Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenského spotrebiteľa skúšajú krízy i príchod eura

04.03.2009, 13:57 | Jana Karlubíková

Plány domácností na veľké nákupy sa začali výrazne odkladať.

  • Tlačiť
  • 0

Ak by ste boli nútení obmedziť osobné výdavky, respektíve výdavky vašej domácnosti, ktoré položky by prišli na rad ako prvé? Takto znela otázka agentúry GfK v januárovom online prieskume, ktorého sa zúčastnilo 520 respondentov. Odpoveď nepotešila najmä majiteľov kaviarní a reštaurácií. Šetriť na káve či obede by začali tri štvrtiny zákazníkov.

Nepotešili by sa ani podnikatelia v cestovnom ruchu. Hneď druhé v poradí sú náklady na dovolenku a cestovanie, ktoré v prieskume zoškrtalo takmer rovnaké percento ľudí. Do tretice by si úspornosť spotrebiteľov odniesla elektronika. Šetrili by na nej dve tretiny opýtaných. Naopak, Slováci by sa podľa prieskumu GfK nevzdali surfovania po internete, nešetrili by ani na doprave a potravinách.

Veľké nákupy nebudú

Vedúca oddelenia finančných analýz GfK Barbora Šlosarová upozorňuje, že ide o odpovede v rovine deklarácií: „Z našich údajov zatiaľ nevieme presne povedať, či Slováci už začali na nákupoch šetriť.“ Oficiálne údaje budú k dispozícii až v neskorú jar.

zlanalada.jpg

Šéf Coop Jednoty Bratislava Adrián Ďurček hovorí o poklese predaja v prvých dvoch mesiacoch tohto roka o tri až päť percent. Ľudia sa podľa neho správajú racionálnejšie a nepodliehajú spontánnym nákupom. Nakupuje sa o niečo menej, no k významnej zmene zloženia nákupného košíka v Jednote zatiaľ nedošlo. Zákazníci ešte vo veľkom nemenia obľúbené tovary za lacnejšie náhrady.

Nakupujú to, čo predtým, len v menších objemoch a zdá sa, že častejšie. Ľudia výdavky rozkladajú. Predaj v dňoch pred víkendom, ktoré boli donedávna najsilnejšími nákupnými dňami, už oproti ostatným slabne. Podľa A. Ďurčeka dochádza k postupnému vyrovnávaniu pracovných dní a víkendov, hlavne vďaka víkendovej nákupnej turistike v susedných krajinách.

Za poklesom tržieb zatiaľ nevidí stratu zákazníkov, ale prerozdelenie objemu ich nákupov: „Pre obchodníka je to stále lepšia správa. Oveľa horšie by bolo, ak by klesol počet nákupov. Prilákať zákazníka späť je drahšie.“

Príčinou, ktorá mohla ovplyvniť spotrebiteľské správanie, sú obavy zo straty zamestnania. Či fakt, že s príchodom eura sa obchodným reťazcom, najmä v prihraničných oblastiach, zväčšil konkurenčný priestor. Aspoň pokiaľ ide o možnosti spotrebiteľov rýchlo si porovnávať ceny. Do toho všetkého obchodníkov trápi aj relatívny pokles cien v susedných štátoch spojený so znehodnocovaním ich mien oproti euru.

Oslabená dôvera

Aký vývoj zaznamenajú obchodníci počas nasledujúcich mesiacov, v Nemecku, USA či Francúzsku odvodzujú od meranej nálady spotrebiteľov. Zverejnenie indexu spotrebiteľských očakávaní dokáže zamávať hodnotami akcií predajných sietí.

Jedným z prieskumov je Spotrebiteľský barometer, ktorý na základe dvanástich indikátorov v štátoch Európskej únie zisťuje názory, očakávania a úmysly spotrebiteľov. Hodnoty koeficientu spotrebiteľskej dôvery sa pohybujú v intervale od mínus sto (maximálne obavy, nedôvera a pesimizmus) do plus sto (maximálna spotrebiteľská dôvera, spokojnosť a optimizmus).

Pre Slovensko Spotrebiteľský barometer v januári skonštatoval v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výrazné zhoršenie. Súhrnný koeficient dosiahol po sezónnom očistení a zaokrúhlení hodnotu mínus 32, čím sa Slovensko dostalo presne do stredu tabuľky.

Klesajúci trend indexu, ktorý medzi spotrebiteľov vo veľkom prišiel na jeseň, sa potvrdil piatykrát po sebe. Plány domácnosti na veľké nákupy sa začali výrazne odkladať. Medziročné zhoršenie väčšie ako desať bodov postihlo aj plány na stavebné úpravy bývania.

Od septembra minulého roka klesá každým mesiacom spotrebiteľská dôvera aj v ostatnej Európe. Z dvadsiatich šiestich štátov, ktoré v januári 2009 poskytli údaje o náladách spotrebiteľov, prevládala podľa indikátora nedôvera. Údaje sa pohybovali v intervale od mínus šesťdesiatštyri (Maďarsko) do mínus tri (Dánsko).

Menia sa

Prieskumov spotrebiteľského správania je viac. Jeden z nich koncom januára zisťoval, či majú Slováci pocit, že v posledných troch až štyroch mesiacoch zmenili svoje nákupné správanie. Pätina Slovákov z reprezentatívnej vzorky 1 027 dospelých respondentov agentúre AKO v terénnom prieskume tvrdila, že nakupuje rovnako.

Zvyšok svoje spotrebiteľské správanie v niečom zmenil. Najčastejšie respondenti uvádzali, že v poslednom období zbystrujú pozornosť pri kontrole cenoviek. Či tak ľudia robia pre novú menu alebo pre hospodársku krízu, na to riaditeľka agentúry Kamila Hříchová nevedela dať presnú odpoveď.

Slovenský spotrebiteľ od začiatku roka čelí viacerým vplyvom. Často ani zákazník sám nevie, či začiatkom roka šetril viac pre neistotu spojenú s používaním novej meny alebo pre pocit ohrozenia z krízy. K neistote sa navyše pridala plynová kríza, ktorá sa odohrala práve v najchladnejší mesiac roka.

K. Hříchová sa prikláňa k tomu, že všímanie cien je viac následkom prechodu na euro ako hospodárskej krízy: „Tri štvrtiny opýtaných subjektívne zhodnotilo, že po zavedení eura ceny vzrástli.“ Novú menu podobne vnímali aj Nemci, prekrstili ju na teuro. A keď sa takýto výskum po zavedení eura robil v Slovinsku, väčšina Slovincov mala pocit, že sa ceny v obchodoch zvýšili viac, ako tvrdil tamojší štatistický úrad.

Napriek zhoršenej nálade existuje skupina spotrebiteľov, hoci neveľká, ktorá chce práve tento čas využiť na nákupy drahých tovarov, ako sú autá alebo byty.

zlanaladatabulka.jpg

Za všetkým kríza

Tí, ktorí reagujú najflexibilnejšie, teda nákupy výrazne obmedzili alebo naopak obmedzili najmenej, sú ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí majú viac informácií, viac študujú a uvažujú o kríze.

Šetriť viac sa podľa K. Hříchovej oproti minulým rokom chystajú vyššie vekové kategórie, ale tiež najmladší spotrebitelia. Za ich rozhodnutím vidí šéfka agentúry AKO nedostatok skúseností a informácií.

Krízy sa zľakli a pripisujú jej aj dôsledky, ktoré s ňou nesúvisia: „Keď sme sa ich pýtali, čo je príčina zvýšenia cien, tak 46 percent mladých odpovedalo, že aj kríza.“ Je to podľa nej preto, že mladí vidia svet viac čierno-bielo. Spojenie je kríza – bude všetko drahšie v ich vedomí nastalo rýchlejšie.

Horšie to s deklarovaným šetrením u mladých vyzerá, ak sa ich zámer sporiť rozmení na drobné. Mladí podľa GfK nebudú na zábave šetriť a na rozdiel od strednej generácie sa nechystajú obmedzovať ani pri novej elektronike.

Prognózy agentúr sa zhodujú v prípade rýchloobrátkového tovaru. „Ten v čase krízy rastie,“ hovorí B. Šlosarová z GfK. K zásadnému šetreniu na potravinách podľa skúseností z iných krajín by nemalo dôjsť. K. Hříchová dopĺňa, že najodolnejšie proti náladám spotrebiteľov sú potraviny pre deti.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)