Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V chaose a násilí nepovažuje hlasovanie o nezávislosti Katalánska za regulárne žiaden racionálny človek

02.10.2017, 19:50 | TREND.sk

Katalánske referendum bolo dlho považované za iracionálnu záležitosť, ktorej okrem Španielska nebolo potrebné venovať extra pozornosť. Teraz sa významný člen Európskej únie ocitol na pokraji vážnej politickej krízy, ktorej dosah nie je ľahké vyriešiť.

  • Tlačiť
  • 3

Nedeľného referenda o nezávislosti Katalánska sa zúčastnilo okolo 2,26 milióna voličov (42 percent) a približne deväťdesiat percent z nich hlasovalo za nezávislosť regiónu.

Referendum sprevádzali obrovské nepokoje a násilnosti, čo pre premiéra Mariana Rajoya predstavuje politickú katastrofu. Zranených bolo okolo 900 ľudí a demonštrácie podporovateľov nezávislosti v najbližších dňoch prinesú poriadne dusnú atmosféru. Prečo ale Katalánsko chce za každú cenu nezávislosť?

Katalánci sú hrdí na svoju identitu

Katalánsko má v Španielsku obrovskú autonómiu. Má svoju vládu, parlament, vlajku, znak, policajné zložky, internetovú doménu .cat, jazyk má postavenie úradnej reči a na prvom stupni základných škôl sa učí len v katalánčine.

Snaha o nezávislý štát tak má dve hlavne príčiny: ekonomickú, ktorá sa mieša so silným faktorom identity. Situácia okolo nacionalizmu a separatizmu v Španielsku je príkladom toho, že ani diktátorské režimy s pomocou tvrdých represií nedokázali zadusiť identitu a sebauvedomenie tamojších národnostných menšín, či už ide o Baskicko, Galíciu či Katalánsko.

Katalánsko so svojou tisícročnou históriou, vlastnou kultúrou a jazykom je regiónom, na ktorý sú miestni obyvatelia patrične hrdí. Počas histórie prešlo Katalánsko rôznymi stupňami suverenity a hoci patrí medzi autonómne oblasti Španielska, samotní Katalánci sa ako Španieli necítia a voči jednotnému Španielsku sa vyhradzujú a považujú sa za silný a pospolitý národ.

Éra generála Franca

Zásadný vplyv na katalánsku kultúru a jazyk mala španielska občianska vojna a po nej bezprostredne ustanovená diktatúra. Vojnu vyhral nacionalista generál Franco a počas jeho diktatúry boli brutálnym spôsobom potlačované všetky snahy o presadzovanie katalánskej, baskickej či galícijskej identity.

Používanie katalánskeho jazyka na verejnosti bolo v prvých rokoch diktatúry dokonca trestané smrťou. Až po páde Franca v roku 1975 došlo k obnoveniu katalánskej autonómie a katalánsky jazyk sa opäť stal úradným a vyučovacím jazykom.

V roku 1978 vznikla španielska ústava so silnou decentralizáciou, ktorá mala uspokojiť jednotlivé separatistické hnutia. Nový štatút rozšírenej autonómie Katalánska (Cataluňa) vstúpil do platnosti v auguste 2006. Katalánsko získalo väčší podiel na výnosoch z dane z príjmu, DPH a dane z benzínu a tabaku a zmenilo sa aj súdnictvo.

Nie ste národ, rozhodol súd

Volanie po samostatnosti silnie medzi Kataláncami od roku 2010, kedy ústavný súd upravil podmienky autonómie Katalánska a okrem iného odstránil uznanie katalánskeho „národa“. Súd odkázal na rozpor s ústavou. Ta totiž hovorí o španielskom národe (nación española) a o katalánskej, baskickej a galicijskej národnosti (nacionalidad), nie o národe.

„Bola to facka mnohým obyvateľom Katalánska, ktorí rozhodnutie vnímali ako ďalší dôkaz toho, že Španielsko nikdy nebude rešpektovať, kto sú a nikdy nebude brať vážne ich identitu,“ povedal pre portál Slate profesor hispánskych štúdií Sebastiaan Faber, ktorý napísal o španielskej občianskej vojne knihu.

Vedľa otázky identity vždy existovali aj finančné otázky. Patria sem aj kontroly, ktoré má Katalánsko nad vlastnými daňovými príjmami a spôsobom, akým centrálna vláda rozdeľuje rozpočet, v ktorých relatívne bohaté regióny ako Katalánsko dávali do štátnej pokladnice viac, než z nej dostali.

Príchod krízy

Madrid v roku 2012 odmietol priznať Katalánsku viac autonómie aj vo výbere a správe daní po vzore Baskicka a Nevarru. Obe autonómne spoločenstvá si ponechávajú väčšinu daní, ktoré vyberú. Z nich financujú okrem iného verejnú infraštruktúru a do Madridu posielajú peniaze na prevádzku vlády, inštitúcií. Do fondu, z ktorého sa prispieva slabším regiónom, odvádzajú len zlomok daní. Aj vďaka väčšej miere autonómnosti sa v Baskicku upokojili separatistické tendencie.

Katalánsko preto logicky požadovalo rovnaké podmienky, no neuspelo. Dôvodom bolo aj to, že Katalánsko je najsilnejší región, ktorý dotuje zvyšok Španielska. Ak by centrálna vláda uznala zmenu daňového systému, ako to žiadali Katalánci, prišli by o značný objem peňazí.

Ekonomika Katalánska, kde žije 7,5 milióna obyvateľov (16 percent populácie Španielska), vyrobí až 20 percent HDP krajiny, je to prosperujúci priemyselný región. Katalánska regionálna vláda tvrdí, že do Madridu ročne odvádza v priemere o 16 miliárd eur viac, než od neho dostáva späť (Madrid túto sumu vyčíslil len na 10 miliárd).

Snahy o nezávislosť sa posilnili aj s nástupom hospodárskej kríze. Španielsko v roku 2009 upadlo do dlhej ekonomickej recesie a HDP začalo rásť až pred tromi rokmi. Katalánsko je najbohatším regiónom krajiny a keď centrálna vláda v Madride začala jeho peniaze viac prerozdeľovať do chudobnejších oblastí, Barcelone sa to nepáčilo minimálne rovnako, ako sa teraz Madridu nepáči referendum.

Centrálna vláda sa na druhej strane obáva, že v prípade úspešného odtrhnutia by Katalánsko chceli nasledovať aj ďalšie pozliepané regióny - pravdepodobne Baskicko, Navarra a Galícia.

Predseda vlády autonómnej španielskej oblasti Katalánsko Artur Mas sa preto ešte v roku 2014 rozhodol usporiadať v referendum. Aj vtedy k urnám prišlo 40 percent voličov, z ktorých 80 percent hlasovalo za samostatnosť.

Zásah postrčil Katalánsko k nezávislosti

Pôvodne to malo byť záväzné referendum, ale ústavný súd ho zakázal. Podľa jeho verdiktu nemá žiadny región Španielska právo zorganizovať referendum o niečom, čo by výrazne ovplyvnilo celé Španielsko.

O takýchto veciach musia hlasovať všetci Španieli, čo opäť prilialo olej do ohňa. Napriek nízkej účasti dokázala lokálna vláda tému nezávislosti priživovať u voličov. Od januára 2016 bola sformovaná nová lokálna vláda - na jej čelo zasadol nový katalánsky prezident Carles Puigdemont zo strany Spoločne pre Áno. Ten položil svoju politickú rétoriku práve na téme samostatnosti.

Referendum sa v nedeľu ale vymklo spod kontroly. Ak plánoval španielsky premiér M. Rajoy tvrdým zásahom Kataláncov zabrzdiť, podaril sa mu presný opak. Len posilnil napätie medzi centrálnou vládou a Katalánskom, ktoré už vyhlásilo na znak nesúhlasu generálny štrajk.

Pre separatistov ide po násilnostiach nielen o politické, ale aj mediálne víťazstvo. Katalánska vláda sa tak paradoxne ocitla v situácii, keď síce nerešpektuje zákon a súdne rozhodnutia, ale zároveň pôsobí ako obhajca demokratického procesu.

Madrid si ale musel vybrať. Keby nezasiahol, čelil by pravdepodobne kritike, že svojou pasivitou pošliapal ústavu, v ktorej sa hovorí, že krajina je nedeliteľná a ak áno, musí sa na tom zhodnúť celá krajina. Navyše by to mohli využiť aj Baskovia, pretože aj tam sa vedú debaty o nezávislosti.

Na druhej strane násilnosti spôsobili oveľa viac škody. Katalánci vnímajú svoju identitu aj po emocionálnej rovine a nedeľnú paľbu gumovými projektilmi, čo katalánsky zákon zakazuje, budú porovnávať s vojenským útlakom z dôb Franca.

Násilie tak len povzbudilo zástancov rýchlej nezávislosti Katalánska. Madrid by sa mohol pokúsiť prevziať kontrolu nad touto autonómnou oblasťou. Madrid podľa španielskej ústavy môže pozastaviť platnosť katalánskej autonómie a začať ju riadiť priamo z Madridu.

Nie je jasné, ako sa zachová katalánska polícia. Tá odmietla spolupracovať s centrálnou vládou v pokuse znemožniť referendum. Snaha zrušiť katalánsku autonómiu môže napätie ešte zosilniť.

Krátkodobé dopady pocítia všetci

Otázne sú aj následky pre premiéra M. Rajoya. Jeho vláda je vratká a spolieha na podporu dvoch politických strán - socialistov PSOE a Strana občanov Ciudadanos. Tie síce trvajú na tom, že katalánska vláda koná nezákonne, ale zároveň vládnucich ľudovcov M. Rajoya kritizujú a požadujú rokovania.

Ďalšia strana Podemos je na strane referenda už dlho. Rajoyova vláda nemá v španielskom parlamente potrebnú väčšinu a ostatné strany ju môžu kedykoľvek zvrhnúť.

Ekonomickí experti sa nezhodnú, či by samostatnosť bola pre Katalánsko skutočne taká výhodná. Veľmi by záležalo na finančných a politických podmienkach, za ktorých by Španielsko opúšťalo a následne ako by sa vyrokovali pozície voči Európskej únii. 

„Krátkodobé dopady separácie budú pre obidve strany negatívne,“ povedal pre televíziu CNBC Alain Cuenca, ktorý je profesorom ekonómie na univerzite v Zaragoze v Španielsku. Podľa neho oddelenie Katalánska aspoň v krátkodobom horizonte spôsobí stratu pracovných miest a dôjde k poklesu príjmov pre všetkých. Španielsky minister hospodárstva hovorí o strate až 30 percent HDP v Katalánsku, keďže až 35 percent vývozu tvoria ostatné regióny v Španielsku. 

Španieli, vrátane Kataláncov, sú stúpencami EÚ a celý katalánsky projekt nezávislosti stojí na predpoklade, že krajina zostane členom EÚ. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker ale tvrdí, že Katalánsko by muselo prejsť regulárnym prijímacím konaním. Brusel sa vyjadril, že referendum bolo protiprávne, ale odmieta ďalšie použitie sily pri demonštráciách.

  • Tlačiť
  • 3

Tagy Katalánsko, referendum, Španielsko