Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenské knižnice uviazli v minulom storočí

26.10.2002, 23:17 | MARCELA HERDOVÁ

  • Tlačiť
  • 0

Čitateľom chýbajú v slovenských knižniciach nové knihy a moderné technológie. Knižnice si tak neplnia svoju úlohu. Aj preto záujem o požičiavanie kníh dlhodobo klesá. Kým začiatkom 90. rokov používalo knižnice takmer osemnásť percent obyvateľov Slovenska, o desať rokov neskôr klesol tento pomer na 12,6 percenta ľudí s platným knižničným preukazom.

Popri špičkových inštitúciách existuje výrazná väčšina takých, ktoré nemajú na obnovu knižných fondov, nehovoriac o nákupe počítačov či zavedení internetu. Sídlia v nevyhovujúcich priestoroch a pre nízke mzdy nedokážu prilákať nových mladých pracovníkov.

Legislatíva bez peňazí

Slovensko dostalo pred dvoma rokmi nový knižničný zákon a o rok skôr vznikla aj Ústredná knižničná rada ako poradný orgán rezortu kultúry. Tá stihla pripraviť stratégiu slovenského knihovníctva aj program elektronizácie knižníc. Dokumenty ukazujú nedostatky knižničného systému, ich riešenie však nie je kryté reálnymi peniazmi.

Stratégia sa nezaoberá napríklad tým, či sú počet a štruktúra knižníc dostatočné alebo naopak. V súčasnosti pripadá jedna verejná knižnica približne na dvetisíc obyvateľov. Okrem toho tieto knižnice presunula reforma pod samosprávne kraje. Ich vybavenosť bude teda závisieť od regionálnych úradníkov, a najmä od toho, koľko budú mať peňazí. K prípadnému zrušeniu alebo zlúčeniu knižníc však budú stále potrebovať súhlas ministerstva kultúry.

Samosprávni úradníci naznačujú, že poskytnú financie len na prevádzku knižníc, ale „na rozvoj si budú musieť zarobiť samy“, pripomína predsedníčka Slovenskej asociácie knižníc Mária Kadnárová. Manifest UNESCO o verejných knižniciach pritom stanovuje, aby poskytovali základné služby bezplatne. A preto aj pri úvahách napríklad o zvyšovaní poplatkov treba zvažovať, aby časť používateľov neodradili.

Ako pripúšťa bývalá riaditeľka odboru múzeí, galérií a knižníc Ministerstva kultúry SR Andrea Doktorová, vznikol koncept, ale nepriniesol finančné prostriedky. Legislatívny rámec je potrebné doplniť zdrojmi, inak viaceré ustanovenia ostanú len v deklaratívnej rovine, dodáva Tibor Trgiňa, generálny riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB). Tá spolu so Slovenskou národnou knižnicou v Martine zostala pod priamou gesciou centrálnej vlády.

Fondy starnú

Ak sa knižničné fondy nedopĺňajú, starnú a stávajú sa nepoužiteľnými. „Situácia je najhoršia vo verejných knižniciach, lepšie vybavené sú vedecké a akademické inštitúcie,“ upozorňuje A. Doktorová.

Vlani napríklad predstavovali celkové neinvestičné náklady vedeckých a verejných knižníc zhruba 616 miliónov korún. Väčšina však smerovala na bežnú prevádzku. Na nákup fondov zostalo len dvanásť percent. Aby sa ich úroveň „viditeľne zlepšila“, potrebovali by aspoň dvojnásobok, myslí si predseda Ústrednej knižničnej rady a zároveň šéf národnej knižnice v Martine Dušan Katuščák. Pritom cena nových informačných zdrojov rastie ročne v priemere o desatinu.

T. Trgiňa dodáva, že nedostatkom peňazí trpia aj vedecké knižnice. „Na existenciu máme financií dosť, na rozvoj nie, pričom UKB patrí k najrozvinutejším knižniciam na Slovensku,“ zdôrazňuje. Knižnica investuje do nákupu informačných zdrojov „rádovo menej“ ako inštitúcie podobného rangu vo vyspelom svete. A tak používateľ často nemá k dispozícii ani základné dokumenty z odbornej literatúry. Nehovoriac o elektronických informačných zdrojoch.

M. Kadnárová upozorňuje, že knižničný systém je na Slovensku stále na okraji záujmu. Nie to však len chyba štátnej správy. Podľa D. Katuščáka je potrebný aj tlak zdola, ktorý by ukázal, že o knižnice je záujem. Ako príklad uvádza M. Kadnárová akademické knižnice, kde si používatelia „vynútili skvalitnenie služieb“.

Boj sponzorov

Súkromná sféra sa zatiaľ o financovanie knižníc nezaujíma. „Nemáme vychovanú podnikateľskú vrstvu, ktorá by si uvedomovala, že to robí pre budúcnosť. V zahraničí je sponzorovanie knižníc česť,“ hľadá príčinu M. Kadnárová. Zároveň však pripúšťa, že manažéri knižníc majú veľké nedostatky v propagovaní ich činnosti. Nevedia „dať o sebe vedieť“.

Dušan Katuščák: Potrebujeme aspoň dvojnásobok peňazí na nákup kníh. Za dôležité považuje aj vytvorenie legislatívneho prostredia podporujúceho sponzorstvo. To je totiž podľa nej veľkou pomocou pre knižnice v zahraničí. Zákony už sponzoring podporujú. V tomto roku mali fyzické osoby po prvýkrát možnosť presmerovať jedno percento dane z príjmov na neziskovú organizáciu. Právnické osoby tak budú môcť urobiť od budúceho roka.

Nadácíí a činností mimo knihovníctva, ktoré sa uchádzajú o tieto peniaze, je však veľa. Tohtoročných 98 miliónov korún od slovenských daňovníkov si rozdelilo štyritisíc neziskových subjektov. Okrem toho rozsiahlejšiu grantovú činnosť v prospech knižníc vyvíja na Slovensku v podstate len Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorej prispievajú zahraniční donori.

Tá do roku 2000 poskytla takmer 650-tisíc amerických dolárov (podľa súčasného kurzu 28 miliónov korún). Vlani k nim pribudlo šesť miliónov korún. Vďaka ďalšiemu projektu tejto nadácie majú akademické, verejné a lekárske knižnice na Slovensku prístup k on-line databázam zahraničných odborných časopisov.

T. Trgiňa upozorňuje, že UKB ako štátna knižnica „síce vie o limitoch štátneho rozpočtu, ten však bude vždy hlavným finančným zdrojom“. Možnosti a význam grantov sa podľa neho preceňujú.

Knihovníkom zostáva ešte možnosť obrátiť sa na programy rezortu kultúry, predovšetkým Pro Slovakia. Ale aj o tieto peniaze príliš veľký záujem, lebo sa z nich financujú všetky sféry slovenskej kultúry. I preto sú názory knihovníkov na podporu z tohto zdroja nejednoznačné.

„Program poskytuje prostriedky práve na také aktivity knižníc, ktoré by si samy z rozpočtu nemohli dovoliť. Napríklad na prácu s historickými fondmi,“ pochvaľuje si M. Kadnárová. Niektoré knižnice peniaze ani nežiadajú, lebo vedia, že ich nedostanú, hovorí zasa D. Katuščák.

Informačný stredovek

Katastrofálny je vo verejných knižniciach stav pripojenia na internet. Potvrdil to tohtoročný prieskum rezortu kultúry. Vo vyše 2 600 verejných knižniciach majú používatelia k dispozícii 160 počítačov s prístupom na web. Lepšie sú na tom aspoň vedecké a akademické knižnice, ktoré so svetom spája sieť Sanet.

Podľa ministerstva neexistuje ani koordinácia pripájania knižníc na internet. Tie, ktoré nepatria do akademickej sféry, zväčša využívajú komerčných providerov. To prináša okrem ceny aj problém s nedostatočnou kapacitou a priepustnosťou siete. Program elektronizácie počítal s tým, že do roku 2004 by malo získať vstup na internet ďalších tristo regionálnych, mestských a obecných knižníc. Malo sa tak stať prostredníctvom vládnej siete Govnet, čo sa však skomplikovalo odstúpením od zmluvy s jej hlavným dodávateľom.

Dôležité je i zavedenie jednotného katalogizačného systému. Spracovanie dokumentov zatiaľ nikto nekoordinuje na celoštátnej úrovni. Náklady sa tým zbytočne zvyšujú odhadom o 60 miliónov korún ročne. V súčasnosti preto Slovenská národná knižnica v Martine a Univerzita Komenského v Bratislave pripravujú súborný katalóg, ktorý budú môcť využívať všetky knižnice.

Knihovníci starnú

Podľa predsedníčky Spolku slovenských knihovníkov Silvii Stasselovej chýbajú i kvalifikovaní pracovníci. O štúdium knihovníckych smerov záujem je. Ale pre nedostatočné finančné ohodnotenie pracujú absolventi, ktorí ovládajú jazyky a informačné technológie, v iných odboroch.

Priemerný mesačný plat zamestnancov v knižniciach sa pohybuje okolo desaťtisíc korún. Nezáujem mladých pracovať v knižniciach spôsobuje, že knihovnícky stav starne.

Univerzitka rekonštruuje, ostatné na obnovu nemajú

Bratislava bude mať moderné knižničné centrum.

Najneskôr začiatkom roku 2004 skončí Univerzitná knižnica v Bratislave (UKB) obnovu troch historických budov. Postupne sa zmení na moderné Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum. Celkové náklady tejto investície dosahujú 361 miliónov korún, pričom na polovicu prispela pôžičkou Rozvojová banka Rady Európy. Neskôr knižnica predpokladá ďalšie investície nad rámec tohto rozpočtu, hlavne do technologickej výbavy.

Niektoré priestory knižnica sprístupní nielen pre čitateľov, ale aj pre širokú verejnosť. Predovšetkým v rámci kultúrnych podujatí a prezentácií.

Vedenie knižnice by chcelo zvýšiť súčasný stav počítačov zo sto na tristo kusov. Približne polovica z nich bude slúžiť návštevníkom. Generálny riaditeľ UKB Tibor Trgiňa predpokladá, že obnova technológií a zariadenia knižnice by mohla byť dokončená do troch rokov. V súčasnosti sa zatiaľ renovujú fasády a strechy. Nasledovať budú hrubé stavebné práce spojené s dobudovaním rozvodov pitnej vody, kúrenia, elektriny a vzduchotechniky.

V rámci projektu budú v areáli knižnice vyhĺbené nové podzemné sklady s rozlohou takmer tisíc štvorcových metrov, ktoré by mali vyriešiť krízovú situáciu v archivovaní knižničných diel. T. Trgiňa uviedol, že knihovníci musia počas rekonštrukcie premiestniť spolu približne milión kníh.

Na podobnú rekonštrukciu väčšina knižníc nemá a nedostáva finančné prostriedky. Riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine Dušan Katuščák hovorí, že s priestormi má problém vlastne každá knižnica. „Je to najmä pozostatok z minulosti, keď sa nebudovali koncepčne a školy sa stavali bez knižníc. V budovách sú navyše často zlé klimatické podmienky, ktoré podstatne sťažujú skladovanie a ochranu dokumentov. Na výstavbu nových budov však prostriedky chýbajú,“ dodáva D. Katuščák. V zahraničí sú mnohé knižničné budovy stavané ako komunitné centrá, ktoré sú otvorené 24 hodín denne. Výstavba takýchto budov sa rozbehla už aj v Českej republike, kde postavili modernú knižnicu v Liberci, v Prahe a Brne.

Fakty o slovenských knižniciach

Podľa európskych štandardov by sa mali fondy verejných knižníc obmeniť každých dvadsať rokov. Pri súčasnom tempe by to Slovensku trvalo takmer 57 rokov.

▪ Od roku 1990 do konca minulého roka klesli fondy verejných knižníc o sedem percent.

▪ Počet používateľov verejných knižníc klesol za ostatné dva roky o 47-tisíc.

▪ Takmer 43 percent používateľov vo verejných knižniciach v roku 2001 tvorila mládež do 15 rokov.

▪ Minulý rok mali čitatelia vedeckých a verejných knižníc najväčší záujem o beletriu, kde zaregistrovali takmer osem miliónov výpožičiek.

▪ Druhou najvyhľadávanejšou položkou boli periodiká s vyše 5,5 milióna výpožičkami.

▪ Vedecké a verejné knižnice odoberajú päťtisíc cudzojazyčných titulov periodík.

▪ Kúpou získali knižnice vlani 210-tisíc knižničných jednotiek a darmi viac ako 107-tisíc jednotiek.

Autorka je spolupracovníčkou TRENDU.

Foto – Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Verejnosť nepozná zákutia stavebného práva, no vyznáva miesta všeobecného záujmu

Banálna nájomná zmluva medzi renomovanou vedeckou inštitúciou a obyčajnou krčmou môže ovplyvniť charakter obnovy historického stavebného fondu Slovenska aj v prípade, keď časť prostriedkov poskytne Rozvojová banka Rady Európy.

Izrael pomenoval po Trumpovi osadu na Golanských výšinách

Francúzi končia s plytvaním a zakážu ničenie nepredaného tovaru

Kiskovu stranu posilní bývalý veľvyslanec pri NATO

Čaputová: Slovensko trpí korupciou, oči si pred tým zakrývať nebudem

Diskusia (0 reakcií)