Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Šéf SPP: Spočítame straty a uvidíme

02.12.2008, 17:46 | Kristian Slovák | © 2008 News and Media Holding

Podľa Bernda Wagnera je tlak regulátora v poriadku, no škrtanie nákladov „len tak“ nie.

  • Tlačiť
  • 8

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má za sebou ťažký rok. A pred sebou ďalší. V súboji so štátnym akcionárom a s regulačným úradom ťahá za kratší koniec. Nezvyšovanie cien plynu teší voličov, no firme len za minulý rok spôsobí stratu viac ako 33 miliónov eur. Predseda predstavenstva Bernd Wagner zatiaľ nevidí možnosť, ako dostať peniaze späť. Nenamieta proti tlaku regulátora na zvyšovanie efektívnosti firmy. No pri škrtaní nákladov chce od regulátora zdôvodnenie.

SPP podpísal dlhodobú zmluvu s Gazprom Exportom o kúpe a preprave plynu. Ste spokojný?

Som rád, že sme zmluvu podpísali načas. Z pohľadu energetickej bezpečnosti dáva dostatok záruk SPP i slovenským spotrebiteľom. Od januára 2009 tak môžeme počítať s bezpečnými dodávkami plynu.

Mohlo sa vôbec stať, že by ste novú zmluvu do konca roka nepodpísali?

sppckarrozhovor01.jpg

V rokovaniach ide o dohodu dvoch strán. Chceli sme sa dohodnúť načas, ale stále sme sa snažili dosiahnuť najlepšie podmienky pre nás ako firmu a pre Slovensko. Aj preto rokovania trvali tak dlho.

O čo ste sa s Gazprom Exportom najviac „bili“?

Kúpna zmluva je o kvalite a cene produktu. Pri kvalite hovoríme napríklad i o spôsobe či o štruktúre odberu plynu. Cena a takto definovaná kvalita sú spojené.

Európske médiá informujú o cenách plynu v rozptyle od 300 do 500 dolárov za tisíc kubických metrov. Akú cenu ste uhrali?

Zmluvy ako táto obsahujú cenový mechanizmus. Cena sa odvíja od cien ropy a ropných produktov a v našom prípade aj od vývoja kurzu dolára. Cena za plyn je v rámci dlhodobej zmluvy pohyblivá. Naša nákupná cena sa mení každý mesiac.

Zmenil sa v porovnaní s prechádzajúcim kontraktom cenový vzorec?

Vzorec je iný, ale je to obchodné tajomstvo. No stále je previazaný s vývojom cien ropy a ropných produktov.

V ostatných mesiacoch analytici, ale napríklad i nemecký protimonopolný úrad spochybňovali zmysel previazanosti cien plynu na vývoj cien ropných produktov. Je to ešte stále vhodný cenový nástroj?

Som presvedčený, že takéto prepojenie nás ako zákazníkov chráni. Transparentne ukazuje, od čoho sa cena odvíja. Trh s ropou je oveľa likvidnejší ako trh s plynom. Podľa môjho názoru by bolo riziko neadekvátnych cien oveľa vyššie, ak by toto prepojenie neexistovalo.

Cena ropy v ostatných mesiacoch prudko poklesla. Ako to ovplyvňuje biznis s plynom?

Tento mesiac [december] platíme za plyn ešte vysoké ceny, keďže zmeny pri rope a ropných produktoch sa pri plyne prejavujú oneskorene. Vysoká cena ropy z leta, keď sa pohybovala na hranici 150 dolárov za barel, stále ovplyvňuje naše ceny plynu.

Takže na jar môžu slovenskí odberatelia, ale i SPP počítať s poklesom cien?

Záleží na tom, s čím tie ceny porovnávate. Keďže sme ceny zatiaľ nezvyšovali, je dnes ťažko hovoriť o poklese.

Opakovane ste sa pokúšali zvýšiť ceny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) požiadavky neakceptoval. Napriek poklesu cien ropy v ostatných mesiacoch tvoríte v obchode s domácnosťami stratu?

Za rok 2008 určite zaznamenáme výraznú stratu. Bude sa pohybovať na úrovni viac ako miliarda korún [33 mil. €].

Stratu máte iba z predaja komodity ako takej?

Je to strata, ktorú dosiahneme na predaji plynu domácnostiam. Vrátane nákladov spojených s prepravou a distribúciou plynu konečným spotrebiteľom.

Podľa rozhodnutia regulátora nebudete zvyšovať ceny plynu pre domácnosti ani na budúci rok. Zvažujete na budúci rok ďalší cenový návrh?

Dnes môžeme konštatovať, že vzhľadom na aktuálne rozhodnutie regulátora očakávame aj v roku 2009 v obchode s domácnosťami straty. Konkrétne to bude závisieť od reálneho vývoja na trhu.

Pre zamietnuté žiadosti na zvýšenie cien plynu SPP avizoval, že zvažuje právne kroky. Ako si môžete straty v segmente domácností vyrovnať?

Je príliš skoro o tomto rozprávať. Uzavrieme obchodný rok 2008, zistíme presnú stratu v biznise s domácnosťami a potom uvidíme, aké budú ďalšie kroky.

Ako môžete dostať náhradu za vzniknutú stratu? Musíte ísť až na súd?

Podľa novej regulácie si nemôžeme straty z minulého obdobia dorovnať vyššími cenami v budúcom období. V minulom regulačnom období fungoval kompenzačný mechanizmus. Ak sme zarobili viac, vrátili sme. Keď sme zarobili menej, vybrali sme nasledujúci rok. Bol to štandardný mechanizmus.

Takže akú máte možnosť dorovnať straty z roku 2008?

Neexistuje taká možnosť.

Musíte akceptovať stratu?

Tak zatiaľ chápeme nové pravidlá, ktoré podľa môjho názoru vytvárajú problémy.

Mohli by ste sa súdiť?

Teoreticky môžete ísť na súd kedykoľvek a domáhať sa svojich nárokov. Je to základné ústavné právo. Ale, ako som povedal, ešte je predčasné hovoriť, čo presne spravíme.

Netlačí vás regulátor cenami pre domácnosti do krížových dotácií?

Krížové dotácie sú zakázané. A nesnažíme sa vykryť stratu vyššími maržami v iných oblastiach. To ani nie je možné, keďže konkurencia v biznise s priemyselnými odberateľmi narastá i na Slovensku.

Priemyselný sektor alebo aspoň jeho časť chce od vlády reguláciu tiež.

Nemôžem vylúčiť, že sa to stane. Osobne som presvedčený, že by to nebol správny spôsob, ako sa vyrovnať s budúcimi problémami energetického sektora. Regulácia znamená odstránenie trhu.

Ako ovplyvní nová regulácia a nezhody SPP a štátu v súvislosti s cenami pre domácnosti investičnú aktivitu firmy?

Energetika je dlhodobý biznis. Potrebuje spoľahlivý legislatívny rámec.

Aký je dnes slovenský legislatívny rámec ovplyvňujúci podnikanie v energetike?

Osobne sa trochu obávam. Nenazval by som ho úplne stabilným. Hlavne zákon o energetike, ak sa za dva roky zmení trikrát. Ani z pohľadu regulácie sa nedá nazvať práve stabilným. Z dlhodobého pohľadu – ktorý reflektuje aj energetická stratégia – potrebuje energetický sektor enormné investície, potrebujete stabilné rámcové podmienky tak, aby ste mohli robiť investičné rozhodnutia.

Regulátor tvrdí, že nový spôsob regulácie má zefektívniť fungovanie energetických firiem.

Nemám nič proti zvyšovaniu efektívnosti. Z môjho pohľadu je to správne smerovanie. Robíme to už roky. Lenže je potrebná jedna zásadná vec: musíte mať dovolené pokryť si náklady. A tu sme videli – predovšetkým v roku 2008 – situácie, keď sa to nestalo.

Takže nový spôsob regulácie od roku 2009 vám neumožní pokrývať všetky náklady?

sppckarrozhovor02.jpg

Obávam sa, že sa dostaneme do situácie, keď budeme mať problém pokryť oprávnené náklady. Hovorím o oprávnených nákladoch nevyhnutných na naše podnikanie.

Regulátor mohol aj v minulosti znižovať vaše náklady.

Ak si regulátor spočíta, napríklad benchmarkom, že naše náklady sú päť percent nad trhom, a zníži ich, nemám s tým problém. Problém začnem mať vtedy, keď regulátor povie, že náklady sú vysoké, a ruší ich. Len tak. Pretože potom už neviete, na čo sa môžete spoľahnúť.

Slovensko má možnosti diverzifikácie. Prečo stále nakupujeme sto percent domácej spotreby z Ruska?

Možnosti diverzifikácie sme pred začiatkom rokovaní s Gazpromom podrobne preskúmali. Diverzifikácia je otázka spoľahlivosti a ceny. Došli sme k záveru, že možnosť, ktorú sme si vybrali, je z nášho pohľadu pre cenu a spoľahlivosť najlepšia.

Do slovenského firemného sektora pomaly prichádza konkurencia. Prečo prichádzajú teraz? Je to kvôli sprísnenej regulácii pri domácnostiach?

Nemyslím si, že je to spojené s reguláciou domácností. Chápem, že idú do biznisu s priemyslom. Určite by nevstupovali na trh, kde nemôžu robiť zisk, ako v prípade domácností.

Aktuálna regulácia domácností tak odsúva príchod konkurencie do tohto segmentu?

Investovali by ste do sektora, kde nemôžete zarábať? Komerčne orientované firmy tam nepôjdu, ak nemôžu robiť zisk.

Ak sa vláda rozhodne regulovať ceny energií aj pre priemysel?

Potom hrozí to isté.

Môže príchod nových hráčov na malý slovenský trh znamenať aj prebytok plynu na iných trhoch?

Môže byť prebytok. Ale ak mám byť úprimný, z dlhodobého pohľadu prebytok plynu v Európe nevidím. Aj z dnešného pohľadu má vysokú hodnotu, ak máte plyn zaručený na dvadsať rokov. Osobne očakávam, že by mohlo dôjsť i k nedostatku. Predovšetkým ak dnes vidíme pokles cien energií a s tým súvisiaci pokles investícií v produkcii.

Sme svedkami príchodu konkurencie na slovenský trh. Kedy pôjde na zahraničné trhy SPP?

Zvažujeme tento krok. Dokonca sme už rozhodli o založení dcérskej spoločnosti v Česku.

Kedy začnete českým firmám predávať plyn?

Dúfame, že budeme schopní začať budúci rok.

Európska únia dlhodobo tvrdí, že liberalizácia je cesta za nižšími cenami a silnejšou konkurenciou. Dnes silnie v Európe práve regulácia.

Liberalizácia a regulácia môžu fungovať popri sebe. No reguláciu treba obmedziť na oblasť, kde existujú skutočné prirodzené monopoly. A toto je pre mňa oblasť sietí. Tu potrebujete transparentnú, férovú, plánovateľnú a stabilnú reguláciu. V oblasti obchodu s plynom či s elektrinou si nemyslím, že regulácia je tá správna cesta.

Kam viedli liberalizačné snahy Európskej únie? Vrátane právneho rozdelenia energetických firiem? Ceny to neznížilo...

Som presvedčený, že právne rozdelenie je predpoklad funkčnej konkurencie. Vidíte to i na Slovensku, konkurencia prichádza. Síce až teraz, no firmy najprv obsadzujú veľké trhy a potom prichádzajú na menšie.

Nemáte problém s právnym unbundlingom. Ako sa staviate k vlastníckemu rozdeleniu integrovaných energetických firiem?

Osobne nie som presvedčený, že vlastnícky unbundling je správny spôsob, ako dosiahnuť energetické ciele EÚ. To dosiahneme aj tým kompromisom v podobe právneho rozdelenia.

Nie je najväčším problémom pri vlastníckom rozdelení európskych energetických firiem obava z toho, že by mohli skončiť v ruských či v arabských rukách?

Ťažko povedať, v ktorých rukách by nakoniec skončili. Z pohľadu biznisu pre mňa nie je veľký rozdiel, kto je v skutočnosti akcionár. Pokiaľ sa akcionár správa rozumne a, predovšetkým, kým sú sieťové firmy regulované.

Brusel sa už niekoľko rokov snaží dať do poriadku európsku energetiku. No opakovane konštatuje prílišnú závislosť EÚ od dovozov. Nezlyháva bruselská energetická politika?

Nemyslím si, že snahy Bruselu neviedli k žiadnym výsledkom. Otázka je, s akými očakávaniami sa proces naštartoval. Ak sa očakávali lacné energie, tieto očakávania boli zlé. Energie sú obmedzené a budú ešte obmedzenejšie v budúcnosti. Ale práve preto je dôležité mať energetickú stratégiu. Existuje iba jeden správny spôsob, ako sa vyrovnať s rastúcimi cenami energií či so závislosťou od dovozov: energie treba šetriť. Je to najlacnejší spôsob a stále existuje veľa priestoru na efektívnejšie využívanie energií.

Nižšia spotreba znamená menej biznisu pre vás.

Áno. Ale preferujem zákazníka, ktorý je schopný zaplatiť účty s trhovými cenami, pred zákazníkom, ktorý nie je schopný účty platiť. Úspory nás z krátkodobého hľadiska môžu stáť peniaze, no z dlhodobého hľadiska stabilizujú vzťah so zákazníkom.

Pohľad SPP na nové plynovodné projekty ako Nabucco či Nord Stream sa v čase menil. Ako sa k nim staviate dnes?

Nord Streamu sa určite dočkáme. Chápem, prečo sa má postaviť Nabucco – kvôli diverzifikácii a zvýšeniu energetickej bezpečnosti Európy. Ale ako vidíte, projekt neprebieha bezproblémovo. No logika za ním je pre mňa plne pochopiteľná.

Potrebujeme nové plynovody?

Áno. Predpovede dopytu po plyne hovoria – i keď sa niektoré v dôsledku vplyvu finančnej krízy upravujú –, že jeho spotreba bude rásť. A keďže európske zdroje sa zmenšujú, bude sa veľká časť dodatočného plynu do Európy dopravovať.

Nestačia na to existujúce prepravné kapacity? Žiadna z nich nie je vyťažená na sto percent.

Toto sú dlhodobé projekty. Ak chcete zabezpečiť energetickú bezpečnosť Európy o dvadsať, tridsať rokov, musíte na tých projektoch začať robiť teraz.

Ak sa zrealizuje, bude Nord Stream konkurovať prepravným sieťam SPP.

Áno. Nord Stream je konkurent. Ale ak sa stane, čo predpovedám – teda vzrastie spotreba plynu –, tak by som to pre slovenskú sieť nevidel pesimisticky.

Spotreba plynu nemá rásť iba v Európe, ale aj v Indii, Číne a Japonsku.

Z toho dôvodu má význam mať dlhodobý kontrakt a prístup k plynu.

Európa sa snaží na jednej strane diverzifikovať, na druhej strane politicky odmieta plyn z Iránu. Ten by mohol bez problémov naplniť aj plynovod Nabucco. Dostane sa v dohľadnom čase iránsky plyn do Európy?

Toto je pre mňa ťažké zhodnotiť, keďže ide o čisto politickú záležitosť.

Potrebujeme iránsky plyn?

Odhliadnuc od celej politiky okolo toho – vždy je lepšie, keď máte viac dodávateľov.

Ako vnímate diskusie o možnom vytvorení plynového kartelu?

Určite by som to neuvítal. Oslabilo by to naše pozície. Tiež by to zničilo konkurenciu na strane produkcie. Ale nemám veľké obavy, že plynárenský kartel vznikne.

Gazprom sa dlhodobo snaží uchytiť v Európe aj ako koncový dodávateľ.

Majú jasnú stratégiu participovať na celej reťazi pridanej hodnoty. Od produkcie, veľkoobchodu až po maloobchod. Podarilo sa im to vo viacerých krajinách. Očakávajú vyššie zisky, ako keby sa mali obmedziť iba na veľkoobchod.

EÚ i jednotlivé členské krajiny sa pred Gazpromom bránia. Nerady ho púšťajú do domácich energetických aktív. Má nejaký význam obmedzovať predaj európskych aktív do cudziny?

Podľa môjho osobného názoru ide o politickú záležitosť. Veľmi profitujeme z voľného pohybu kapitálu na svete. A tento princíp by sme mali rešpektovať. Podľa mňa tvorí bohatstvo.

    Bernd Wagner (42) študoval ekonómiu na univerzite v Bochume, vzdelanie si prehĺbil v Štokholme. Krátko po ukončení štúdia nastúpil do skupiny E.ON Ruhrgas, kde pracoval na oddelení podnikového financovania, neskôr na oddelení pre fúzie a akvizície. Od roku 1999 vykonával funkciu regionálneho manažéra E.ON Ruhrgas International pre strednú a východnú Európu. Od roku 2002 pracuje na plný úväzok na Slovensku. V roku 2005 nastúpil do predstavenstva SPP, ktorému od júla 2008 predsedá.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 8