Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenka roka: Nie je dobré rýchlo sa pýtať pacienta, ako sa cíti, a pritom zapisovať

28.05.2019, 14:00 | Mária Hunková | © 2019 News and Media Holding

Martina Dubovcová získala v pomerne mladom veku ocenenie Slovenka roka v kategórii zdravotníctvo. Keď sa stala vedúcou sestrou na Psychiatrickej klinike v Univerzitnej nemocnici Martin, svoje miesto a rešpekt si musela postupne vybojovať. Aká to bola cesta a ako staršie sestry niekedy vyčleňujú mladšie, aktívne kolegyne, porozprávala v rozhovore pre TREND.

  • Tlačiť
  • 0

Získali ste ocenenie Slovenka roka, no predtým aj Biele srdce. Ktorá cena má pre vás väčšiu váhu?

Cenu Slovenka roka považujem za o niečo prestížnejšiu, pretože mi bola udelená v kategórii zdravotníctvo. Vnímam to teda tak, že je to ocenenie všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov. Biele srdce si tiež vážim, je to významné ocenenie sesterskej profesie a bolo moje prvé v pomerne mladom veku.

Chceli ste byť vždy zdravotnou sestrou?

V detstve som chcela byť letuškou. Neskôr ma zlákala lekárska očná prax, no nevzali ma na medicínu. Napriek tomu som ako absolventka Strednej zdravotníckej školy v Martine chcela v tomto sektore zostať. A tak som sa rozhodla, že sa budem venovať ošetrovateľstvu. Povolanie sestra je podľa mňa povolaním budúcnosti a vidím v ňom priestor aj na osobný rast. Mňa napríklad zaujal výskum. Po ukončení magisterského štúdia na fakulte ošetrovateľstva som sa preto rozhodla prihlásiť na doktorandské štúdium. Popri práci som tak mala príležitosť ďalej sa vzdelávať.

Neprehliadnite

To znamená, že ste ako doktorandka učili na fakulte. Ako prijali staršie sestry, že im prednáša taká mladá a v zásade ešte bez praxe kolegyňa?

Nebolo jednoduché postaviť sa v takom mladom veku pred skúsené sestry. Nedostávala som pozitívnu spätnú väzbu. Vnímali to tak, že im nemám čo povedať. Na začiatku ma to trápilo, ale potom som si povedala, že sa cez to prenesiem a budem sa venovať tomu, čo chcem.

Ako ste sa dostali v takom mladom veku na pozíciu vedúcej sestry psychiatrickej kliniky?

Psychiatria nebol nikdy môj vysnívaný odbor. No ešte popri štúdiu som pracovala na psychiatrickej klinike v Sučanoch. Tu som zistila, že táto práca nie je len o práci s pacientom, ale že psychiatrické ochorenia sa dotýkajú aj celej rodiny či spoločnosti, ktorá má stále silné predsudky voči týmto pacientom.

Jedného dňa vyhlásili výberové konanie na vedúcu sestru tu v martinskej nemocnici. Tým, že som ambiciózna a rada sa stále učím nové veci, pretože považujem vzdelanie za našu najsilnejšiu zbraň, povedala som si, že to vyskúšam a možno tak získam skúsenosti aj na manažérskom poli. Podarilo sa.

Ako vás prijali kolegyne?

Keď som sa hlásila na túto pozíciu, nezamýšľala som sa nad tým, že ja ju síce chcem, ale druhá strana ma nemusí prijať. Musím povedať, že začiatky boli pre mňa ťažké. Nebolo jednoduché získať si sestry na svoju stranu. Až taká neznáma som síce pre ne nebola, pretože som sem chodila so študentmi na prax, ale nebola som súčasťou ich tímu, ktorý teraz vediem. Vtedajšia zostava sestier neprijala hneď zmeny, ktoré som tu chcela zaviesť. Časom som si ale väčšinu získala na svoju stranu a doteraz nám to funguje.

Čo konkrétne ste tu menili?

Snažila som nastaviť systém práce tak, aby sestra bola čo najviac s pacientom a aby ho aj vnímala. Aby to nebolo tak, že za ním príde na izbu, rýchlo sa ho spýta, ako sa cíti, popritom vypisuje dokumentáciu a beží na ďalšiu izbu.

Martina DubovcováZdroj: Milan David

Dá sa to pri veľkom počte pacientov a malom počte sestier?

Keďže na našom oddelení máme nastavený pre pacientov presný režim, viem, kedy má čas pre seba, alebo kedy s ním pracuje napríklad rehabilitačný terapeut. Vtedy si môžem viesť dokumentáciu. Keď som pri pacientovi, mám sa venovať jemu, nenúteným rozhovorom zisťovať jeho zdravotný stav. Je to o samotnej motivácii sestry k tomu takto pristupovať. Niekedy sa totiž stáva, že keď už máme pacienta na oddelení opakovane, sestry sa s ním už toľko nerozprávajú. Som proti tomu, aby sa takto skĺzalo do zabehaných koľají.

Boli situácie, kedy vás staršie sestry konfrontovali s tým, že teória je jedna vec a prax druhá? Kedy ste museli uznať, že nemáte dostatok skúseností?

V začiatkoch sa to stávalo veľmi často, ale brala som to tak, že

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS
s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)