Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slováci nepracujú najdlhšie, vláda situáciu nezvláda

07.02.2014, 05:30 | Peter Brejčák | © 2014 News and Media Holding

Slovensko trápi vysoká nezamestnanosť. Nie je síce najvyššia ani v rámci eurozóny, ani v rámci Európskej únie, ale patrí jej iné prvenstvo. V žiadnej inej krajine nie je taký vysoký podiel nezamestnaných dlhodobo, teda ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok.

  • Tlačiť
  • 11

Na Slovensku je podľa aktuálnych štatistík OECD tento pomer 63,9 percenta z nezamestnaných, nasledujú ho Írsko (59,4 %) a Estónsko (56,8 %). V tomto ukazovateli sú na tom lepšie aj krajiny zápasiace s viac ako dvadsaťpercentnou nezamestnanosťou - Španielsko a Grécko.

Na Slovensku je v priemere osoba bez práce viac ako tridsať mesiacov, v susednom Maďarsku je to približne sedemnásť, v Česku šestnásť a v Poľsku necelých trinásť mesiacov.

Ekonomickú krízu z tejto situácie úplne viniť nemožno - nielen dlhodobá nezamestnanosť bola na Slovensku jedna z najvyšších už v počiatkoch harmonizovaného merania. „Značnú zásluhu na súčasnom stave majú málo, ak vôbec účinné aktívne opatrenia trhu práce a nevhodne nastavený sociálny systém,“ hovorí pre TREND.sk Ivana Oravcová z Inštitútu zamestnanosti, mimovládnej neziskovej organizácie.

„Znížiť nezamestnanosť na Slovensku do roku 2016 na mieru, akou je priemer v krajinách eurozóny,“ uviedol ciel vlády premiér Robert Fico ešte v novembri minulého roka. Súčasná nezamestnanosť je podľa údajov Eurostatu na úrovni 13,8 percenta, v eurozóne je to dvanásť a priemer všetkých krajín EÚ je 10,7 percenta.

Vláda bojuje na viacerých frontoch

Proti nezamestnanosti tak vláda bojuje na viacerých frontoch. „Ministerstvo práce sa v riešení nezamestnanosti zameriava na tri hlavné skupiny, a to na mladých nezamestnaných, rizikovú skupinu ľudí nad 50 rokov a na dlhodobo nezamestnaných,“ uvádza pre TREND.sk Barbora Petrová z tlačového oddelenia ministerstva.

Konkrétnym opatrením zameraným na zníženie dlhodobej nezamestnanosti sú od 1. novembra minulého roka nižšie odvody. Zatiaľ čo ich bežná výška je 35,2 percenta hrubej mzdy, pri prijatí viac ako rok nezamestnanej osoby zamestnávateľ štátu platí len sociálne odvody vo výške 1,05 percenta. Z hľadiska zdravotného poistenia je zamestnanec poistencom štátu.

Opatrenie má však aj obmedzenia. Takto zamestnaná osoba môže v hrubom zarábať najviac 536 eur, teda 67 percent priemernej mzdy a nie je dôchodkovo ani zdravotne poistená. „Do Sociálnej poisťovne sa môžu prihlásiť ako dobrovoľní poistenci,“ dodáva ministerstvo.

Paralelné trhy práce

O účinnosti týchto opatrení na zníženie dlhodobej nezamestnanosti sa však dá pochybovať. „Súčasné opatrenia k jej zníženiu zásadne neprispievajú,“ myslí si I. Oravcová z Inštitútu zamestnanosti.

„Slovenský trh práce sa nachádza v situácii, kde nie je podstatná otázka, či sa niečo robí, ale ako sa to robí. Akákoľvek snaha totiž môže vyjsť na zmar, ak nie je dobre premyslená. Bohužiaľ, práve toto je prípad súčasných vládnych nástrojov,“ dodáva I. Oravcová.

Navyše, do budúcnosti Inštitút zamestnanosti nie je optimistický. Aj vďaka očakávanému rastu ekonomiky v najbližších rokoch budeme pozorovať znižovanie nezamestnanosti, tá dlhodobá však bude pravdepodobne klesať oveľa pomalšie ako celková – podobne ako to bolo v období rastu v rokoch 2005 až 2008.

Inštitút preto ako riešenie situácie navrhuje tzv. inkluzívne zamestnávanie. To spočíva vo vytvorení paralelného pracovného trhu pre dlhodobo nezamestnaných, na ktorom by pôsobili inkluzívne podniky. Maximálna dĺžka zamestnania by bola dva roky. Za tú dobu by mali zamestnanci získať dostatočné skúsenosti a návyky, aby sa mohli vrátiť na klasický trh práce.

Základnou podmienkou pre fungovanie tohto trhu sú štátne garancie zákaziek generovaných v rámci inkluzívneho verejného obstarávania. Na rozdiel od klasických sociálnych podnikov by tak nefungovali na základe dotácii.

„Vzhľadom na to, že dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané, inkluzívne práce by boli manuálne a verejne prospešné. Ide napríklad o čistenie a zametanie ulíc, odhrabávanie snehu, sadenie stromov, či rôzne rekonštrukcie,“ uvádza príklady I. Oravcová.

Nemecku pomohli reformy

Hlavnou nevýhodou inkluzívneho zamestnávania je priame zapojenie štátu a teda aj zaťaženie jeho rozpočtu. Táto prekážka by sa dala vyriešiť väčšou nepriamou podporou podnikateľského prostredia, podobne ako sa to udialo v Nemecku.

V roku 2002 nemecký kancelár Gerhard Schröder vymenoval tzv. Hartzovu komisiu (podľa Petra Hartza, personálneho riaditeľa Volkswagenu), aby navrhla opatrenia na zníženie dlhodobej nezamestnanosti. Hartzova komisia navrhla a presadila celkovo štyri reformy.

V rámci prvých troch, ktoré vstúpili do platnosti v rokoch 2003 a 2004, prebehla reforma úradov práce, vláda podporila tvorbu tzv. Ich-AG (Ja, a.s.) – firiem založených nezamestnanou osobou a zvýhodnila pracovné miesta so skráteným úväzkom, v ktorých firma a zamestnanec platia minimálne odvody.

Najdôležitejšou a zároveň aj najkontroverznejšou reformou bola až Hartz IV z roku 2005. V rámci nej bola okresaná výška sociálnych dávok, najmä podpory v nezamestnanosti a dávky pre dlhodobo nezamestnaných. Výsledok na seba nenechal dlho čakať – ľudia prestali vysedávať doma a začali pracovať.

Nezamestnanosť v Nemecku (absolútne čísla, v tis.)
Rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
Dlhodobo nezamestnaní 2 177 2 400 2 365 2 015 1 625 1 450 1 382 1 191 1 045
Absolútny počet nezamestnaných 4 200 4 529 4 194 3 562 3 094 3 188 2 918 2 484 2 300
Podiel dlhodobo nezamestnaných (v %) 51,83 52,99 56,39 56,57 52,52 45,48 47,36 47,95 45,43
Zdroj: štatistiky OECD

Dôkazom úspešnosti reforiem je pokles počtu nezamestnaných od roku 2005 do roku 2012 o takmer dva milióny ľudí a pokles dlhodobo nezamestnaných ľudí na menej ako polovicu. Nezamestnanosť v Nemecku klesala dokonca aj v krízových rokoch a jej tendencia je klesať aj naďalej.

Negatívne zmeny prevyšujú pozitívne

O boji proti dlhodobej nezamestnanosti v krátkosti s Martinom Hoštákom z Republikovej únie zamestnávateľov

Čo je najväčším problémom v súvislosti so zamestnávaním ľudí?

V uplynulých dvoch rokoch došlo v mnohých oblastiach k zásadnému zhoršeniu podnikateľského prostredia. Konkrétne ide o Zákonník práce, zmeny v daniach a odvodoch či rozširovanie kolektívnych zmlúv.

Ako hodnotíte aktivity vlády na znižovanie dlhodobej nezamestnanosti pomocou nižších odvodov?

Zníženie odvodového zaťaženia a motivovať tak zamestnávateľov k vytváraniu pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, teda prevažne menej kvalifikovaných, s horšími alebo takmer žiadnymi pracovnými návykmi, je krok správnym smerom.

Aké ďalšie opatrenia by ste navrhovali?

Opatrenia na podporu zamestnanosti by mali ísť ruka v ruke s celkovým skvalitňovaním podnikateľského prostredia a vytváraním podmienok pre tvorbu nových pracovných miest všeobecne.

Takéto drobnejšie, aj keď pozitívne, opatrenia nedokážu dostatočne kompenzovať negatívne dopady vymenovaných zmien. Čiže navrhujem určite i systémové zmeny, ktoré zabezpečia dlhodobo udržateľné zlepšenie situácie na trhu práce a práve i zníženie veľmi vysokého podielu dlhodobo nezamestnaných. Je potrebné uvoľniť legislatívny rámec trhu práce a zároveň zmeniť systém vzdelávania tak, aby odrážal potreby ekonomiky.

  • Tlačiť
  • 11

Tagy nezamestnanosť