Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štúdia, ktorá otriasla politikmi, priniesla pre Slovensko dobrú aj zlú správu

23.03.2020, 14:00 | Ronald Ižip | © 2020 News and Media Holding

Bola to jedna štúdia, ktorá zmenila pohľad politikov na opatrenia, ktoré by mali vlády v boji s koronavírusom robiť. SARS-CoV-2 dokáže zmeniť život na veľmi dlhý čas, ak nie navždy - bude totižto prichádzať vo vlnách.

  • Tlačiť
  • 4

Keď bola epidémia vo Wu-chane v plnom rozpuku, na Slovensku vznikla menšia panika. Ľudia začali „blázniť“ a vykupovať rúška. Samotní lekárnici sa smiali nad ich počínaním. Iní, a neboli to len ekonómovia, dokonca zvyšovali odhad svetového hospodárskeho rastu – na základe „povzbudzujúcich“ januárových údajov zo Spojených štátov a z eurozóny.

Neprehliadnite

Vrchol popretia potenciálnych problémov prezentovali až dvaja navzájom sa obdivujúci spojenci: Donald Trump a Boris Johnson.

Postoj amerického prezidenta opisuje Windsor Mann vo svojom stĺpčeku v USA Today: „Prezident na prepuknutie koronavírusu reagoval okrem iného sľubom, že vírus sa stratí sám, hraním golfu, obviňovaním Číny, obviňovaním médií, obviňovaním demokratov, klamaním, podplácaním nemeckého farmaceutického priemyslu a zároveň tvrdením, že reaguje perfektne. Keď sa ho spýtali na známku od jedna do desať, dal si desať.“

B. Johnson nebol vo svojom postoji taký excentrický ako D. Trump, no rovnako iracionálny. Jeho hlavný vedecký poradca mu odporúčal stratégiu s cieľom, aby britská populácia získala kolektívnu imunitu. Takéto riešenie by prinieslo prudkú a rýchlu epidémiu a napáchalo by podľa neho menšie ekonomické škody.

Podobný postoj prezentovala americká vláda k španielskej chrípke po prvej svetovej vojne. Vtedajší prezident Woodrow Wilson ani nespomenul vyčíňanie epidémie v krajine, hoci na ňu zomrelo takmer 700-tisíc Američanov. Niektoré mestá a štáty spravili vo vzťahu k nákaze určité opatrenia, no väčšina ľudí pracovala ďalej. Ekonomika sa dostala iba do krátkej a miernej recesie. D. Trump túži, aby bol ekonomický efekt dnešnej pandémie podobne malý aj v súčasnosti. V opačnom prípade jeho šanca na znovuzvolenie poklesne.

Stratégia ignorovať epidémiu sa dala realizovať v časoch, keď sa 16 percent americkej populácie živilo farmárčením, rybolovom a lesníctvom. Sociálne odlúčenie bolo prirodzene relatívne vysoké. Dnes v týchto sektoroch pracuje iba pár desatín percent populácie. Naopak, ľudia sa sústredia v mestách, čo výrazne zvyšuje hrozbu rýchleho šírenia nákazy na veľkú časť obyvateľstva. Práve na rozsah šírenia a potenciálne následky sa zamerala štúdia tímu Neila Fergusona z Imperial College, ktorá bleskovo zmenila názor D. Trumpa aj B. Johnsona.

Štúdia, ktorá zmenila svet

Nový koronavírus SARS-CoV-2 prekvapil mnohými zvláštnosťami. Je smrteľnejší, ale aj infekčnejší ako chrípka. V prvom štádiu, pred zavedením opatrení v čínskom Wu-chane, dosiahlo jeho reprodukčné číslo R0 hodnotu 2,4, tvrdia vedci. To znamená, že infikovaný jedinec dokázal priemerne nakaziť dvoch až troch ďalších ľudí. Takouto rýchlosťou trvalo šírenie približne päť dní, kým sa počet nakazených zdvojnásobil. Početnosť infikovanej populácie rástla exponenciálne.

Vedci z Imperial College nasimulovali, ako by vyzerala situácia v Spojených štátoch a v Spojenom kráľovstve v prípade, že by sa šíreniu vírusu nebránilo. Výsledkom by bola infekcia až 81 percent populácie oboch krajín. Proti tomuto typu vírusu by sa síce vytvorila kolektívna imunita, no následky by boli z pohľadu prežitia populácie hrozivé.

V Spojenom kráľovstve by na chorobu zomrelo pol milióna ľudí, v Spojených štátoch viac ako dva milióny obyvateľov. Ide pritom iba o priame úmrtia na chorobu Covid-19. Dopyt po akútnych lôžkach by až 30-násobne prevýšil existujúce kapacity. Zahltený zdravotnícky systém by spôsobil smrť mnohých ďalších jedincov, ktorí by dostali adekvátnu zdravotnú starostlivosť pri ostatných akútnych ťažkostiach. Takýto scenár nemôže akceptovať žiaden demokraticky volený politik. Britská aj americká vláda okamžite zaradili spiatočku.

Okrem scenára bez zásahov vlády vedci vytvorili na základe možností ďalšie dva varianty, ktoré by mohli zmierniť rýchlosť a silu epidémie, a tým aj jej vplyv na život obyvateľstva. Druhý scenár sa zameral na zmiernenie šírenia vírusu, keď by sa podarilo vláde znížiť reprodukčné číslo R0 pomocou určitých opatrení. Išlo by o izoláciu tých, ktorí majú symptómy, a domácu karanténu pre potenciálne infikovaných ľudí.

Sociálne odlúčenie by sa týkalo najmä starších a zraniteľných. Tieto opatrenia by podľa výpočtov dokázali znížiť počet úmrtí na polovicu a dopyt po zdravotných službách o dve tretiny. Napriek tomu by dopyt po akútnych lôžkach presiahol kapacitu osemnásobne a zomrelo by štvrť milióna Britov a viac ako milión Američanov.

Jedinou realistickou možnosťou sa tak stal tretí variant, a to úplné sociálne odlúčenie. To by malo priniesť okamžitý a rýchly vplyv na ďalšie šírenie nákazy. Cieľom opatrení ako uzavretie škôl, zákaz všetkých spoločenských akcií alebo uzavretie prevádzok, ktoré nie sú nevyhnutné, je dostať R0 pod úroveň jedna. Ak infikovaný jedinec nakazí priemerne menej ako jedného ďalšieho človeka, epidémia sa časom stratí. Potlačenie vírusu na základe takmer úplného sociálne odlúčenia sa stalo jedinou akceptovateľnou alternatívou.

Dobrá a zlá správa pre Slovensko

Ak majú vedci z Imperial College pravdu a prísne sociálne odlúčenie bez nutnosti zaviesť zákaz vychádzania bude mať silný efekt na R0, potom sa dá vírus poraziť. Ak bude sociálne odlúčenie trvať dostatočne dlho, už po niekoľkých týždňoch počet chorých dosiahne vrchol a imunitný systém mnohých ľudí s menej silnou infekciou dokáže nad Covid-19 zvíťaziť. Je možné očakávať, že už po troch týždňoch od zavedenia prísneho sociálneho odlúčenia začne počet nakazených klesať.

Infographic: The Vital Importance of Social Distancing | Statista You will find more infographics at Statista

Pre Slovensko, ktoré zaviedlo prísne odlúčenie ako jedna z prvých krajín, je to veľmi dobrá správa. Teoreticky je možné, že počet nakazených začne klesať už na začiatku apríla. Oficiálne čísla infikovaných ľudí však zďaleka nemusia odzrkadľovať počet celkovo nakazených v celej populácii.

Zabrániť väčšej epidémii je jedna vec, ale zabrániť recidíve vírusu je vec druhá. Vedci sa zhodujú, že takmer 98 percent infekcií sa prejaví do 12 dní od nákazy.  Existuje však viacero výnimiek, ktoré ukazujú, že inkubačná lehota vírusu môže trvať až dvojnásobok. Ešte dôležitejšie je, ako dlho bude infikovaný človek virulentný.

Kým štúdie v tomto smere ešte nie sú definitívne, odhaduje sa, že človek s miernymi príznakmi je virulentný 10 dní od prvých symptómov. Dokonca podľa ďalšej štúdie vírus ostane v človeku až dva týždne po tom, ako sa symptómy stratia. Našťastie prvotné výskumy ukazujú, že schopnosť takýchto ľudí šíriť vírus je značne obmedzená. Tak či tak, zdá sa, že vírus tu bude s nami dlho. Minimálne, kým sa vyrobí vakcína alebo liek. A ak zmutuje, aj dlhšie.

Aj keď si Slovensko dokáže poradiť s epidémiu pomerne rýchlo, s následnými recidívami vírusu si poradí ťažšie, podobne ako zvyšok sveta. Vedci z Imperial College odhadujú, že sociálne odlúčenie síce dokáže rast epidémie zastaviť, no uvoľnenie domácej karantény a znovuotvorenie škôl a prevádzok spôsobí opätovný nárast epidémie.

Svet tak môže zastaviť vlnu epidémie sociálnym odlúčením, ale za ňou bude nasledovať nová vlna, na ktorej zastavenie bude potrebné nové sociálne odlúčenie. Takáto situácia môže trvať až 18 mesiacov, kým sa nenájde liek alebo vakcína.

SARS-CoV-2 zmení život na veľmi dlhý čas, ak nie navždy.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy koronavírus, Slovensko