Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Tradiční vinári z EÚ strácajú trh

16.05.2002, 00:00 | Roman Schönwiesner | © 2002 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Hoci starý kontinent je kolískou produkcie vína, široká ponuka a komplexná právna úprava komplikujú orientáciu spotrebiteľa. Celý rad zákazov, obmedzení a ochranných opatrení najmä v južných krajinách EÚ – na čele s Francúzskom – vedie k stavu, keď je ich víno schopný správne identifikovať len skutočný znalec.

Práve táto komplexnosť pravidiel označovania v posledných desaťročiach viedla k prekvapujúco úspešnej expanzii vín z takzvaného nového sveta, ktoré vedia menej znalí konzumenti identifikovať oveľa ľahšie. Aj z tohto dôvodu sa trhový podiel francúzskeho vína ako jednotky v poslednom desaťročí znižoval priemerne o jeden percentný bod ročne. V súčasnosti francúzske vína ovládajú už len 40 % svetového trhu, kým v roku 1990 to bola polovica.

Nové označenie

Zoči-voči silnej mimoeurópskej konkurencii sa krajiny EÚ snažia nájsť východisko, ktoré vidia predovšetkým v harmonizácii pravidiel na vnútornom trhu. Práve v tejto súvislosti Európska komisia (EK) nedávno schválila nové pravidlá označovania vín etiketami.

Tieto pravidlá sú podľa komisára EK pre poľnohospodárstvo Franza Fischlera určené na „lepšie informovanie spotrebiteľa o víne, ktoré kupuje“. Text smernice bude zverejnený koncom tohto mesiaca a do platnosti vstúpi od 1. januára 2003. Od tohto termínu budú niektoré údaje na etikete povinné – najmä názov výrobku, objem, obsah alkoholu a meno organizácie, ktorá víno plnila, vyrobila alebo doviezla.

Okrem tejto základnej identifikácie dôjde k trom ďalším úpravám. Bude to regulácia tradičných pojmov, ako napríklad „vieille vigne“ alebo „vintage“, aby nezavádzali spotrebiteľa. Po druhé – na vína, na ktoré sa vzťahuje systém označenia regiónu (AOC – Appelation d’Origine Controllée) alebo krajiny pôvodu, sa bude vzťahovať takzvané pravidlo 85 percent. Znamená to, že na etikete bude jasne identifikovateľný vinič a ročník hrozna použitého na výrobu vína vo fľaši, ak jeho podiel bude aspoň 85 %.

Toto miernejšie opatrenie si vynútili početní producenti málo rozšírených odrôd vo Francúzsku. Hrozí však, že bude odmietnuté prísnym systémom AOC. Tretím opatrením, napojeným na zahraničný obchod, je žiadosť EK, aby tretie krajiny prijali a aplikovali pravidlá identické s novými pravidlami EÚ. „Prijaté znenie predstavuje pokrok, ale nie je kompletné a nereflektuje na skutočné potreby,“ cituje v tejto súvislosti denník Le Figaro prezidenta nadácie AFED Bertranda Duaulta.

Harmonizácia daní nereálna

Harmonizácia v oblasti označovania vín na etiketách je podľa denníka Le Figaro na „dobrej ceste“, žiadali by sa však ráznejšie opatrenia. Trh však trpí aj ďalším nemenej podstatným fenoménom – a to rozdielnym daňovým zaťažením vína v rámci jednotného trhu EÚ, ktoré výrazne deformuje jeho predajné ceny. Nejde len o rozdielnu výšku dane z pridanej hodnoty, ale najmä o priepastné rozdiely vo výške spotrebnej dane z vína. Pri pive, tabaku a pohonných hmotách je problém identický.

Krajiny EÚ možno pri spotrebnej dani z vína vo všeobecnosti rozdeliť na dve skupiny – krajiny juhu (Francúzsko, Grécko, Španielsko, Taliansko), kde je spotrebná daň nulová, respektíve zanedbateľná, a krajiny severu ako Írsko, Dánsko a Fínsko, kde je táto daň veľmi vysoká. EK by ich chcela harmonizovať. Nemá na to však mandát. Na takéto opatrenie je potrebný jednohlasný súhlas všetkých členov EÚ, čo je v súčasnosti nereálne.

Spotreba alkoholu delí EÚ

Spoločný trh EÚ spolu so zvýšenou mobilitou obyvateľstva predsa len vykazuje určité výsledky. Ide o trend unifikácie vkusu a preferencií spotrebiteľa. Kým v polovici minulého storočia sa v Stredomorí pilo takmer výlučne víno a severnejšie hlavne pivo a tvrdý alkohol, v posledných desaťročiach sa alkoholová mapa EÚ mení.

Hoci spotrebitelia od Helsínk po Lisabon konzumujú čoraz identickejšie nápoje, spôsob, ako to robia, je odlišný. V krajinách juhu a stredu, ktoré patria aj medzi dôležitých výrobcov vína, sa alkohol konzumuje pravidelne a umiernene. Naopak, sever je známy sporadickou, ale vo väčšine prípadov nadmernou konzumáciou. Víkendové pitky v takzvanej vodkovej zóne siahajúcej od Ruska, cez Škandináviu až do Škótska sú všeobecne známe.

Švédsko a Fínsko boli nútené zrušiť monopol výroby, dovozu a veľkoobchodného predaja alkoholických nápojov až po vstupe do EÚ v roku 1995. Zachovali si však monopol v maloobchode – distribúcia alkoholu zostáva výlučnou záležitosťou štátnych obchodov. Vo Švédsku je to sieť Systembolaget, v Nórsku Vinmonopolet a vo Fínsku Alko.

Jedinou škandinávskou krajinou bez štátneho monopolu na predaj alkoholu je Dánsko. Je príznačné, že spotreba alkoholu na hlavu tu dosahuje štvrté miesto v EÚ, kým Švédi a Nóri pijú oficiálne oveľa menej. Netreba však zabúdať na ich „alkoholovú turistiku“ do Ruska, Estónska, prípadne mimo výsostných vôd domácej krajiny.

Najširšia ponuka vo Švédsku

V štokholmskom sídle Systembolaget, ktorý paradoxne spadá pod ministerstvo sociálnych vecí, radi upozorňujú na „sociálnu misiu“, ktorú ich organizácia plní. Opierajú sa o známy výrok legendy amerického kapitalizmu Johna D. Rockefellera: „Zníženie zisku je jedinou nádejou na kontrolu obchodu s alkoholom vo verejnom záujme.“

Okrem kontroly predaja alkoholu Systembolaget v rámci svojej služby verejnosti organizuje kampane, ktoré by mali zvýšiť záujem o iné alkoholické nápoje s nižším obsahom alkoholu vrátane degustácií. Výsledkom snaženia znížiť spotrebu tvrdého alkoholu je pomerne prekvapivá skutočnosť.

Napriek štátnemu monopolu je vo Švédsku možné vybrať si z najširšej ponuky vín v Európe – priamo v štátnych obchodoch sa predáva vyše 2,5 tisíca rôznych druhov a ďalšie si možno objednať prostredníctvom katalógu. Ponuka je skutočne rôznorodá – od cyperských, cez macedónske, juhoafrické, argentínske až po novozélandské vína.

Najviac sa však predávajú španielske vína, ktoré nasledujú vína z Talianska a Francúzska. Štátny monopol má však aj svoju odvrátenú stranu – až 57 % z vysokej ceny fľaše vína tvoria vo Švédsku dane.

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Vláda odobrila novely zákonov o spotrebných daniach a o DPH

Cena 10° piva by sa mala zvýšiť asi o 50 halierov na fľašu. Pri DPH sa má po novom upraviť uplatňovanie odpočtov, navrhuje sa aj vypustenie podmienky zaplatenia dane na vstupe pri odpočítaní dane.

Nemci a Francúzi nechcú platiť viac

Brusel chce odstrániť rozdiely v spotrebných daniach z alkoholu

Kľúčom k uzavretiu transakcie bude rum

V Malokarpatskom vinárskom podniku vyrába Vínoprodukt

Diskusia (0 reakcií)