Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Smeráci opäť uprednostnili príkaz strany pred svedomím

10.12.2016, 13:35 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Názor | Názor | V dávnych časoch zlodejovi odsekli ruku, keď kradol alebo ho zavreli do klietky hanby, aby takéhoto človeka mal každý na očiach. Rýchly a účinný trest. Únos a vraždu, zrežírovanú štátom, odsúdia poslanci v parlamente len deklaratívne. A svedomie majú tým pádom čisté ako ľaliový kvet. Aké jednoduché to je v ich ponímaní.

  • Tlačiť
  • 4

Parlament 78 hlasmi posunul návrh na zrušenie amnestií Mečiara do druhého čítania, ale v ňom sa na budúcej schôdzi vo februári veľmi pravdepodobne nenájde potrebných 90 hlasov na schválenie ústavného zákona. Parlament ani po smrti exprezidenta Michala Kováča nechce zrušiť Mečiarove amnestie na únos prezidentovho syna do Rakúska.

Po únose v lete 1995 nasledovala na jar 1996 vražda svedka v kauze únos Róberta Remiáša. Páchatelia sú známi, vyšetrovaní, amnestovaní a nepotrestaní.

Neprehliadnite

O návrhu sa bude hlasovať už deviatykrát od roku 2002. Okrem hlasovania v roku 2002 amnestie doteraz neprešli vždy pre Smer. V rozprave tento týždeň nevystúpil ani jeden poslanec Smeru. Ani s faktickou poznámkou. Načo aj. Veď to celé ide pomimo nich. Podľa pokynov svojho šéfa mali zahlasovať len za deklaráciu. A to aj urobili. Politickí alibisti sú teraz spokojní. Splnili si svoju stranícku úlohu. A možno si myslia, že tak konečne zalepili oči verejnosti, ktorá tieto zločiny nestrávila ani po vyše dvadsiatich rokoch. Nezalepili a ani spravodlivosť nespí.

Formálne odsúdenie amnestií v deklarácii nič nerieši. Hlasovanie v parlamente však odkrylo, že poslanci opäť uprednostnili príkaz svojej strany pred svojim svedomím. Ak vôbec nejaké svedomie majú.

Kto sú cuperovci

Ty si Cuper. To bolo kedysi za Mečiara synonymum nadávky. Od čias Jána Cupera, právnika a poslanca HZDS, ktorý medzi prvými argumentoval, že amnestie sa zrušiť nedajú, nám v parlamente vyrástlo mnoho nových Cuperov. Keby som mala milióny na rozdávanie, polepila by som Slovensko bilbordami s menami a fotkami poslancov cuperovcov, ktorí zrušenie amnestií odmietli.

Na  prvom mieste by na bilborde svietil Robert Fico. Hneď vedľa neho by bol Miroslav Číž. Hlasoval proti amnestiám. Vedľa nich všetci ostatní smeráci, ktorí sa zdržali.

Svoje mená by tam našli aj poslanci Peter Marček, Rastislav Holúbek a Martina Šimkovičová, ktorí sa pri hlasovaní zdržali.  Traja „nezaradení“ poslanci, odídení zo strany Borisa Kollára Sme Rodina sa svojim hlasovaním zaradili presne tam, kam naozaj patria. Vieme to o nich, vedia to aj ich voliči.

„Som si návrh zákona prečítala a keďže nie som v ústavnom práve odborník, dala som si vysvetliť od právnikov, čo sa presne navrhuje, čo je cieľom návrhu a aké dôsledky hlasovaním o návrhu zákona vzniknú. Pri hlasovaní som zákon nepodporila ani neodmietla a svoj názor som tým vyjadrila najpresnejšie, ako sa to dalo a ako sme to po dôkladnom premyslení cítili," uviedla cuperka Šimkovičová na obhajobu svojho hlasovania.

Takýmto trápnym spôsobom sa pokúsila vysvetliť občanom, synovi exprezidenta Michala Kováča, matke zavraždeného Róberta Remiáša aj všetkým, koho sa to týka, prečo sa pri hlasovaní o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara z roku 1998 zdržala.

M. Šimkovičová sa podľa svojich slov hanbí za to, že SR mala čo i len krátku chvíľu na pozícii hlavy štátu človeka, ktorý takto brutálne porušil základné princípy slušnosti, spravodlivosti, čestnosti a nehanebne chránil únoscov a vrahov. Občanov uisťuje, že sa nemusia obávať, že by niekedy hlasovala za prijatie zákona, ktorý by menil právoplatné rozhodnutia súdov, správnych orgánov, prezidenta alebo prípadne zmluvné vzťahy medzi občanmi alebo spoločnosťami.

„Vďaka“ za takúto istotu. Potešila iste aj páchateľov únosu a vraždy R. Remiáša, ďalej privatizérov a oligarchov. Všetku tú háveď, ktorá si tu bahní. Snáď si oni na ňu spomenú, keď bude treba. B. Kollár ju už na svoju kandidátku asi nedá, ale R. Fico možno áno.

Na bilborde by našiel svoje miesto aj Andrej Danko. Predseda SNS veľmi rád hovorí o slušnosti, robí poriadky s neslušnými poslancami. SNS a jej šéf pritom odmietla ďalší pokus opozície o prijatie ústavného zákona, ktorý by nastolil základnú spravodlivosť. A že vraj slušný človek a slušná strana. Pri amnestiách je Danko ukážkový alibista. Ich zrušenie je podľa neho zložitý právny problém, ktorý by spôsobil právny chaos. Problém chce presunúť na Ústavný súd. Vyzýva prezidenta Andreja Kisku a premiéra, aby spolu dali podnet na Ústavný súd.

„Ja som bol šokovaný, že na omši a v kostole sme vyzývaní len my Národná rada, aby sme niečo robili s amnestiami.“ Šéf SNS to považuje za „vysoko nedôstojné“. A aké falošné, dodávame my.

Anton Hrnko by si tiež zaslúžil popredné miesto na bilborde. Bol druhým poslancom, ktorý amnestie odmietol. Výčiny Lexovej a Mečiarovej SIS by poslal radšej do histórie. Nemajú to už podľa neho riešiť politici ale len historici. Netreba riešiť staré krivdy, pretože to „poškodených neodčiní a nové krivdy narobí, a ja nechcem robiť nové krivdy.“ Tvrdí, že dnes už nikto nevie povedať, čo bolo, ako bolo, ako to prebiehalo. Klamstvo ako vyšité. Všetko bolo vyšetrené, pred sudcu sa to ale nedostalo kvôli amnestiám. Vieme všetko pán Hrnko, až sa nám z toho aj po dvadsiatich rokoch obracia žalúdok.

Nuž, všetko sa dá poslať do histórie. Možno tak skončia aj Bašternákove a Kaliňákove výčiny. Stačí sa tváriť, že ich štát vyšetruje.

Zločincov a zlodejov nemusíme súdiť a potom posielať do basy (lebo o tom je primárna spravodlivosť). Zbytoční sú policajti, aj prokurátori a sudcovia. Stačí ich len morálne odsúdiť prostredníctvom deklarácie. Takto vyzerá smerácka a esenesácka spravodlivosť. Kamaráti Mečiar, Lexa, Široký, Brhel, Gabriel, Kiňo, Poór... môžu ešte spokojne spávať. Zatiaľ. Všetko na tomto svete je ale len do času.

Andrej Danko, Robert Fico a ich spoločnosti s ručením obmedzeným nám zámerne klamú, keď tvrdia, že náprava je nemožná.

Revízia Mečiarovho atentátu na ústavnosť štátu by iste nebola jednoduchá. Nie sme však jediný štát, ktorý toto už v minulosti riešil a vyriešil. Ústavným zákonom boli v Argentíne zrušené amnestie zo 70. rokov. U nás na riešení pracovalo viacej dobrých právnikov, ako posledný aj zavraždený Ernest Valko. Mal už vraj vypracovaný aj konkrétny návrh. Spochybnil tiež to, že v tomto prípade je otázne, či na trestné činy platí premlčacia lehota, keďže nebolo možné uplatniť trestné stíhanie vzhľadom na amnestie, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi. Dnes názor, že amnestie sa dajú zrušiť, prezentuje v parlamente ďalší výborný ústavný právnik – Peter Kresák.

Spravodlivosť čaká na svoj čas.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy Bose, Panasonic, Philips, Samsung, Sony