Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Technológie a talent: Akí sú Slováci kreatívni a prečo by nás to malo zaujímať?

17.12.2015, 16:59 | Peter Brejčák | © 2015 News and Media Holding

„Globálna kreativita je úzko prepojená s ekonomickým rozvojom, konkurencieschopnosťou a prosperitou krajín. Štáty s vysokou hodnotou [kreativity] sa vyznačujú vyššou (či lepšou) úrovňou produktivity, konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia a celkového rozvoja ľudských zdrojov,“ tvrdia autori štúdie The Global Creativity Index 2015 (GCI).

  • Tlačiť
  • 3

Za jej prípravou stojí Martin Prosperity Institute, pôsobiaci pod University of Toronto. Autori porovnávali celkovo šesť charakteristík 139 krajín sveta. Na základe výsledného poradia v rámci týchto kategórii bol vypočítaný index kreativity.

Metóda 3T

Autori štúdie GCI pri výpočtoch využívajú novo vyvinutú metódu takzvaných 3T – technológie, talent a tolerancia. Každú z týchto oblastí definujú ďalšie podskupiny.

Technológie: Výdaje na výskum a vývoj (ako podiel na HDP); inovácie (znázornené počtom patentov).

Talent: Podiel dospelých s vyššou úrovňou vzdelania; pracovná sila v „kreatívnej triede“, ktorá je definovaná ako práca ľudí v kreatívnych odvetviach (od architektúry a ďalších inžinierskych pozícii, cez počítačové vedy, matematiku, sociálne vedy, médiá, umenie, biznis a financie až po právo či zdravotnú starostlivosť).

Tolerancia: Zaobchádzanie s imigrantmi, rasovými a etnickými minoritami, gaymi a lesbičkami.

V rámci konečného umiestnenia sa na najlepšej pozícii umiestnila Austrália, ktorá oproti minulým štúdiám z rokov 2004 a 2011 nahradila Švédsko. Druhú pozíciu si obhájili Spojené štáty. Ďalšie priečky obsadili Nový Zéland, Kanada, piate miesto v remíze Dánsko s Fínskom. Ostatok najlepšej desiatky tvorí Švédsko, Island, Singapur a Holandsko.

Na opačnej strane rebríčka sa na poslednom mieste umiestnil Irak, trojku najhorších dopĺňa Ghana a Madagaskar. Pod celkovú úroveň indexu kreativity 0,1 (najlepšie možné je 1) sa umiestnilo Džibuti a Mauritánia. Nelichotivé hodnotenie v najhoršej desiatke potom získala Zambia, Libéria, Jemen, Zimbabwe a Guinea. 

Umiestnenie Slovenska v jednotlivých kategóriách (poradie):

  • Výdaje na výskum a vývoj: 41.
  • Patenty na osobu: 61.
  • Index technológii: 69.
  • Kreatívna trieda: Údaje chýbajú.
  • Dosiahnuté vzdelanie: 43.
  • Index talentu: 42.
  • Rasové a etnické minority: 81.
  • Gayi a lesbičky: 55.
  • Index tolerancie: 66.

Slovensko sa v celkovom hodnotení ocitlo na 54. pozícii z celkových 139, pričom ho predbehlo napríklad Bielorusko (37.), Kuba (41.) či Laos (42.). O svoju pozíciu sa delíme zároveň so Srbskom a Gréckom. V rámci krajín Európskej únie sa potom v rebríčku horšie umiestnili len tri štáty – Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko.

Budúcnosť je v kreativite

Prečo by nás vôbec malo zaujímať, ako sa jednotlivým krajinám darí v kreativite? Dôvod je jednoduchý - s postupným nárastom robotov a umelej inteligencie bude klesať dopyt po nízkokvalifikovanej pracovnej sile. Robotizáciou sú najmenej ohrozené práve kreatívne zamestnania, pretože v týchto odboroch stroje nedokážu ľudskú myseľ nahradiť. 

Z toho dôvodu sú automatizáciou najviac ohrozené pozície ako knihovník, úradník prvého kontaktu, realitný maklér, ale aj kuchár, modelka, kuriér či účtovník. Medzi najmenej ohrozené zamestnania sa zaraďuje napríklad lekár, učiteľ, vedec, novinár, fotograf či analytici. 

Čím lepšie sa krajina umiestňuje v rebríčkoch kreativity, tým je pravdepodobnejšie, že bude schopná nástup ďalšej generácie technológií zvládnuť s menšími problémami. To v konečnom dôsledku môže byť aj hrozbou pre Slovensko, ktoré má povesť krajiny ako výrobnej linky.

Riziko komputerizácie (hodnotiace koľko pracovných pozícií bude nahradených softvérom, aplikáciami a robotmi) je u nás na úrovni 54,7 percenta. V rámci krajín EÚ je toto riziko najmenšie vo Švédsku (46,7 percenta), najhoršie naopak v Rumunsku (61,9 percenta).

Riešenia takejto situácie niekedy môžu byť prekvapivé. Ako ukazuje napríklad výskum londýnskeho think tanku Centre for Economics and Business Research, v spojení s jedným z najznámejších britských ekonómov Douglasa McWilliamsa, záchrancom krajín môže byť takzvaná flat white economy. Pomenovaná podľa kávy, ktorú vo veľkom pijú londýnski hispteri. 

Mnohí sa im síce smejú a mnohí ich nemajú radi. Avšak kreatívnymi odvetviami, v ktorých najviac pracujú, a spôsobom, akým žijú, menia celé mestá a aj ekonomiky. A to vôbec neznamená niečo zlé. 

  • Tlačiť
  • 3

Tagy kreativita, Slovensko