Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Správa EK: Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa zvýšila

10.10.2002, 09:00 | SITA

  • Tlačiť
  • 0

Cenová konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa vďaka reštrukturalizácii a rastu produktivity práce zvýšila. Uvádza to Európska komisia (EK) vo svojej správe o pokroku Slovenska v príprave na vstup do EÚ, podľa ktorej má Slovensko fungujúcu trhovú ekonomiku a po vstupe do EÚ bude schopné čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu EÚ.



Podľa EK Slovensko už vytvorilo predvídateľné operačné prostredie pre ekonomických aktérov. Obnovila sa makroekonomická stabilita, hoci jej udržanie je podmienené zachovaním fiškálnych opatrení zameraných na prekonanie objavujúcich sa problémov. Slovensko ukázalo, že dokáže vydržať dlhodobejšie a ťažšie štrukturálne reformy.

Správa konštatuje, že zostáva priestor na lepšie využitie ľudských zdrojov, keďže Slovensko trpí na relatívne nízku zamestnanosť, a nezamestnanosť sa podstatne zvýšila.



Je možné zlepšiť regionálnu mobilitu prostredníctvom reformy bývania a dopravného systému. Reformy v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení musia znížiť relatívne vysoké odvody a odstrániť demotivujúce prvky pre vytváranie pracovných príležitostí. Nepružnosť legislatívy týkajúcej sa práce, ktorá sa nezlepšila ani nedávnou novelou Zákonníka práce, problém ešte zvýraznila.



Opäť sa zvýšila tvorba hrubého fixného kapitálu, a to najmä vďaka súkromným sektorom a zvýšeným zapojením zahraničných investorov. Miera priamych zahraničných investícií vzrástla nielen pre privatizáciu, ale aj ako výsledok investícií na zelenej lúke. Napriek opatreniam na prilákanie investorov treba ďalej pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Rozšírila sa dopravná a telekomunikačná infraštruktúra, ale znížil sa podiel vedy a výskumu na HDP.



Pokročila aj reštrukturalizácia podnikov, ktorú posilnilo priškrtenie výdavkov z rozpočtu a zlepšenie riadenia spoločností. Posilnila sa aj ziskovosť podnikov. Ešte dôležitejším sa stal sektor služieb a do praxe boli zavedené podporné opatrenia pre malé a stredné podniky. Zásahy vlády do podnikového sektora sa značne znížili, napriek tomu niektoré zostávajúce štátne podniky dostávajú naďalej veľké dotácie. Slovensko je podľa EK otvorenou ekonomikou s vysokým stupňom obchodnej integrácie s EÚ, do ktorej vyváža 60 percent svojich tovarov a služieb a dováža 50 percent. Spolu s reštrukturalizáciou sa zvýšila produktivita práce, ktorá spolu so zmiernením rastu miezd prispela k zvýšeniu vonkajšej cenovej konkurencieschopnosti.



Slovensko musí pokračovať v štrukturálnych reformách



Slovensko dosiahlo významný pokrok v zlepšovaní štrukturálnych základov svojej ekonomiky, ale jej reštrukturalizácia musí pokračovať, keďže sa prakticky zavŕšila iba v bankovom sektore. Konštatuje to správa Európskej komisie (EK) o pokroku Slovenska v príprave na vstup do Európskej únie (EÚ) vydaná dnes. Zlepšilo sa právne prostredie, ako aj podmienky na zdravý vývoj súkromného sektora, uplatňovanie zákonov však zaostáva. V krajine pretrvávajú veľké regionálne rozdiely a zvýšila sa nezamestnanosť. Rast HDP sa zvýšil po tom, ako stabilizačná politika vlády spôsobila jeho dočasné spomalenie. V roku 2001 sa zdvojnásobil deficit na bežnom účte, SR ho však môže prefinancovať.



Po realizácii stabilizačného balíka zaujala vláda expanzívny fiškálny prístup a odbočila z konsolidačnej cesty predpísanej v predvstupovom ekonomickom programe. Zvýšil sa štátny dlh, najmä ako dôsledok bankovej reštrukturalizácie. Slovensko síce začalo dôležité reformy vo verejných výdavkoch rozpočtu, ale väčšinu opatrení treba ešte len prijať. Výdavky na zdravotníctvo zostávajú vysoké a sektor nie je finančne zdravý. Odchod do dôchodku bol posunutý, ale legislatíva druhého piliera dôchodkovej reformy nebola prijatá a veľa kritických otázok je naďalej otvorených.



Dodatočné príležitosti na úspory bez ohrozenia základných funkcií ponúka sociálna pomoc, ak dôjde k zlepšeniu jej zacielenia. Nezavŕšila sa ani reforma financovania vzdelávania. Neúčinné sú aj reštrikcie na poskytovanie dotácií podnikom a možnosti úspor ponúka aj reforma verejnej a štátnej správy.



Bankový sektor je teraz v oveľa lepšom postavení na plnenie svojej bezprostrednej úlohy. Prítomnosť zahraničných investorov by mala posilniť konkurenciu a účinnosť a zlepšiť riadenie. Úloha nebankového finančného sektora zostáva malá, hoci sa prijali opatrenia aj na jeho rozvoj. Trhu s obligáciami dominujú vládne dlhopisy. Posilnila sa aj právna základňa finančného sektora, a to prijatím novely o NBS a novely slovenskej ústavy.



Obavy vyvoláva korupcia a diskriminácia Rómov



Prieskumy ukazujú, že na Slovensku vyvoláva naďalej vážne obavy korupcia, a to aj napriek začatiu uplatňovania Národného programu boja proti korupcii. Konštatuje to správa EK o pokroku Slovenska na vstup do Európskej únie (EÚ). Viaceré opatrenia v programe boja proti korupcii boli však považované za vágne. Pokrok sa dosiahol vo zvyšovaní transparentnosti vo verejnom obstarávaní a v štátnych podnikoch. Novela zákona o verejnom obstarávaní by mala ďalej znížiť korupciu vo verejných financiách. Upustilo sa od myšlienky vytvorenia funkcie špeciálneho prokurátora na boj proti korupcii.



Slovenská polícia potvrdila, že niet dôkazu o podvode alebo zneužití fondov PHARE na Úrade vlády. Vedomie nebezpečenstva korupcie medzi obyvateľstvom rastie. Korupciu vnímajú ľudia aj naďalej ako veľmi rozšírený jav. Najviac postihnutými sektormi sú zdravotníctvo, školstvo, polícia a súdnictvo. Pozitívne trendy možno zaznamenať na colniciach a v daniach.



Podnikateľské prostredie je charakterizované slabým fungovaním súdnictva pre technické problémy, ako aj pre korupciu a tiež istou nestabilitou právneho prostredia. Napriek novele Zákona o bankrotoch sa bankrotové procedúry považujú za slabý prvok v právnom systéme spoločností. Je poľutovaniahodné, že parlament zamietol nový zákon o konflikte záujmov a preto treba v tejto oblasti odstrániť pretrvávajúce slabé miesta.

Napriek prijatým opatreniam na zlepšenie ochrany občianskych a politických práv sa zhoršuje zaobchádzanie s občanmi zo strany polície. Osobitnou rizikovou skupinou a obeťou sú príslušníci rómskej menšiny. Polícia často použila tlak na odradenie obetí od podávania sťažností proti brutalite policajtov, prijatý však bol nový kódex správania policajtov. Sú indície, že trvanie väzby pred súdom je stále nadmerne dlhé. Dochádza k nadmernému použitiu sily zo strany polície. Obhajcovia pridelení štátom nie vždy primerane obraňujú práva obvinených osôb.



Vyskytujú sa správy o rasovo motivovaných násilných útokoch proti Rómom, a to napriek prijatiu akčného plánu na prevenciu všetkých foriem diskriminácie. Rómovia sú jedinou menšinou, ktorá nie je v slovenskej spoločnosti dobre integrovaná a napriek úsiliu vo všetkých sektoroch je postavenie Rómov naďalej ťažké.



Pozornosť treba venovať vzdelávaniu, podpore bývania, formovaniu verejnej mienky, budovaniu sociálno-kultúrnych centier pre Rómov. Lepšiemu uplatňovaniu programov v prospech Rómov bráni zlá koordinácia medzi inštitúciami a ministerstvami. Prekážkou na realizáciu projektov je často diskriminačný postoj miestneho obyvateľstva.



Rómovia sú tak naďalej vystavení sociálnym nerovnostiam, diskriminácii vo vzdelávaní, zamestnávaní, na súdoch, v prístupe k verejným službám. Priepasť medzi dobre formulovanou politikou a situáciou v teréne pretrváva. Predmetom obáv zostávajú najmä životné podmienky v osadách, prístup k zdravotníckym službám. Finančné prostriedky na programy sa zvýšili, ale sú naďalej veľmi limitované. Uplatňovanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín nie je možné pre chýbajúce údaje posúdiť. Dôležitým krokom by bolo prijatie celkovej antidiskriminačnej legislatívy.



EK: Slovensko naďalej plní politické kritériá



Slovensko dosiahlo stabilitu inštitúcií garantujúcich demokraciu a právny štát, pričom za posledný rok prijalo viacero opatrení, ktoré to iba potvrdili. Uvádza to Európska komisia (EK) v správe o pokroku Slovenska v príprave na vstup do EÚ, ktorú dnes zverejnila.

EK konštatuje, že Slovensku sa podarilo prijať veľmi dôležité kroky na posilnenie nezávislosti a účinnosti súdov. Prijatím zákona o ombudsmanovi a zákona o Súdnej rade sa rozšírila samospráva súdnictva, prijatý bol zákon o vyšších súdnych úradníkoch a Etický kódex sudcov. Napriek tomu podľa prieskumov pretrváva názor verejnosti o vysokej úrovni korupcie súdov. Sú pochybnosti o úrovni profesionálnej nestrannosti a politickej neutrality v niektorých častiach súdnictva. Správa oceňuje, že vláda získala možnosť vydávať vládne dekréty v súvislosti s preberaním legislatívy EÚ.



Došlo k prijatiu novely trestného zákonníka, ktorého cieľom je urýchliť vyšetrovanie a trestnú procedúru. Nevyhnutná je však modernizácia súčasného zariadenia súdov. Pozornosť bude treba venovať zabezpečeniu uplatňovania prijatých opatrení aj prostredníctvom vyčlenenia nevyhnutných financií. Dôležitú úlohu by mala mať nová Súdna rada. Predmetom obáv však zostáva zdĺhavosť procedúr, najmä v občianskych a obchodných sporoch, a to napriek prijatiu novely trestného zákonníka. Priemerná dĺžka trestnej procedúry bola štyri mesiace. Je dôležité rozvinúť moderný školiaci systém, zahrňujúci aj školenie o práve EÚ a o manažmente.



Uskutočnili sa prvé voľby do regionálnych parlamentov, čím sa v praxi začala napĺňať reforma verejnej správy. Napriek legislatívnym zmenám sa však nebuduje regionálna administratíva spolu s fiškálnou decentralizáciou, čím sa ohrozuje fungovanie demokratickej a účinnej samosprávy. Oneskoreným vytvorením Úradu štátnej služby pre neschopnosť vlády dohodnúť sa na jeho šéfovi sa skomplikovalo uplatňovanie zákona o štátnej službe. Navyše úrad treba personálne posilniť, keďže prijímanie úradníkov bolo pre právne prekážky oneskorené. Plány vlády zvýšiť počet štátnych úradníkov zaoberajúcich sa integráciou do EÚ o 833 sa podarilo naplniť iba z dvoch tretín, vláda však rozhodla o ďalšom zvýšení na budúci rok.



EK: Slovensko má rezervy v príprave na štrukturálne fondy



Jedinou oblasťou, v ktorej Slovensko nezaznamenalo pri preberaní a uplatňovaní európskej legislatívy takmer nijaký pokrok, je telekomunikačný sektor. Napriek pokroku v regionálnej politike musí SR zvýšiť úsilie o vybudovanie štruktúr zodpovedných za spravovanie a čerpanie budúcich štrukturálnych fondov, ako aj za predkladanie kvalitných projektov. Konštatuje to Európska komisia (EK) vo svojej správe o pokroku SR v príprave na vstup do Európskej únie (EÚ).



V oblasti daní sa vyžaduje ďalšia harmonizácia DPH so stavom v EÚ, najmä čo sa týka rozsahu znížených hodnôt DPH, refundácií a výnimiek. Pre systém DPH je charakteristický nadmerný objem refundácií a problém podvodov. Takisto slabý je výber daní a daňová administratíva má iba obmedzenú autonómiu vo vzťahu k ministerstvu financií. Treba zlepšiť ľudské a informačné zdroje. Veľké úsilie bude treba vyvinúť v harmonizácii spotrebných daní, najmä na alkohol a cigarety. Slovensko musí zaviesť rovnaké spotrebné dane na krátke a dlhé cigarety. V preberaní legislatívy EÚ musí SR pokročiť v oblastí priamych daní.



Slovensko už splnilo požiadavky, čo sa týka nezávislosti centrálnej banky, zákazu financovania verejného sektora zo strany centrálnej banky a zákazu privilegovaného prístupu verejných orgánov k finančným inštitúciám. SR tiež významne pokročila v preberaní legislatívy v oblasti pracovného práva a zdravia a bezpečnosti pri práci. Musí však sústrediť svoje úsilie na zavŕšenie prijatia legislatívy, jej uplatňovanie v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami, rozvíjanie sociálneho dialógu, posilnenie administratívnych kapacít, najmä čo sa týka Európskeho sociálneho fondu.



K pokroku došlo aj vo zvyšovaní zásob ropy, v jadrovej bezpečnosti, na trhu s energiami, v menšej miere vo zvyšovaní energetickej účinnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov. Sústrediť sa treba na trh s energiami (plyn a elektrina), posilnenie administratívnych kapacít už vytvorených regulátorov a dozorného úradu nad jadrovou bezpečnosťou.

V priemyselnej politike sa Slovensku podarilo zlepšiť prostredie pre investorov, ale štrukturálne nedostatky pretrvávajú, keďže najviac investícií ide do Bratislavy a jej okolia. Výraznejšiemu prílevu investícií do ďalších regiónov by malo pomôcť vytvorenie vyšších územných celkov (VÚC). Privatizácia sa už prakticky úspešne skončila, čím sa znížili zásahy štátu do ekonomiky.



Nijaký ďalší pokrok nezaznamenala EK v liberalizácii telekomunikačného trhu, treba preto zabezpečiť spravodlivú súťaž a jeho náležité fungovanie. Parlamentu sa nepodarilo v tomto roku prijať novelu telekomunikačného zákona, ktorý by zvýraznil harmonizáciu legislatívy. Slovensko sa musí sústrediť na zabezpečenie univerzálnej telekomunikačnej služby prístupnej širokému obyvateľstvu.



V regionálnej politike Slovensko musí posilniť administratívne kapacity, medzirezortnú koordináciu, pripraviť kvalitné projekty a posilniť systém sledovania, finančného riadenia a kontroly. SR síce pristúpila k zlepšovaniu situácie, ale svoje úsilie musí vystupňovať. Rozdelenie úloh medzi orgánmi zodpovednými za spravovanie fondov nebolo ešte zavŕšené. Chýba tiež jasná definícia konečnej implementačnej štruktúry.



Musí sa výrazne zvýšiť technická príprava projektov. Riadiace a platobné orgány musia dostať administratívne kapacity požadovanej úrovne. Výber projektov a rozhodovací proces by mal byť riadený transparentne, účinne a dôveryhodne. Treba pokračovať v práci na rozvíjaní nevyhnutných štruktúr a koordinačných mechanizmov riadiacich finančnú pomoc z Európskeho sociálneho fondu. Slovensko musí radikálne zlepšiť svoje programovacie schopnosti, na čo je potrebná účinná medziministerská koordinácia a partnerstvo v príprave rozvojového plánu.



V životnom prostredí sa pokročilo v prijímaní legislatívy, ako aj v budovaní administratívnych kapacít a narástli investície. Sústrediť sa treba na oblasť integrovanej prevencie znečistenia. V rezorte vnútra a spravodlivosti je legislatíva vo veľkej miere v súlade s EÚ a potrebné administratívne kapacity sú takmer vybudované. Napreduje aj plnenie schengenského akčného plánu, ale zvýšiť úsilie treba pri budovaní hraničných kontrol a v boji proti legálnej imigrácii a zločinu. Napriek potrebe posilniť administratívne kapacity vo verejnej finančnej kontrole Slovensko urobilo v oblasti finančnej kontroly veľký pokrok.



EK: SR má krehké kapacity na uplatňovanie európskej legislatívy



Slovensko z väčšej miery dosiahlo dostatočné, hoci stále skôr krehké kapacity, ktorých úlohou je zaistiť účinné uplatňovanie a vynucovanie si platnosti európskej legislatívy. Platí to najmä v oblasti vnútorného trhu a rôznych politík EÚ. Uvádza sa to v strategickom dokumente Európskej komisie o rozšírení, podľa ktorého osobitnú pozornosť bude musieť Slovensko venovať štruktúram nevyhnutným na uplatňovanie legislatívy a najmä účinnému spravovaniu štrukturálnych fondov.



Podľa správy EK o pokroku Slovenska v príprave na vstup do Európskej únie by malo Slovensko vyvinúť ďalšie úsilie v zosúladení legislatívy v oblasti motorových vozidiel, farmaceutických výrobkov a potravinovej bezpečnosti. Slovensko musí prijať zostávajúcu legislatívu o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií.



Slovensko musí ďalej posilňovať finančný dozor a rušiť ustanovenia, ktoré diskriminujú cudzincov vo voľnom poskytovaní služieb. Pozornosť treba venovať boju proti praniu špinavých peňazí. Slovensko by malo zintenzívniť boj s pirátstvom a falšovaním, posilniť hraničné kontroly. Hoci zákon o štátnej pomoci zahŕňa základné princípy kontroly štátnej pomoci, Slovensko bude musieť ešte ďalej prispôsobovať svoju legislatívu novým pohybom v EÚ. Zlepšila sa činnosť Úradu pre štátnu pomoc, hoci ďalšie školenia sú nevyhnutné. Treba zvýšiť povedomie o pravidlách štátnej pomoci medzi hráčmi na trhu.



V poľnohospodárstve sa vďaka dohode o „dvojitej nule“ zvýšil obchod medzi Slovenskom a EÚ, pričom sa znížilo aj negatívne saldo Slovenska na 205 miliónov eur. Malý pokrok sa urobil v budovaní integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS), keďže Slovensko iba pracuje na uplatňovaní tohto systému. Boli podniknuté iba prvé kroky na vytváraní Identifikačného systému pôdnych parciel a Identifikačného systému zvierat a preto treba tomuto problému venovať prioritnú pozornosť.



Istý pokrok je vo vytváraní legislatívneho rámca a administratívnych štruktúr pre vytvorenie Spoločných trhových organizácií, pričom treba prípravy zavŕšiť. Je potrebné zabezpečiť vybudovanie legislatívnej a administratívnej základne pre náležité fungovanie platobnej agentúry. Začalo sa pracovať na registre viníc, ktorý by mal byť hotový v decembri 2003. Akreditované bolo národné referenčné laboratórium na kontrolu mlieka a mliečnych produktov.



Významný pokrok sa dosiahol v akreditácii agentúry pre Sapard, ktorá zamestnáva 82 ľudí a dostala od komisie riadenie piatich z deviatich opatrení. Začali sa aj prípravy na programy vidieckeho rozvoja sústrediac sa na klasifikáciu zaostalých regiónov. Veľký pokrok sa dosiahol vo veterinárnom sektore prijatím nového zákona, ktorý je základom na uplatňovanie veterinárnych pravidiel a obsahuje aj ustanovenia v oblasti zdravia zvierat. Posilnil sa personál, istý pokrok je aj v budovaní hraničných inšpekčných postov na budúcej vonkajšej hranici EÚ, ale treba v ňom pokračovať.



Prodi: Na ceste SR do EÚ niet žiadnych väčších prekážok



Predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi je presvedčený, že na ceste Slovenska do Európskej únie (EÚ) nestoja už nijaké väčšie problémy. Slovensko a Lotyšsko sú jedinými kandidátskymi krajinami, ktoré plnia svoje záväzky z rokovaní o vstupe do bloku bez špecifického oneskorenia, ktoré by nejakým spôsobom zaujalo EK. Vyplýva to zo strategického dokumentu o rozšírení, ktorý v stredu v Bruseli schválila komisia. "Slovensko vo všeobecnosti plní záväzky, ktoré dalo v prístupových rokovaniach," píše EK v časti textu venovanej SR. S rovnako skromným konštatovaním sa komisia uspokojila aj v prípade Lotyšska. Aj podľa predsedu EK Romano Prodiho nie je na ceste SR nijakých prekážok, ktoré by zabránili jej vstupu do únie.



Istým problémom, ktorý je však spoločný takmer pre všetky kandidátske krajiny, je prispôsobovanie administratívy a vytváranie potrebných kapacít na uplatňovanie európskej legislatívy v praxi. "Nie je tu nič osobitné, čo by mohlo ohroziť Slovensko, je to množstvo ťažkej práce, ktorú ste na 80-90 percent vykonali a zostáva iba posledných 10-20 percent, v čom nevidím nijaký problém," povedal Prodi novinárom.



Ďalších osem krajín, ktoré od EK tiež dostali odporúčanie na ukončenie rokovaní do konca roka, zaznamenalo podľa komisie isté oneskorenia, pričom v prípade Poľska majú vážny charakter. EK vyzýva Poľsko, aby sa naliehavo zaoberalo oneskorením vo viacerých oblastiach poľnohospodárstva, životného prostredia, rybolovu. Ide napríklad o absenciu registračného systému zvierat, legislatívy ohľadom kvality vzduchu, kontroly priemyselného znečistenia, inšpekcie a kontroly pri rybolove.



Česká republika podľa EK mešká v zosúladení legislatívy o verejnom zaobstarávaní, vzájomnom uznaní odborných kvalifikácií ako aj v prijímaní veterinárnej legislatívy a právnych aktov týkajúcich sa DPH a spotrebných daní. Maďarsko má na zozname nedostatkov preberanie časti veterinárnej legislatívy, legislatívy o kontrole importovaných rýb, viacero zákonov v oblasti životného prostredia (absencia plánu pre riadenie odpadu), či chýbajúci zákon o plyne.



Oneskorenie sa týka dokonca aj Malty a Cypru. Malta mešká v oblasti voľného pohybu osôb, v rybolove, vo vytváraní platobnej agentúry pre poľnohospodárstvo a v cestnej a námornej doprave. Cypru EK vytýka oneskorenie vo vytváraní registru rybárskych lodí a v preberaní legislatívy ohľadom zásob ropy a smernice o elektrickej energii. Hoci Estónsko si vo všeobecnosti plní svoje záväzky, k oneskoreniu dochádza v prijímaní legislatívy o rybolove, príprave registra rybárskych lodí, ochrany ovzdušia a ochrany pred radiáciou.



Linden: SR sa v roku 2004 stane konštruktívnym a aktívnym členom EÚ



Ak si Slovensko udrží tempo reforiem, o čom Európska komisia nepochybuje, v roku 2004 sa stane konštruktívnym a aktívnym členom Európskej únie. Uviedol to na spoločnej tlačovej konferencii s vicepremiérkou SR pre európsku integráciu Máriou Kadlečíkovou a hlavným vyjednávačom SR s EÚ Jánom Figeľom vedúci Delegácie EK na Slovensku Eric van der Linden. Po dnešnom zverejnení hodnotiacej správy EK o pokroku kandidátskych krajín zdôraznil jej výnimočnosť z hľadiska odporúčania ukončiť rokovania s desiatkou kandidátov, vrátane Slovenska, do konca roka.



Linden sformuloval aj posolstvá vyplývajúce z úspešného procesu prípravy na najväčšie rozšírenie v dejinách únie. "Úspešná bola predvstupová stratégia, je reálne ukončiť prístupové rokovania, vrátane Slovenska, na konci roka 2002 a proces rozširovania sa neskončí rokom 2004," povedal. "Európska únia stojí o Slovensko a naše členstvo je na dohľad," konštatovala M. Kadlečíková. Zdôraznila záver EK, že Lotyšsko a Slovensko sú na čele kandidátov v záväzkoch vyplývajúcich z negociácií. Správa o Slovensku je podľa jej slov optimistická, konkrétna, vyvážená a objektívna. "Správa nešetrí kritikou najmä v oblasti korupcie, preto treba optimizmus zmierniť a byť opatrnejší," uviedla, pričom citovala zo správy EK, že "korupcia je v SR stále predmetom znepokojenia".



Celkove piatu správu o pokroku Slovenska uvítal aj J. Figeľ. "Správa je pozitívna z hľadiska doterajšieho vývoja, porovnávania a budúcnosti, pretože obsahuje odporúčanie uskutočniť v roku 2004 historické rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy," povedal. Pripomenul, že kým krajiny tzv. luxemburskej skupiny otvorili rokovania o vstupe v roku 1997, Slovensku to v tom čase EÚ neumožnila kvôli neplneniu politických kritérií. Vstupný proces Slovenska sa začal až v roku 1999. Dodal, že vnútorný harmonogram vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 sa stal aj termínom rozšírenia pre EÚ. J. Figeľ zároveň zdôraznil náročnosť úloh, ktoré sú pred Slovenskom v ďalšom období. "Príprava sa nekončí, bude ešte náročnejšia," uviedol.



MZV SR: Hodnotiaca správa je vyvážená



Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR) víta poslednú správu Európskej komisie o pokroku dosiahnutom Slovensku republikou v príprave na vstup do EÚ. Oceňuje tiež publikovaný Strategický dokument k rozšíreniu, ktorý porovnáva doterajší pokrok dosiahnutý kandidátskymi krajinami EÚ a popisuje záverečnú fázu prístupového procesu, ktorá bude zavŕšená získaním členstva v únii. Obidva hodnotiace dokumenty sú vyvážené, odrážajú dosiahnutý pozitívny vývoj, poukazujú pritom aj na niektoré nedostatky, uvádza sa vo vyhlásení MZV, ktoré poskytol Tlačový a komunikačný odbor.



MZV SR s uspokojením prijíma potvrdenie záverov Pravidelných správ od roku 1999, že SR naďalej plní politické kritériá EÚ. Vývoj posledných rokov potvrdzuje, že na Slovensku bola dosiahnutá stabilita inštitúcií, ktoré garantujú demokraciu, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd. Za dôležité ďalej považuje pozitívne hodnotenie EK v plnení ekonomických kritérií. SR je hodnotená ako fungujúca trhová ekonomika, ktorá v uplynulom období dosiahla viditeľný pokrok v oblasti makroekonomickej stabilizácie a ekonomickej reformy, pričom pokračovanie v súčasných reformách umožní vyrovnať sa s konkurenčným prostredím EÚ.



Ministerstvo obzvlášť pozitívne hodnotí, že Európska komisia odporúča uzavrieť prístupové rokovania so Slovenskom do konca tohto roku a vyjadruje presvedčenie, že SR je jednou z desiatich kandidátskych krajín, ktorá bude pripravená na členstvo v únii od začiatku roka 2004. MZV SR očakáva, že takýto záver prijmú aj členské krajiny na pripravovanom mimoriadnom summite únie 24. a 25. októbra v Bruseli.



Slovensko pri začatí rokovaní o vstupe v roku 2000 si vytýčilo ambiciózny, ale zároveň realistický cieľ - ukončiť rokovania do konca roka 2002 a vstúpiť do EÚ v roku 2004. Závery hodnotiacej správy i Strategického dokumentu potvrdili reálnosť týchto ambícií a správnosť prijímaných krokov v uplynulom štvorročnom období vo všetkých oblastiach. Správu Európskej komisie vníma MZV SR nielen ako impulz do nadchádzajúceho obdobia, ale aj ako ocenenie dodržiavania negociačných záväzkov.



Žiak: Správa EK je pozitívna a zhovievavá



Správu Európskej komisie hodnotí podpredseda HZDS Rudolf Žiak ako pozitívnu a zhovievavú. Treba si však uvedomiť, že v správe EK poukázala na mnohé negatíva, ako napríklad vysokú nezamestnanosť, deficit bežného účtu a verejných financií, nerovnomerný rozvoj regiónov Slovenska, korupciu, nestabilitu právneho systému. Žiak tiež pre agentúru SITA uviedol, že správa sa v mnohých veciach obmedzuje len na konštatovanie. Hovorí totiž o prijatí viacerých zákonov, ale nezmieňuje sa o ich zavedení do praxe. "Sme radi, že správa je taká zhovievavá", dodal Žiak.



Kukan: SR je medzi krajinami, ktoré do konca roka ukončia rokovania



Z hodnotiacej správy Európskej komisie (EK) je podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana najdôležitejší jej záver, že Slovensko sa dostalo do zoznamu krajín, ktoré by do konca tohto roku mali dokončiť prístupové rokovania s Európskou úniou (EÚ). Ako povedal Kukan v rozhovore pre agentúru SITA, správu prijíma pozitívne. Veci, na ktoré správa upozorňuje nie sú podľa neho až také dramatické a sú splniteľné. Správa je povzbudením do dokončenia rokovaní, aby sme v roku 2004 mohli byť členmi EÚ, povedal.



Duka-Zólyomi: Správa EK je pre Slovensko veľmi prijateľná



Hodnotiaca správa Európskej komisie (EK) je pre Slovensko veľmi prijateľná, uviedol pre agentúru SITA zástupca predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Árpád Duka-Zólyomi. Ocenil, že EK brala na vedomie vývoj na Slovensku, teda že po parlamentných voľbách bude pokračovať vládna garnitúra, ktorá priviedla Slovensko tak blízko k Európskej únii (EÚ). Základom všetkého je politická stabilita, zdôraznil. Zároveň vyslovil presvedčenie, že úsilie SR bude zavŕšené prijatím do únie. Správa vytýka Slovensku aj nedostatky, okrem iného korupciu, vysokú nezamestnanosť, riešenie rómskej otázky, či nezávislosť súdov. Ich odstraňovanie považuje Duka-Zólyomi za veľmi zložité úlohy, ktorými sa bude musieť vláda zaoberať.



Dzurinda: Ladenie správy Európskej komisie je kladné



Ladenie správy Európskej komisie (EK) považuje predseda vlády Mikuláš Dzurinda za kladné. Ako povedal pred novinármi, len Slovensko a Lotyšsko podľa EK plnia načas príslušné prístupové úlohy. Premiér zdôraznil, že v správe sa prvýkrát použil termín pristupujúce krajiny. Slovensko stojí podľa Dzurindu pred prahom zjednotenej Európy. Predseda vlády uviedol, že SR bude jednou z desiatich krajín, o ktoré sa Európska únia (EÚ) rozšíri. Dzurinda si myslí, že takýto vývoj by nebol možný bez rastúcej podpory obyvateľstva. V roku 2004 pôjde o celkovo šieste rozšírenie EÚ, ktoré bude doposiaľ najväčšie. EÚ sa zatiaľ rozširovala maximálne o tri krajiny.



Nová vláda podľa premiéra prijme opatrenia, ktoré povedú k zvýšenej vymožiteľnosti práva a prispejú v boji s korupciou. Rozpracuje sa zákon o konflikte záujmov a antidiskriminačný zákon. Dzurinda uviedol, že korupcia nie je len problémom Slovenska. Vyskytuje sa všade, ale najmä v krajinách, ktoré prechádzajú od komunizmu k demokracii, povedal.



Beňová: Správa EK je dobrou štartovacou čiarou pre novú vládu a NR SR



Hodnotiacu správu Európskej komisie (EK) za rok 2002 o pokroku Slovenska v príprave na členstvo v Európskej únii (EÚ) pokladá podpredsedníčka Smer-u Monika Beňová za "dobrú štartovaciu čiaru pre novú vládu a nový parlament". Ako zdôraznila pre agentúru SITA, správu víta, pokladá ju za objektívnu a vyváženú aj z pohľadu pozitívnych a negatívnych prvkov. Správa by mala byť podľa nej motivačným prvkom. "Je tu totiž ešte množstvo vlastných vnútorných nedostatkov, ktoré musíme odstrániť a musíme urobiť všetko, aby sme ich odstránili veľmi efektívne a v čo najkratšom čase, " podčiarkla.



Slovensko je z pohľadu politických kritérií vnímané ako štandardná krajina s demokratickými inštitúciami. Z ekonomických kritérií nám EK vyčíta okrem iného vysokú mieru nezamestnanosti. Beňová verí, že nová vláda sa bude snažiť vyrovnať s týmto problémom ako aj z ďalšími ekonomickými ukazovateľmi, ktoré v správe nie sú hodnotené ako práve optimálne. Na trhu Európskej únie máme čo dobiehať aj čo sa týka konkurencieschopnosti a nový kabinet by mohol podľa Beňovej vytvoriť nástroje, aby Slovensko po vstupe bolo schopné dorovnávať niektoré konkurenčné prvky. V správe sa objavila aj téma korupcie a problematika rómskeho etnika. V týchto otázkach sa nedá povedať nič iné, len treba pridať. Beňová vyjadrila presvedčenie, že sa podarí vyriešiť aj problém s využívaním prostriedkov z eurofondov.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)