Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štát bez peňazí

08.07.2009, 09:06 | Michal Lehuta | TREND Analyses

Prognóza daňových príjmov priniesla o miliardy nižšie očakávania tokov do štátnej kasy.

  • Tlačiť
  • 0

Štátny rozpočet na tento rok bol nereálny už vlani na jeseň, keď sa len zostavoval. Kritikom, ktorí vtedy poukazovali na príliš optimisticky nastavené očakávania vývoja ekonomiky, dali za pravdu prvé mesiace tohto roka, keď bolo jasné, že výber daní bude veľmi slabý.

No až teraz, pol roka po začiatku rozpočtového obdobia, začalo ministerstvo financií nastavovať tvár realite. V júni jeho analytici pracujúci v Inštitúte finančnej politiky zverejnili konzervatívnu prognózu, že namiesto rastu čaká tento rok ekonomiku pokles výkonu o 6,2 percenta.

Krátko nato prišiel aj prepočet, čo to bude znamenať pre rozpočet vlády. Hospodárska kríza sa do verejných príjmov zahryzla s razanciou, aká tu ešte nebola. Recesia prostredníctvom nižších ziskov a platov okresáva výnosy daní z príjmov.

Súvisiace nižšie nákupy zasa ukrajujú z výberu daní uvalených na spotrebu. Štát vyberie o miliardy eur menej, ako si pôvodne predsavzal. Predseda vlády Robert Fico už naznačil, kde sa bude šetriť: prestanú sa obstarávať kopírky a autá na ministerstvách.

Mínus miliardy

statbezpenazi01.jpg

Lenže zrušenie nákupov kancelárskeho zariadenia stačiť nemôže. Daňové príjmy verejnej správy by mali podľa ministerstva financií v tomto roku medziročne klesnúť o takmer sedemsto miliónov eur. Oproti rozpočtovanej úrovni je rozdiel viac ako dvojnásobný – mínus 1,7 miliardy.

Najväčší pokles sa očakáva z výpadku dane z pridanej hodnoty. Súvisí to s poklesom maloobchodných tržieb i nákupmi v blízkom pohraničí – pre výhodné kurzy tamojších mien. Výrazný pokles nastáva aj pri daniach z príjmov. Pre nižšiu ziskovosť korporácií klesá výnos zo zdanenia zisku právnických osôb. Vyššia nezamestnanosť sa zasa prejavuje v nižšej mzdovej báze, z ktorej sa odvádza daň z príjmu fyzických osôb.

Podobne veľké prepady plynú aj z vývoja platieb odvodov. Len v dôsledku júnovej revízie februárovej prognózy vývoja ekonomiky bude v rozpočte Sociálnej poisťovne tento rok chýbať viac ako 530 miliónov eur. Výdavky poisťovni pritom medziročne rastú. Dôchodky sa zvýšili vzorcom zohľadňujúcim infláciu a priemerné mzdy v januári o takmer sedem percent. Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti bol v máji oproti rovnakému mesiacu minulého roka dvaapolnásobný.

V prognóze príjmov poisťovne inštitút už zakomponoval nízky počet prestupov sporiteľov z druhého do prvého piliera počas prvého polroka. Oproti plánovaným 140-tisíc čistým prestupom (výstupy mínus vstupy) je realita k druhému júlu menej ako štvrtinová. Znamená to o takmer štvrť miliardy eur v priebežnom systéme menej ako poisťovňa i ministerstvo počítali. Vláda tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť vyplácanie dôchodkov koncom roka podporiť dotáciou zo štátneho rozpočtu.

Prognózovanie výdavkov

Zatiaľ čo príjmová stránka verejných financií sa sleduje a prognózuje pozorne, výdavky úradov ministerstvo financií až tak detailne neskúma. „Sekcia rozpočtovej politiky interne monitoruje a hodnotí vývoj výdavkov štátneho rozpočtu,“ hovorí štátny tajomník rezortu František Palko.

Tento monitoring si robí ministerstvo pre vlastnú potrebu. Zverejňuje sa polročná a trištvrteročná správa s výhľadom vývoja do konca roka. No s prognózovaním výdavkov je jeden zásadný problém. Kým prílev daní a odvodov do štátnej kasy je vec ekonomických výpočtov, výdavky sú predmet politického rozhodnutia.

Pri strmo klesajúcich príjmoch boli k 2. júlu hotovostné výdavky štátneho rozpočtu takmer o sedem percent vyššie ako pred rokom. Podobným tempom stúplo míňanie na bežné i kapitálové výdavky. Po zohľadnení pomalého rastu cien tak štát míňa medziročne viac nielen v nominálnom, ale i v reálnom vyjadrení.

Pod rast výdavkov sa podpisujú protikrízové opatrenia i vyššie platy v štátnej správe. Zo stimulačných opatrení vyjdú štát najdrahšie dotácie na výskum a vývoj, pôžičky na zatepľovanie, šrotovné a sociálne podniky. (Na strane príjmov zas výpadok zo zvýšenia odpočítateľnej položky pri dani z príjmov fyzických osôb.)

Megaprojekty ako PPP či nová jadrová elektráreň sú zatiaľ viac na papieri ako v reálnych výdavkoch. Opozícia väčšinu vládnych protikrízových opatrení kritizuje. Stimuly vníma ako nesystémové plytvanie, ktoré Slovensku v dlhodobom horizonte nepomôže, keďže nevytvára podmienky na znovunaštartovanie rýchleho hospodárskeho rastu po skončení krízy.

Medzi rozumné opatrenia, ktoré taký potenciál majú, patrí pripravovaný jednotný výber daní, ciel a odvodov. Dva súvisiace zákony už rezort financií predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Účinnosť by mohli nadobudnúť od roku 2012, teda po prehrmení krízy.

Štát deklaruje šetrenie hlavne na kapitálových výdavkoch a verejnom obstarávaní. Ich výsledok je však nesystémový a len ťažko badateľný. Kapitálové škrty len odkladajú záväzky zo súčasnosti do budúcnosti. Potreba kapitálovej obnovy sa zakázaním výdavkov nezruší, skôr naopak, do budúcnosti narastie.

Prehodnocovanie nevýhodných tendrov vláda neavizuje, čaká sa, či odstúpi aspoň od predaja emisných kvót. Ani kedysi sľubované prepúšťanie v štátnej či vo verejnej správe. A úspory na „sociálnych výdavkoch“ podľa šéfa kabinetu neprichádzajú do úvahy. Ako pomoc rozpočtu tak možno zvažovať napríklad okresanie nadbytočnej regionálnej štátnej správy. Po voľbách v budúcom roku by mohlo prísť na pretras i zníženie počtu ministerstiev.

Júnový rekord

Predsedom vlády naznačená snaha šetriť na autách a kopírkach už tento rok nezachráni. Síce bolo od začiatku roka jasné, že štát bude mať problém, novelizácia štátneho rozpočtu sa očakáva až v septembri. Doteraz sa viazali výdavky len na krytie protikrízových opatrení, no nešetrilo sa s motívom kompenzovať nižšie dane.

Aj preto prvý polrok vykázal v bežných cenách najvyšší schodok v novodobej histórii Slovenska. Jeho výška dosiahla 1,1 miliardy eur, čo je viac ako celoročný plán a zároveň osemnásobne vyššie číslo ako schodok v rovnakom období minulého roka. Nad hranicou celoročného plánu bol hotovostný deficit už v druhej polovici mája a po väčšinu júna.

V pomere k celoročnému očakávanému HDP júnový deficit hospodárenia bratislavskej vlády predstavuje 1,7 percenta. V tomto ukazovateli boli horšie polročné schodky v rokoch 1997, 2002 a 2003. Koncoročný negatívny rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu by mohol podľa odhadov TREND Analyses dosiahnuť dve a pol až tri miliardy eur.

Štátny rozpočet je pritom len jedna zložka verejných financií. Do celkového schodku verejnej správy patrí aj hospodárenie Sociálnej poisťovne, zdravotníctva, samospráv a verejnoprávnych organizácií. Celkový verejný deficit vládne inštitúcie očakávajú na úrovni okolo šesť percent HDP. Potvrdil to hlavný analytik ministerstva financií Zdenko Krajčír i premiér R. Fico. S ospravedlnením, že to v rámci Európskej únie nebude extra vysoké číslo.

Deficit na úrovni šesť percent HDP znamená, že každé siedme až šieste euro v tohtoročnom hospodárení si verejná správa musí požičať. Vyššie výdavky ako príjmy sa v prípade štátu financujú vydávaním dlhopisov. Eurobondy za dve miliardy eur vydala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v máji. Nasledovalo niekoľko menších domácich emisií.

Najnovšia prognóza verejných príjmov však bude vyžadovať predaj ďalších veľkých objemov dlhopisov aj v ďalšom období. Hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth vidí potrebu dodatočného financovania na úrovni 2,3 miliardy eur v tomto roku a takmer tri miliardy eur v roku 2010.

Lenže čím viac sa štát zadlžuje, tým vyššie úroky musí za pôžičky platiť. Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne odhaduje dodatočné úrokové náklady zvýšeného deficitu na úrovni približne 80 miliónov eur ročne.

Na sociálny štát nebude

Vo volebnom roku 2010 ministerstvo financií očakáva ešte väčšie prepady v príjmoch verejných financií ako v tomto roku. Okrem poklesu dane z príjmov právnických osôb nepoteší ani miera nezamestnanosti. Tá by mala nájsť maximum práve v budúcom roku – meraná výberovým zisťovaním má dosiahnuť 13,4 percenta. V porovnaní s prvým kvartálom 2009 má stúpnuť o takmer tri percentuálne body. Pokles daňových a odvodových príjmov má podľa prognózy oproti februárovej projekcii predstavovať viac ako dve miliardy eur.

V novembri sa tak dajú očakávať ťažkosti pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu. Ten by mal obsahovať prvky konsolidácie – čiže znižovania schodku. Tak to požaduje Brusel. No realita je otázna. Znížiť schodok bude ťažké, keďže až v budúcom roku sa v daniach z príjmov naplno prejavia nízke zisky korporácií z aktuálneho mimoriadne zlého roka. Konsolidácia schodkov smerom k nule sa tak pre krízu odložila na neurčito. Pôvodne sa malo vyrovnané hospodárenie štátu dosiahnuť už v roku 2011.

V prípade predvolebnej nepohody v rámci koalície nemožno vylúčiť možnosť, že sa rozpočet na budúci rok prijať nepodarí a príde rozpočtové provizórium. Európska komisia pritom Slovensko vyzvala, aby si stanovilo záväzné viacročné rozpočtové stropy. Tie by krajine pomohli vyhnúť sa prílišnému míňaniu v dobrých časoch a následným veľkým deficitom v horších časoch.

Keď sa aj v budúcom roku zopakuje obdobný deficit ako v tomto roku, celkový verejný dlh sa vyšplhá z vlaňajších menej ako 28 percent na 40 percent HDP. Popri vyšších dlhoch v západnej Európe to nebude tragicky vysoké číslo. No jeho kombinácia s omnoho rýchlejším procesom starnutia obyvateľstva môže v dlhodobejšom horizonte zvýšiť problémy s financovaním penzijného a zdravotného systému.

Ešte väčšie výpadky príjmov sa pre efekt reťazenia rastov či poklesov očakávajú v ďalších rokoch. Kým v tohtoročnom rozpočte verejnej správy sú daňové príjmy o sedminu nižšie, ako sa predpokladalo, na budúce dva roky revízia prorokuje pokles až o pätinu. Na vládou proklamované budovanie štedrého sociálneho štátu tak v strednodobom horizonte nebudú peniaze. A popri zvyšovaní dlhu bude čoraz aktuálnejšia otázka zvyšovania daní.

statbezpenazi02tabula.jpg

statbezpenazi03tabula.jpg

Foto - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)