

Aká je úroveň financovania SHMÚ v porovnaní s týmito zahraničnými službami?

Robili sme si základné porovnanie výdajov na meteorologické služby v prepočte na jedného obyvateľa. Na Slovensku je to v tomto roku 1,26 eura na osobu. Môžeme sa pýtať, či je to veľa, ale nie je to iba meteorologická služba, ale aj hydrologická služba a kvalita ovzdušia. Český hydrometeorologický ústav, ktorý má podobné kompetencie ako my, má 1,69 eura na osobu za rok. Ak sa ale pozrieme ďalej, nemecká meteorologická služba, ktorá sa zaoberá iba čisto meteorológiou, má 2,89 eura, Holandská kráľovská meteorologická služba 2,29 eura.

Napríklad vo Fínsku je to 8,79 eura na osobu na rok a tiež je len meteorologickou službou. Počtom obyvateľov je to podobná krajina ako Slovensko a majú síce väčšiu rozlohu, ale severné, riedko zaľudnené oblasti nemusia mať zabezpečené takou hustotou meraní, ako my.

Spomínali ste dva radarové body, ktoré momentálne budujete. Akým spôsobom financujete investície?

Spomínal som projekt, ktorý je súčasťou operačného programu životné prostredie. Väčšinu financuje Európska únia, zhruba štvrtina výdajov je zo štátneho rozpočtu. Tento projekt bol pripravovaný niekoľko rokov, už samotná skratka POVAPSYS (Povodňový varovný a predpovedný systém – pozn. redakcie) je na verejnosti relatívne známa.

V rámci projektu sa vybudujú dva nové radarové body, čiže na území Slovenska budú štyri, výsledkom bude aj automatizácia meteorologických staníc, ktorých bude približne sto, pribudne tiež stoštyridsať automatických zrážkomerných staníc. Mali by sa skvalitniť hydrologické merania, vodných tokov a podobne. Celkovo sa skvalitní celý systém výstrah. Nedokážem predpovedať, ako sa k zastaveniu činnosti SHMÚ postaví administratíva EÚ, keď do toho projektu vložila nemalé finančné prostriedky.

Máte aj iné zdroje financovania?

Štátne príspevky nedokážu pokryť všetky naše výdaje a preto využívame komerčné aktivity. Sme nútení zarábať, aby sa naše systémy udržali v prevádzke.

Aký objem peňazí z týchto aktivít získate?

Príjmy z komerčných aktivít sú na úrovni okolo štyroch miliónov eur. Samozrejme, hlavný príspevok získavame zo štátneho rozpočtu, pretože štát je prirodzene najväčším objednávateľom našich služieb. Avšak aj výpadok príjmov z našich komerčných aktivít by nás tvrdo zasiahol.

Vedeli by ste v prípade zníženia rozpočtu od štátu nahradiť príjmy takýmito aktivitami?

Závisí od toho, aký veľký by ten výpadok bol, určite nie však v objeme ako je plánovaný na budúci rok. Finančné príjmy z komerčných aktivít sú zložené z dvoch častí. Jednou sú poplatky za poskytovanie leteckej meteorologickej služby, ktorá už zo svojho princípu nemôže byť zisková, a ide v podstate o na preplácanie nákladov.

Po odčítaní takýchto príjmov nám z komerčných aktivít plynie niečo vyše milióna eur. Ak by sme sa snažili zvýšiť tieto príjmy napríklad o sto percent, potrebovali by sme väčší tím ľudí na obchodnom či marketingovom oddelení, čo by so sebou nieslo ďalšie náklady. Očakávaný výpadok by nám to aj tak nevyplnilo.

Slovenský hydrometeorologický ústavZdroj: SITA

Meriate úspešnosť vašich predpovedí počasia?

Samozrejme, robíme však viacero druhov predpovedí a každá z nich má inú metodiku tvorby, aj metodiku merania úspešnosti. Záleží tiež, či hodnotíme úspešnosť predpovedí teplôt, zrážok, oblačnosti, vetra a tak ďalej. Teplota napríklad vychádza s pomerne veľkou presnosťou.

Skôr sa ale zameriavame na vyhodnocovanie textových predpovedí, ktoré nie sú automatizované, ale píšu ich priamo naši meteorológovia. Úspešnosť predpovede na nasledujúci deň nám vychádza na približne 93 percent. S každým nasledujúcim dňom samozrejme táto úspešnosť klesá na približne 89 percent na štvrtý deň.

Niekedy sa ale stane, že vaše predpovede nevyjdú. Čím to je?

Ako príklad spomeniem našu spoluprácu s Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia. Na zasadnutí Rady v júni spomínali prípad, keď napriek trendu zvyšovania kvality týchto predpovedí, vydali v jednom dni najhoršiu predpoveď za posledných desať rokov, čo vyvolalo veľmi negatívne ohlasy členských štátov. Existujú metódy, vďaka ktorým je možné vysledovať, ako takáto chyba vznikla.

Zistilo sa, že z východnej časti tropickej oblasti Tichého oceánu prichádzali chybné údaje o prúdení vetra vo vysokých hladinách atmosféry. Vplyvom týchto zlých údajov došlo k chybe, ktorá sa šírila až ku predpovedi počasia v rámci európskych krajín. Niekedy je atmosféra tak zložitá a v tak nestabilnom stave, že aj malá chyba vzdialená tisíce kilometrov od nás ovplyvní aj naše predpovede v Európe.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Tagy Martin Benko, ministerstvo životného prostredia, SHMÚ