Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Tajné oddlžovanie zdravotníctva

14.12.2009, 00:02 | Gabriel Beer | © 2009 News and Media Holding

Po kritike Veriteľa oddlžuje aj súčasná vláda. A robí to zle

  • Tlačiť
  • 1

Vlani na jeseň prišiel minister zdravotníctva Richard Raši s nápadom na nové kolo oddlžovania nemocníc. Spolukritik niekdajšieho projektu Veriteľ, ktorý realizovala bývalá vláda, teraz ukazuje, ako to naozaj nerobiť. Nechce prezradiť, kto sa dostane k pohľadávke, zahmlieva sa skutočný charakter oddlženia a jeho dosah na verejné financie. Zatvárajú sa oči pred tým, že z návratnej výpomoci sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane obyčajná dotácia.

Z druhého vrecka

Ministerstvo financií vydelilo na ostatnú oddlžovaciu avantúru zhruba 130 miliónov eur. Nemalo by to ovplyvniť celkový deficit rozpočtu, úradníci upokojujú argumentom, že peniaze pochádzajú zo štátnych finančných aktív. Teda z balíka, do ktorého občas pritekajú dividendy z akcií vlastnených štátom alebo v ktorom boli napríklad peniaze z privatizácie veľkých podnikov. Štátne finančné aktíva, ktoré sa používali napríklad na krytie výpadku spôsobeného zavedením druhého penzijného piliera, sa tento rok už viackrát stali obľúbeným zdrojom peňazí pre vládu.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že nejde o dotáciu, ale o návratnú výpomoc. Nemocnice by ju skôr či neskôr mali vrátiť. Celkový stav finančných aktív by tak teoreticky ostal nezmenený – len hotovosť by nahradila pohľadávka k nemocniciam. No dnes sa nik z rezortu financií nezaručí, že o sedemnásť rokov (dva roky odklad splácania plus pätnásť rokov maximálna dĺžka pôžičky) budú peniaze nazad v štátnych aktívach.

Napriek tomu, že ešte nedávno sa úrad Jána Počiatka úspešne angažoval v znižovaní cien liekov, teraz akoby dával od nekontrolovaného nalievania peňazí do nemocníc ruky preč. To, či ekonomické projekty, ktoré si na pol druha dekády vopred nakreslili oddlžované špitály, majú niečo spoločné s realitou, rezort financií neposudzuje. „Ministerstvo financií nie je komerčná banka, ktorá analyzuje projekt. Nemáme na to ľudí, kapacitu, aby sme sa šli pozrieť na miesto. Ťažko zohnať na ministerstvo tím ľudí – špecialistov na zdravotníctvo,“ pripomína poradca ministra Ján Onda.

Angažovanie externých poradcov pre rôzne, aj podstatne lacnejšie, projekty je pritom pomerne bežná prax. No zdôvodniť súčasný model oddlženia by mali problém všetky renomované poradenské skupiny.

S odborníkmi bude mať problém aj ministerstvo zdravotníctva. Jediná kompetentná osoba, ktorá riadi projekt, je šéfka ekonomickej sekcie Iveta Klimová. Ako tvrdí hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková, jej kolegyňa je práceneschopná a na celom ministerstve nie je momentálne nik iný kompetentný, s kým by sa dalo o transakcii rozprávať.

Tajné

22 zdravotnictvo-profimedia

Pokoj na ministerstve financií je pochopiteľný. Transakcia zatiaľ formálne nevstúpi do deficitu verejných financií a do volieb určite nijako nevykypí. Čo sa bude diať o dva roky, keď by nemocnice mali začať požičané splácať, súčasných politikov trápiť nebude. A už vôbec sa nemusia zaoberať tým, čo bude v roku 2027, dokedy by sa štátu mali vrátiť všetky peniaze. Dokonca s úrokmi, ktoré by mali byť variabilné na úrovni 2,85 percenta nad šesťmesačným Euriborom. Takýto kalendár presahuje niekoľko volebných období, a tak nie je z politického hľadiska naliehavý.

Nemocnice mali predkladať projekty zmien, aby boli schopné návratné výpomoci splatiť. Dokumenty, na základe ktorých majú dostať obrovské množstvo peňazí, však ministerstvo zdravotníctva utajilo. Dôvodom majú byť „informácie o veriteľoch zdravotných zariadení“. Rezort však nepristúpil ani na alternatívu, aby ukázal dokumenty s tým, že informácie o veriteľoch sa vyčiernia.

Nielen ministerstvo, ale ani nemocnice nie sú ochotné ukázať projekty, ako sa zázračne zmení ich ekonomika na nestratovú. Košická fakultná nemocnica je úplne ticho. Jednoducho, nekomunikuje. Riaditeľ banskobystrického špitála Ján Šulaj tvrdí, že zatiaľ nie je podpísaná zmluva o návratnej finančnej výpomoci. A tak zdvorilo odkázal, že informácie treba pýtať od ministerstva. V bratislavskej nemocnici neochotu zdôvodňujú rovnako ako rezortní úradníci: v projektoch sú ukázaní aj ich veritelia.

Bez kontroly?

Zoznam uhrádzaných dlhov by mal zahŕňať pohľadávky po lehote splatnosti k septembru minulého roka. Lenže rezort zdravotníctva nehovorí, ako budú riaditeľov nemocníc kontrolovať. Rozhodnutie, komu a čo uhradia, bude v rukách manažérov nemocníc. Ministerstvo v súčasnosti nedokáže garantovať, ako efektívne budú peniaze použité. Dá sa čakať, že bude použitý rovnaký model ako v roku 2000. Vtedy vláda vyčlenila na oddlženie približne 330 miliónov eur (po prepočte konverzným kurzom). Na vyplácanie veriteľov sa nepoužili žiadne konkrétne pravidlá a špitály si z peňazí na riešenie dlhov nakupovali aj nové prístroje či hradili bežné výdavky. A, samozrejme, pokračovali v hromadení nových dlhov.

Úspešnejší model predstavoval Veriteľ, i keď sa ho súčasná garnitúra snažila spochybniť. No komplikovaným systémom, do ktorého vláda naliala zhruba 700 miliónov eur, sa podarilo zlikvidovať dlhy za zhruba 1,1 miliardy. Dodávatelia zdravotníckych zariadení boli nešťastní: ak sa chceli dostať k peniazom, museli sa vzdať dodatočných úrokov či penále z dlhu a dokonca aj časti istiny. Zaplatená suma musela byť aspoň o tri percentá nižšia ako tá na pôvodných faktúrach. Pôvodné fakturované pohľadávky sa tak skresávali o tri až dvadsať percent, čo dodávateľov privádzalo do zúrivosti.

No ušetrilo sa a nebolo treba okolo toho ani robiť tajnosti s menami uspokojených firiem. V súčasnosti je celá história Veriteľa podrobne rozpísaná na stránke Veritel.sk. S prehľadným vyhľadávacím mechanizmom, kde sa dá zistiť, ktorý dodávateľ koľko z oddlžovacieho mechanizmu získal. Ľahko tak možno nájsť napríklad to, že jeden z najväčších kritikov oddlžovania z čias ministra Rudolfa Zajaca, súčasný šéf parlamentu Pavol Paška tiež využíval výhody systému. Firmy, v ktorých v minulosti pôsobil, si cez Veriteľa vydobyli približne 1,3 milióna eur.

„Škoda, že sa nepodarilo dotiahnuť procesy v zdravotníctve tak, aby sa ďalej nezadlžovalo,“ hovorí analytik a bývalý člen dozornej rady Veriteľa Peter Pažitný. Ďalšie kroky zastavili voľby. Nepodarilo sa premeniť štátne príspevkové nemocnice na akciovky, ktoré by museli fungovať bez veľkého zadlžovania, aby sa vyhli bankrotu. Pokračovanie reforiem bez odborných argumentov zmietla súčasná vládna zostava.

Podobne zablokovala aj snahu o prehľadné účtovanie a platenie zdravotných výkonov podľa diagnóz. Za celé funkčné obdobie pritom šéfovia rezortu zdravotníctva nominovaní Smerom-SD nedokázali poskytnúť žiaden systém na sprehľadnenie platieb. Podľa údajov ministerstva bol dlh zdravotníctva ku koncu septembra 352 miliónov eur. Aká časť je po lehote splatnosti, povedať nevedia.

Hlavne štátnym

Ministerstvo zdravotníctva urobilo všetko preto, aby sa pri súčasnej oddlžovacej schéme nedali porovnať úspešní a neúspešní uchádzači o „návratnú“ pôžičku. Hovorkyňa rezortu len abstraktne odpísala, že „neúspešní uchádzači boli tí, ktorí nesplnili podmienky stanovené v metodickom pokyne“. Ministerstvo tak pokračuje v systéme riadenia, aký ukázalo pri tajomnom licencovaní záchraniek.

Z oddlženia si odhryznú najviac štátne fakultné nemocnice. Zhruba 109 miliónov zo 130-miliónového balíka dostanú nemocnice priamo riadené rezortom zdravotníctva. Nie sú to len špitály, v ktorých by sa robili komplikované úkony, ale i nemocnice, ktorým musia poisťovne za jednotlivé úkony platiť najviac. Často dvoj- alebo trojnásobky oproti cenám, ktoré sa za tie isté úkony platia menším nemocniciam.

Lekári fakultných nemocníc si tiež za posledné dva roky najviac prilepšili na platoch. Rástli im podstatne rýchlejšie ako priemerné platy v krajine. No práve tieto veľké nemocnice stále vykazujú najväčšie dlhy. A dostávajú sa do situácie, že prestávajú platiť sociálne poistenie za zamestnancov. Rekordérom je fakultná nemocnica v Bratislave, ktorá Sociálnej poisťovni dlhuje vyše 14 miliónov eur. V miliónoch rátajú svoje dlhy na odvodoch aj fakultné nemocnice v Prešove, Košiciach, Trenčíne.

Ministerstvo zdravotníctva tak ostatným oddlžovacím modelom fakticky dalo zelenú doterajšiemu modelu riadenia, v ktorom niet motivácie správať sa efektívne. Šéfovia fakultných nemocníc si môžu byť istí, že nech vyrobia akékoľvek dlhy, niekto to za nich zaplatí.

Ministerstvo nepresvedčilo, že by to malo byť inak. TREND sa opýtal, ako bude fungovať ekonomický model, ktorý zastaví zadlžovanie a začne generovať financie tak, že okrem zvyšovania platov zdravotníkov a obnovy nemocníc zostane i na splácanie štátnej výpomoci. Odpoveď prezrádza ľahkosť ekonomického uvažovania: „Rozvoj podnikateľskej činnosti, odpredaj prebytočného majetku, zefektívnenie vykazovania výkonov pre zdravotné poisťovne, racionalizácia technicko-hospodárskych pracovníkov, zavedenie systému manažérstva kvality.“

Prečo to nemocnice pod dozorom ministerstva nerobili doteraz, hovorkyňa nevysvetlila. V celej konštrukcii oddlženia pritom nie je zapracovaná alternatíva, že nemocnice nebudú vedieť pôžičku splácať. Rezort lakonicky tvrdí, že ak nemocnice nebudú schopné plniť si záväzky, budú dostávať sankcie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Táto teória je iluzórna. Nemocnice, ktoré nebudú mať na uhrádzanie pôžičky, budú sotva vedieť platiť pokuty a penále do štátneho rozpočtu. Už dnes je pritom jasné, že bez zásadnej reformy zdravotného trhu sa „pôžičky“ z finančných aktív splácať nebudú. A do niečoho takého sa vláda neponáhľa.

zdravotnictvo_profimedia_tabulka

Zdroj: tabulka

Foto - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 1

Tagy zdravotníctvo