Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovensko a Čína: Viac politiky ako biznisu

14.07.2009, 13:29 | Martin Jesný | © 2009 News and Media Holding

Tuzemské firmy sa do Číny pretláčajú ťažko, čínske to sem neťahá.

  • Tlačiť
  • 0

Júnová návšteva čínskeho prezidenta vzbudila rozruch najmä pre nepokoje, ktoré ju sprevádzali. Prezident, premiér či ministri zdôrazňovali pred ľudskými právami pragmatickú stránku. Čína ako hospodárska veľmoc je strategický obchodný partner našej krajiny a podľa toho sa k nej treba správať, zdôrazňovali. No pohľad na čísla hovorí niečo iné. Export slovenských firiem do Číny je dlhodobo zanedbateľný, import je o niečo vyšší. Slovami účtovníkov tak obchodné partnerstvo s Ríšou stredu možno vyhodnotiť ako červenú nulu.

Slovensko má záujem o obnovenie ekonomického rastu aj za pomoci Čínskej ľudovej republiky, vyhlásil slovenský prezident Ivan Gašparovič po júnovej návšteve čínskej hlavy štátu Chu Ťin-tchaa. V podobnom duchu prehovoril aj premiér. Robert Fico tiež argumentoval hospodárskou silou Číny, keď vysvetľoval, prečo nebolo potrebné s prezidentom najľudnatejšieho štátu diskutovať na tému ľudských práv.

Ústavní činitelia vyslali správu, že vzhľadom na veľkosť a ekonomickú silu Číny by krajina ako Slovensko nemala hazardovať s dobrými vzťahmi so „strategickou destináciou“. O mimoriadnom význame návštevy hovorili politici, aj keď komentovali zásah čínskeho sprievodu proti slovenským aktivistom, ktorému sa polícia iba prizerala.

Jednoznačne znejúce tvrdenia však majú slabé miesta. Otázne je, o čo by vrcholní politici reči o kľúčovom obchodnom partnerstve opreli. Ako brána pre vstup Číňanov na európske trhy Slovensko veľa nezarába. Podobných brán je mnoho. Ani obchodnou štatistikou si politici nepomôžu. Podiel Číny na slovenskom exporte sa ráta na desatinné miesta.

Nič dramatické

cervenanula01.jpg

Je nepopierateľné, že Čína patrí medzi svetové hospodárske veľmoci. Deväťpercentný rast HDP na tri bilióny eur v minulom roku, keď už na dvere búchala finančná kríza, vzbudzuje rešpekt. Podobne ako čísla zahraničného obchodu. Export štátov Európskej únie do Číny dosiahol vlani 170 miliárd dolárov.

Medziročne narástol o takmer pätinu. Keď sa však hovorí o obchodnom partnerstve, treba pripomenúť aj objem opačne prúdiaceho tovaru. Hodnota čínskych produktov na trhoch EÚ vlani atakovala hranicu tristo miliárd dolárov. Import aj export Únie v prípade Číny rastú rovnako rýchlo.

Svetoví politici narastajúce čísla poznajú. Vedome sa usilujú o dobré vzťahy s krajinou pod kuratelou komunistickej strany, ktorá rastie vďaka predaju na svetových trhoch. Reč pritom nie je len o európskych politikoch. Nedávno sa citlivým debatám s komunistickými pohlavármi vyhla šéfka diplomacie USA Hillary Clintonová. Najmä v oblasti ľudských práv.

No slovenskí politici si len ťažko môžu pomôcť číslami pri odôvodňovaní sympatií k Číne. Pragmatickým záujmom krajiny sa zatiaľ veľmi oháňať nemôžu. Pri letmom pohľade do štatistík zahraničného obchodu je zjavné, že export do Číny na úrovni 432,78 milióna eur vlani slovenskú ekonomiku príliš neťahal. Napriek citeľnému medziročnému zvýšeniu predstavoval iba 0,9 percenta slovenského vývozu.

Na dramatické zmeny v obchode to nevyzerá ani tento rok. Za prvé štyri mesiace vyviezli slovenské subjekty do Číny tovary a služby za takmer sto miliónov eur. Ak by obchodná bilancia mala byť dôvodom na nadbiehanie, diplomatické vzťahy by mali vyzerať opačne. Zaujímavejšie totiž vyzerá biznis so Slovákmi pre Číňanov. Do konca apríla dosiahol ich dovoz 727 miliónov eur, za celý minulý rok 2,86 miliardy eur. Ukazuje sa, že týmto smerom sa obchodným aktivitám darí omnoho lepšie.

Dumping a protekcie

Čína presadzuje svoje obchody po svete mimoriadne efektívne. Využíva jeden z najúčinnejších nástrojov podpory exportu – menový dumping. Čínska mena jüan je oproti iným konvertibilným menám trvalo a citeľne podhodnotená. Napriek tlaku Únie a silnejúcej nervozite USA čínska vláda revalvuje menu iba pomaly.

Slovo dumping sa v súvislosti s najľudnatejším štátom sveta používa aj v iných súvislostiach. Snahu čínskych firiem presadiť sa na zahraničných trhoch takto označujú konkurenti často. Svetu ešte viac ako nízke ceny prekáža systém podpory čínskeho exportu. V niektorých prípadoch dokonca došlo k opatreniam na ochranu trhu. Príkladom je móda.

V októbri 2006 zaviedla Európska únia 16,5-percentné dovozné clo na čínsku koženú obuv. Napriek hlasným výhradám Číny, no neskôr už aj mnohých firiem zo samotnej Únie. To keď si uvedomili, že clo sa týka aj ich vlastnej výroby, ktorú v Číne zhusta organizujú. Účinnosť cieľ vlani v októbri vypršala a v súčasnosti sa vedú rozsiahle debaty o ich obnovení.

Vlastný trh si pritom Čína protekcionisticky chráni v obchode i vo výrobe. Dobrým príkladom je dovoz automobilových súčiastok. K dovoznému clu desať percent pridáva Čína ďalšiu dovoznú prirážku vo výške pätnásť percent, ak sa dovezené dielce v Číne zabudujú do montovaného auta.

Ak teda európske či americké automobilky vyrábajú v Číne, dosahuje zaťaženie dovážaných komponentov rovnakú výšku, ako keby dovážali hotové autá. Hoci sa EÚ, USA a Kanada snažia túto prax zmeniť, zatiaľ sa im to nepodarilo. Nezmenila sa ani po tom, ako Svetová obchodná organizácia (WTO) dala za pravdu sťažovateľom.

Keď sa západné štáty pokúšajú chrániť domáce trhy pred záplavou čínskeho dovozu, argumentujú často nižšou kvalitou. Dokladajú nálezy znalcov a súdne zákazy nekvalitných výrobkov či nevhodných látok objavených v produkcii Made in China.

Snažia sa brániť najmä nutnou certifikáciou technickej zhody. No Čína nezaostáva. Tamojšie firmy pri mnohých produktoch dosahujú kvality západných konkurentov. Prípadne sa snažia získať európsku pečiatku pre doma vyrobené výrobky aj inou formou, napríklad cez partnerské firmy na pôde Únie.

Z dávnych časov

Pod makroekonomicky malými číslami hospodárskej spolupráce sa skrýva pre niektoré firmy slušný biznis a zaujímavé projekty. Ide najmä o strojárske odvetvie. To predstavuje s pätnásťpercentným podielom na tvorbe HDP najvýznamnejší priemyselný sektor čínskej ekonomiky. Napĺňa sa tak rozhodnutie čínskej vlády spred niekoľkých rokov, podľa ktorého má byť sektor do roku 2010 nosným pilierom národného hospodárstva.

Rozsiahly obchod sa pred pár rokmi podaril tlmačským Slovenským energetickým strojárňam (SES), ktoré dodali kompletné kotolne pre dva päťstomegawattové bloky uhoľnej elektrárne Shen Tou. Túto zákazku dokončili v roku 2005.

Bol to najmä výsledok dobrej práce obchodníkov SES, konštatuje Miloš Križko, ktorého firma Sinoconsult asistuje viacerým slovenským podnikom pri rokovaniach v Číne. Prvé dodávky pre elektráreň Shen Tou realizovali SES v roku 1986. Výrobu pre ďalšie dva bloky získali v spolupráci s dvojicou pekinských firiem, ktoré disponujú štátnym povolením obchodovať so zahraničím v oblasti energetických celkov.

Ako výrobca pre energetiku im snaha domácich politikov nadbiehať Číne vyhovuje. „Sme presvedčení, že práve Čína patrí do teritórií, kde politická podpora zo strany slovenskej vlády môže byť významným faktorom úspechu,“ tvrdí generálny riaditeľ SES Martin Paštika.

Firma by sa rada uchádzala aj o ďalšie zákazky v krajine vrátane dodávok pre projekt výstavby dvoch blokov Shen Tou. Tam zatiaľ politika nepomôže. „Projekt výstavby 5. a 6. bloku Shen Tou nebol zaradený do päťročného plánu,“ uvádza sa v správe z obchodného teritória, akú pravidelne vytvárajú obchodné oddelenia slovenských ambasád.

Správa uvádza ako perspektívne oblasti obchodu s Čínou aj oceľové plechy, práčky, linky na výrobu pneumatík, zariadenia na výrobu chemických vlákien či zdravotnícku techniku a rôzne stroje. Ako zaujímavá položka sa javia komponenty pre jadrové elektrárne a softvér pre ich fungovanie.

Tenký ľad

Dobré vzťahy z predchádzajúceho biznisu v gumárenstve si do strojárstva priniesla aj ďalšia firma s bohatými čínskymi skúsenosťami Matador. V minulosti spolupracovala s čínskym strojárskym podnikom Qingdao Mesnac najmä pri vývoji a výrobe zariadení na výrobu pneumatík. Spoluprácu sa podarilo rozšíriť aj do nového biznisu Matadoru, konštatuje hovorca Dušan Koblíšek.

Technici a inžinieri Matadoru budú spolupracovať s čínskou firmou pri vytváraní konštrukčných riešení rôznych výrobných zariadení, napríklad zváracích liniek či podávacích zariadení. Predbežnú dohodu o spolupráci v novej oblasti podpísali obe firmy práve počas nedávnej návštevy čínskeho prezidenta, zástupcovia Mesnacu boli v jeho suite.

Popri Matadore podpísali dohody o spolupráci aj predstavitelia ďalších štyroch slovenských firiem. Išlo o oblasti obnoviteľných zdrojov, elektrotechniky, výskumu vrátane využitia výsledkov v oblasti biotechnológií.

Dohodu o spolupráci na projekte zameranom na výskum alternatívnych zdrojov energie podpísala slovenská spoločnosť Rokosan s čínskou firmou Yingli Green Energy Holding. Malo by ísť o spoločný projekt v oblasti využitia alternatívnych zdrojov energie. Rokosan je v Číne aktívny už päť rokov, dosiaľ dodával prípravky na experimentálne zvyšovanie úrodnosti zeleniny a okrasných rastlín.

Podnikatelia s biznis ambíciami v Číne musia počítať s viacerými osobitosťami nielen kultúrneho charakteru. Do úvahy musia brať náhle zmeny zákonov, predpisov, vyhlášok, tarifných a netarifných obmedzení, upozorňuje vo svojej správe jeden zo slovenských obchodných radcov v Číne Miloš Drienko. Riziko podnikania na čínskom trhu sa podľa neho začína už voľbou partnera.

Akreditív nad zlato

Obchodníci SES zas upozorňujú na dramaturgiu rokovaní. S verejnými i privátnymi partnermi, aj keď bežia vo veľmi priateľskej atmosfére, treba počítať s tým, že budú zdĺhavé, náročné a vyčerpávajúce. Pri samotnej realizácii kontraktu je podľa M. Drienka potrebné, napríklad v prípade výrobe v Číne, pozorne sledovať kvalitu a úplnosť dodávok.

Odporúča dokonca preberať produkty osobne alebo spoluprácu s čínskou autoritou State Administration of Entry-Exit Inspection and Quarantine. V každom prípade platí, že je nutné počítať s väčšími nákladmi na kontrolu kvality výroby priamo v Číne a eliminovať tak prípadné riziká v nekvalite a neplnení termínov dodávok, hovorí o skúsenostiach energetických strojárov stanovisko SES Tlmače.

Obzvlášť v časoch finančných problémov firiem po celom svete je potrebné pozorne sledovať postavenie partnera. Či už pri dodávkach do Číny alebo objednávkach tamojšej produkcie je dôležité viac sa zaisťovať, než veriť v dobrú finančnú situáciu partnera, hovoria konzultanti. Značným rizikom je totiž podľa M. Drienka nedodržanie zmluvných cien a platobných podmienok.

Pri predaji do Číny odporúča, aby boli platby zaistené akreditívom na celú hodnotu dodávky, prípadne bankovou zárukou známejšej čínskej banky, schopnej inkasovať na prvú výzvu. Obchodný radca neodporúča platiť za dodávky vopred ani v prípade dobrých skúseností s čínskym partnerom v minulosti. Keďže v Číne neexistuje centrálny register firiem, stávajú sa príklady, keď zákazník doslova „zmizol“.

Slovensko nehľadajú

Otáznikom v ekonomických vzťahov s Čínou sú priame investície. Keď premiér R. Fico počas návštevy sumarizoval nádeje, dostala sa do nich aj ohromujúca veta o možnej účasti kapitálovo silných čínskych firiem pri výstavbe dopravnej infraštruktúry. „Mohol by to byť spôsob, akým vyriešime nedostatok finančných prostriedkov,“ citovala premiéra agentúra SITA.

Hovoriť o čínskom investičnom kapitáli prúdiacom na Slovensko je stručná záležitosť. Zmena čínskej investičnej politiky na Slovensku by musela byť ohromujúca, aby stála za povšimnutie. Dodnes sa totiž krajina nedostala do štatistík prílevu zahraničných investícií zápisom, ktorý by Národná banka Slovenska vykazovala.

Popri niekoľkých malých projektoch je jediný významný projekt centrum finančnej a zákazníckej podpory počítačového výrobcu Lenovo. Podporné služby pre niekdajšiu divíziu osobných počítačov IBM presťahovala čínska IT firma na Slovensko zo Škótska. Čínska vláda pritom v poslednom čase výrazne podporuje investovanie čínskych firiem v zahraničí.

Cieľ je najmä zabezpečenie dodávok ropy, zemného plynu a kľúčových surovín pre domáci priemysel. Čína investuje najmä do ropného priemyslu v Indonézii, Kazachstane, Mjanmarsku, Sudáne či Jemene, aby zasýtila apetít po energonosičoch.

O zásadnom vývoze priemyselnej výroby do iných krajín nemožno hovoriť. Celkové priame investície čínskych firiem v nefinančných sektoroch dosiahli v roku 2008 okolo 41 miliárd amerických dolárov. Medziročne narástli o 64 percent. Napriek tomu sa Slovensko do hľadáčika dosiaľ nedostalo.

cervenanula01tabula1.jpg

cervenanula01tabula2.jpg

Foto - Milan Illík

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)