Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ukrajinský prezident si vytvára klan, biznisu sa nezbavil

05.09.2016, 21:05 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Keď pred dvoma rokmi prezident Petro Porošenko preberal moc, verejnosti prisľúbil, že presadí kľúčové reformy a zbaví sa podnikateľských aktivít, ktoré by mohli vyvolať konflikt záujmov. Vtedy tvrdil, že sa chce „naplno sústrediť na dobro národa“. Ani jedno sa nestalo skutočnosťou. Reformy ležia ľadom a jeho biznis fičí naďalej. Či reformy alebo podnikateľské aktivity boli premyslenou hrou s verejnosťou.

  • Tlačiť
  • 3

Portál bne IntelliNews napísal, že jeho osobný majetok minulý rok vzrástol na 858 miliónov dolárov a podľa združenia Organized Crime and Corruption Reporting Project bol jediným podnikateľom (oligarchom), ktorý si prilepšil.

P. Porošenko je známy čokoládový kráľ a stojí za spoločnosťou Roshen Confectionery Corporation, ktorá predáva cukrovinky aj na Slovensku. Túto firmu, ktorej hodnota sa odhaduje na tri miliardy dolárov, sa snažil naoko predať, ale transakciu nikdy nedotiahol do konca. Nikdy totiž „nebol vhodný čas“, pretože firme kvôli anexii Krymu padali tržby. Vlani zarobila pol miliardy dolárov, medziročne šlo o prepad tržieb o polovicu.

Ukrajinský prezident Petro PorošenkoZdroj: flickr.com/thierry ehrmann

Bohatý arzenál podnikateľských aktivít

V apríli z dokumentov Mossack Fonseca vyplynulo, že snaha o predaj bola len divadlom. Svoje podnikanie totiž previedol na Britské Panenské ostrovy cez offshorovú spoločnosť Prime Assets Capital. Príjem z nej neohlásil v daňovom priznaní. Ukrajinský prezident sa postaral o svoj biznis v čase, keď ukrajinská ekonomika prepadla o 12 percent HDP a na Donbase umierali tisícky vojakov. Navyše to bolo v období, keď Ukrajina vyhlásila boj proti daňovým únikom, ktoré krajinu pripravia ročne o 11 miliárd dolárov.

P. Porošenko je spájaný aj s firmou Chartomena Ltd na Cypre, ktorá bola založená v roku 2012. Okrem toho je jeho meno spájané s Linquist Services a Intraco Management. Vlastníkom Intraca je jeden z top manažérov Roshen - Sergej Zaitsev. Obe tieto firmy boli založené na Britských Panenských ostrovoch v roku 2005.

Intraco je obchodne spájaná s Porošenkovým biznisom v letectve - konkrétne s firmou Business Airline, ktorá ponúka bonitným klientom súkromné lety. Paradoxne si tieto VIP lety objednával aj Porošenkov predchodca exprezident Viktor Janukovič. V roku 2014 jedným z týchto letov po krvavých protestoch utiekol z Kyjeva do exilu. 

Prezident drží cez Prime Assets Capital 60-percentný podiel v International Investment Bank (IIB). Zvyšné percentá vlastnia jeho priatelia: Medzi nimi je tajomník Rady pre národnú bezpečnosť na obranu Ukrajiny (inak povedané sú to tajné služby) Oleg Gladkovsky, ktorý je jeho dlhoročný obchodný partner alebo podpredseda prezidentovej strany Bloku Petra Porošenka Igor Kononenko.

Igor Kononenko sa stal šedou eminenciou na ministerstve hospodárstva so súhlasom prezidenta. Vo februári stál za rezignáciou ministra hospodárstva Aivarasa Abromaviciusa, ktorému sa nepáčilo, že I. Kononenko začal do rezortu pretláčať svojich ľudí. „Ja a môj tím nechceme zakrývať otvorenú korupciu a nechceme byť bábkami pre tých, ktorí sa snažia obnoviť starý spôsob spravovania vládnych financií,“ povedal rodák z Litvy. 

Bývalý exminister mal byť ťahúňom reforiem: chcel znížiť počet zamestnancov na svojom ministerstve, zlepšiť systém tendrov, privatizovať tisíce štátnych firiem. Tvrdil, že Ukrajina by nemala „premrhať túto krízu, pretože tá jej dáva jedinečnú šancu na zmeny“.

Neoficiálne sa hovorilo o tom, že prezident a bývalý premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý rezignoval počas politickej krízy v apríli, si medzi sebou rozdelili kontrolu nad vládnymi financiami. Prezident mal ovládať ministerstvá, ktoré súvisia s biznisom.

Banke International Investment Bank, ktorú vlastní P. Porošenko, sa počas minulého roka mimoriadne darilo. Počas jedného roka sa jej podarilo zvýšiť aktíva o 85 percent, hoci finančný sektor prechádzal vlani ťažkým obdobím. IIB je 31. najväčšou bankou zo 120 finančných inštitúcií na Ukrajine a zisk pomohol navýšiť kapitál o 18 percent. Banka sa stala skvelým úverovým kanálom a útočiskom jeho podnikateľských aktivít. 

V banke je akcionárom Konstantin Vorušilin, ktorého prezývajú prezidentovým osobným bankárom. Pod vedením P. Porošenka sa stal generálnym riaditeľom ukrajinského Fondu ochrany vkladov, ktorý vypláca peniaze majiteľom bežných účtov, v prípade, ak sa ukrajinské banky dostanú do insolvencie.

Rast banky IIB zabezpečili firmy, ktoré majú k prezidentovi blízko. Najväčší podiel na vkladoch majú jeho spriaznené firmy ako Roshen, firmy v daňových rajoch Linquist Services a cyperská Chartomena a ďalšie priemyselné podniky, ktoré boli kedysi súčasťou holdingu Ukrprominvest. Ten zakladal s obchodnými partnermi a v súčasnosti je štvrtým najväčším potravinárskym konzorciom v krajine.  

V júni na Ukrajine vyvolala odozvu kauza, ktorá súvisí práve s holdingom Ukrprominvest. Ukrajinská vláda obmedzila zákonom produkciu cukru a zaviedla cukrovarom produkčné kvóty. Dve firmy, konkrétne Zoria Podillia a Podillia, ale dostali výnimku. Obe môžu vyprodukovať 216-tisíc ton cukru, čo je 13 percent produkcie celého ukrajinského trhu.

Obe spoločnosti patria do portfólia ukrajinské prezidenta cez Ukrpromiinvest a jeden z manažérskych postov zastáva jeho syn. Zodpovedným za prerozdelenie kvót bol Taras Kutový, ktorý sa po rezignácií premiéra V. Jaceňuka stal ministrom pôdohospodárstva.  

Ukrajinský prezident Petro Porošenko sa svojho majetku nevzdalZdroj: flickr.com/Surian Soosay

Keď Ukrajine vládne korupcia

Ukrajina pri Majdane bojovala proti tomu, aby v krajine nevládli politici, ktorí slúžia oligarchom. Nedomysleli, že P. Porošenko je jedným z nich. Nič na tom nezmenili ani silné vyhlásenia počas Majdanu. Vtedy sľuboval cez vlastnú televíznu stanicu Ukrajincom modré z neba a revolúciu podporoval. V apríli denník The New York Times napísal, že P. Porošenko je len plodom starého systému, ktorý nedokáže proti korupcii účinne bojovať. Proti komentáru sa ostro ohradil.  

Dnes o ňom nemá na Ukrajine nikto ilúzie. S Porošenkovým vedením je spokojných len 17 percent Ukrajincov. Je to nižšia podpora, akú mal v niektorých regiónoch pred Majdanom bývalý prezident V. Janukovič.  

Politiku prezidenta kritizujú aj jeho vlastní politici z Bloku Petra Porošenka. Jedným z nich je Sergej Leščenko, ktorý pred rokom 2014 pôsobil na Ukrajine ako investigatívny novinár v denníku Ukrainska Pravda. „Namiesto boja proti oligarchom, vláda ich núti robiť ústupky a deliť sa. Systém tak nie je očistený. Toky peňazí sú jednoducho prerozdelené medzi ľudí z prezidentského klanu,“ napísal v komentári pre denník Kyiv Post

Politik ukrajinskej Rady otvorene hovorí, že projekt zbavenia sa oligarchov, ktorý prezident hrdo ohlasoval na jar 2015, skončil fiaskom. „Teraz sa Porošenko správa ako typický ukrajinský prezident. Vytvára si klan, ktorý je budovaný tak, aby sa stal finančnou základňou pre politickú nadstavbu,“ napísal. 

Za väčšinou káuz stojí Porošenkov kamarát I. Kononenko, ktorý v pozadí ťahá za nitky. Bývalý novinár spomína na škandál so štátnou firmou Centerenergo. Tá mala byť privatizovaná a veľký záujem prejavil francúzsky Gaz de France. Privatizačný proces bol už dvakrát zastavený. Aj výber šéfa tejto firmy prebiehal za prapodivných spôsobov. I. Kononenko osobne volal niekoľkým favoritom, aby sa o tento post jednoducho nezaujímali. 

Okrem biznisu si podľa S. Leščenka prezident dosadil svojich ľudí do tajných služieb, na kľúčové ministerstvá a súdnictva, ktoré dáva ochranné krídla nad jeho ľuďmi.

P. Porošenko sa zo začiatku tváril, že s korupciou chce skutočne zatočiť. Na tento účel zriadil Národný protikorupčný úrad, teda nezávislú inštitúciu, ktorá má vyšetrovať korupčné škandály politikov, sudcov a úradníkov. Od začiatku, ale nemal úrad technickú ani politickú podporu, problémy robila aj Generálna prokuratúra so starou garnitúrou.

Podľa magazínu New Yorker úradníci riešili menšie korupčné škandály úradníkov a sudcov. Čím viac sa v prípadoch vŕtali, zisťovali, že prípady smerujú k ľuďom z jadra Porošenkového klanu. V priebehu augusta urobili úradníci z Generálnej prokuratúry v úrade raziu a obvinili vyšetrovateľov z nezákonného vyšetrovania. O dva týždne neskôr dvoch z nich neznámi páchatelia zbili a vypichli im oči nožom. 

Vrcholom bola vražda ukrajinského novinára Pavla Šeremetova, ktorého niekto v júli odpálil v aute. Vyšetrovanie prebieha, ale motív zavraždiť známeho novinára malo mnoho ľudí - odhaľoval pozadie oligarchov, obúval sa do Rusov a hoci podporoval P. Porošenka, pripomínal v článkoch jeho korupčné prešľapy.

Ukrajina je aj po 25 rokoch nezávislosti stále ovládaná niekoľkými oligarchami, ktorí zbohatli v 90. rokoch tým, že získali kontrolu nad strategickými firmami v oblasti ťažkého priemyslu. V roku 2013 majetok 50 najbohatších Ukrajincov tvoril 45 percent HDP Ukrajiny, v prípade Ruska to je len 20 percent.

Pod ukrajinským prezidentom sa toho veľa neudialo. Sľúbené reformy sa nezrealizovali, pritom Ukrajina (výmenou za ne) čaká od Medzinárodného menového fondu tri miliardy dolárov a z Bruselu 1,2 miliardy eur. Dva roky ubehli ako voda, USA riešia prezidentské voľby, kde Donald Trump vyjadruje podporné slová Rusku a Európa má vlastné problémy s Brexitom a utečencami. New Yorker cituje európskeho diplomata, ktorý tvrdí, že ukrajinský prezident si veľmi dobre uvedomuje, že Európska únia si nemôže dovoliť Ukrajinu položiť na lopatky a aj preto to prezident zneužíva. 

Isté nádeje sa dávajú do mladej generácie politikov. Medzi nimi je spomínaný S. Leščenko, aktivistka Svitlana Zališčuk či bývalý novinár Mustafa Nayyem, ktorý sa už aktivizujú v politickej platforme Demokratická Aliancia. Opisujú ju ako protikorupčnú platformu, ktorá ako prvá nebude financovaná oligarchami a na jej čele nebude stáť žiaden líder. 

Spomínaná trojica aktivistov organizuje v Kyjeve protestné akcie, na ktorých tvrdí, že žiaden Majdan v skutočnosti nebol, pretože sa nič nezmenilo a Ukrajina stále šliape v zabehnutých šľapajách predchodcov. Hoci Majdan zlyhal na politickej úrovni, priniesol zmenu aspoň v zmýšľaní verejnosti.

V hlavnom meste sa organizujú desiatky eventov a festivalov, na ktorých sa mladí ľudia neboja cez umenie vyjadriť, čo si o Ukrajine myslia. „Po Majdane sa ľudia prestali báť. Nikto sa už nebojí vyjadriť to, v čo verí a hovoriť o svojich nápadoch. Mladí Ukrajinci sú dnes slobodní,“ povedal pre britský denník Guardian ukrajinský režisér Ivan Kozlenko. 

  • Tlačiť
  • 3

Tagy prezident, Ukrajina