Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V Číne spľasla akciová bublina. Investovali do nej upratovačky aj študenti

09.07.2015, 03:02 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Vlani spľaskla čínska realitná bublina, preto sa Číňania pustili do akciového trhu. Vysokoškoláci, upratovačky ale aj predavači nalievali do akcií miliardy dolárov. V posledných dňoch prichádzajú o svoje úspory a peniaze z pôžičiek.

  • Tlačiť
  • 1

Akciový trh v Číne ovláda panika, ktorá môže mať vplyv aj globálnu ekonomiku. Spľasnutím akciovej bubliny prišli milióny Číňanov o svoje peniaze, ktoré naivne investovali do akcií čínskych firiem. Od polovice júna sa z búrz vyparilo neuveriteľných 3,25 bilióna dolárov - len na porovnanie, grécky verejný dlh (bez domácnosti a dlhov firiem) je na úrovni 320 miliárd eur.

V stredu burzový index Shanghai Composite, v ktorom sú zahrnuté najväčšie čínske firmy, stratil od polovice júna 31 percent svojej hodnoty a Shenzhen Composite stratil dokonca viac ako 40 percent.

Čo sa stalo?

Jedno z burzových pravidiel hovorí, že akonáhle do akcií začínajú investovať aj laici, ktorí sa o ne normálne nezaujímajú, je načase svoje pozície zatvoriť a trh opustiť, pretože sa blíži prasknutie bubliny.

Do podobnej situácie sa dostal čínsky akciový trh, kde cenné papiere začali nakupovať nielen profesionáli, ale aj teenageri, upratovačky alebo dokonca predavači na trhoviskách. Lákal ich nepretržitý rast akciových titulov a vidina tučných ziskov. Až 68 percent z týchto investorov nemala pritom ani strednú školu.

Za prepadom cien akcií v posledných dňoch stojí vo veľkej miere takzvaný margin calls. Milióny Číňanov na kúpu akciových podielov použilo vlastné úspory. Populárne boli aj pôžičky, ktoré celú bublinu nafukovali. Namiesto toho, aby svoju voľnú hotovosť investovali do nákupu cenných papierov, použili ju ako zábezpeku za úver, ktorý následne použili na investovanie.

Vláda navyše celý čas investície do akcií podporovala a svojou politikou k nej priamo nabádala - šlo o jednoduchšie podmienky na získanie úveru, rozšírenie možností ako ručiť za pôžičku na nákup akcií a podobne.

Viac investorov ako komunistov

Situácia sa vymkla z rúk – záujem bol obrovský. V Číne je podľa informácií portálu Bloomberg.com približne 90 miliónov drobných investorov, čo je dokonca viac ako počet členov komunistickej strany. Credit Suisse odhaduje, že si na svoje investície vypožičali od 700 až 950 miliárd dolárov. Táto suma predstavovala počas júnového vrcholu takmer desať percent celkovej hodnoty čínskej burzy. Keď sa následne začali akcie prepadať, o svoje peniaze prichádzali ako prví tí investori, ktorí si na obstaranie svojho portfólia požičali.

V minulosti bol akciový trh skôr okrajovou záležitosťou. Obrí záujem o investície do akcií vykazuje najmä posledný rok, počas ktorého sa vďaka záplave nových obchodných účtov zvýšil denný objem na akciovom trhu viac ako sedemnásobne a šanghajský index od minulého do tohtoročného júna vyletel o 155 percent.

K rastu akcií pomohol fakt, že čínski investori nemajú na výber bohatú paletu aktív, do ktorých by mohli vložiť svoje peniaze. Vláda im neumožní investovať v zahraničí. Doma veľký výber neexistuje. Banky môžu platiť len nízke úroky, aby nerástli sadzby, za ktoré si požičiavajú štátne spoločnosti.

Čo tomu predchádzalo: Realitný trh je nuda

Pred akciovým trhom ľudia investovali do nehnuteľností. Realitný trh kedysi vyzeral ako sľubné miesto na investície, ale nafúkol sa do takých rozmerov, že ani vláda nedokáže zabrániť jeho poklesu. Varovanie pred bublinou sa objavovalo už pred rokom 2008 s tým, aby vláda zaviedla reguláciu trhu, inak sa trh prehreje.

Keď ale udrela kríza a ekonomike hrozil ekonomický prepad, komunistická strana sa rozhodla, že bublinu naopak ešte priživí novými úvermi. Výsledkom bol rast celkového dlhu zo 140 percent HDP v roku 2008 na 282 percent v súčasnosti. Len pre predstavu, akým realitnom boomom krajina prešla, stačí sa pozrieť na výrobu cementu: Čína ho len v rokoch 2011 až 2012 vyrobila viac ako USA počas celého 20. storočia.

To je aj dôvod, prečo sú v Číne bežné mestá duchov, do ktorých sa ľudia nepresťahovali. Predtým bola čínska stavebná aktivita ťahaná reálnu dopytom od ľudí, ktorí sa chceli presťahovať do miest či zlepšiť svoj životný štandard. K nim sa pridávali špekulanti, ktorí nemali v podstate inú možnosť, kam vložiť svoje peniaze. Cena pôdy (vo vlastníctve štátu) vzrástla v Číne päťnásobne a v roku 2011 boli čínske mestá v dostupnosti bývania najdrahšie na svete). Realitná bublina spľasla minulý rok a vtedy investori začali hľadať nový objekt – stali sa nimi akciové trhy.

Keď amatéri z centrálnej banky situáciu zhoršujú

Prepad na akciovom trhu sa začal po tom, ako sa centrálna banka snažila sprísniť poskytovanie lacných úverov investorom. Rozhodnutím však odtrhla lavínu, ktorá spustila prvé predaje a tie následne odštartovali reťazovú reakciu.

U malých a stredných podnikov postupne klesala likvidita a ústup z prehriateho trhu bol čím ďalej zložitejší. Paniku nepomohli zastaviť ani zúfalé kroky čínskej centrálnej banky, ktorá znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,85 percenta, znížila povinné minimálne rezervy (laicky opäť zľahčila poskytovanie úverov) a prinútila štátne podniky ako poisťovne alebo penzijne fondy, aby zvýšili nákupy akcií.

Čínske ministerstvo financií napríklad prikázalo najväčšiemu čínsku penzijnému fondu, ktorý spravuje 3,5 bilióna juanov (560 miliárd dolárov), aby investoval až 30 percent majetku do čínskych akcií. To, že Čina je ochotná urobiť všetko pre to, aby akciová bublina nevyfučala je napríklad priame skupovanie akcií regulátorom (Čínskou komisiou pre reguláciu cenných papierov), čo sa v civilizovanom svete nestáva.

Každý krok, ktorým centrálna banka chcela prepady upokojiť, len situáciu zhoršovala. Čínska komisia pre reguláciu cenných papierov preto včera zakázala všetkým akcionárom s podielom vo firmách vyšším ako päť percent v nasledujúcich šiestich mesiacoch predávať akcie. Inak ich potrestá. 

Ďalším opatrením je, že Komisia poskytne maklérskym firmám, ktoré požičali investorom na nákupy akcií veľké množstvo peňazí, dostatok peňazí, aby boli schopné zmierniť na trhu paniku. Čínske firmy bez ohľadu na nariadenia komunistickej strany vzali osud do svojich rúk a vyše 1 400 firiem zastavilo obchodovanie s vlastnými akciami. Ich počet predstavuje takmer polovicu zo zhruba 2 800 firiem, ktorých akcie sú zaregistrované na čínskych burzách.

Krach na akciovom trhu odhalil, že Čína má obrovské medzery v regulačných zákonoch, ktoré ju môžu poškodiť v budúcnosti. Ako tvrdí týždenník The Economist, krajina by sa mala zamerať na akciovom trhu na riešenie inside tradingu (využívanie neverejných informácií na vlastný prospech), zmeniť spôsob, ako vstupujú firmy na burzu, či dbať na správne načasovanie a objem emisií dlhopisov.

Čínska ekonomika totiž už dlhšie vykazuje známky pokračujúceho útlmu - príčiny sú dobre známe a patria medzi ne bublina na trhu s nehnuteľnosťami a dlhodobý vysoký rast úverov, ktorý naberá opačnú dynamiku. Krajina sa brodí v nízkej inflácii (okolo 0,8 percenta), obrovskom dlhu (282 percent HDP) a začínajúcich problémoch s dostatkom pracovnej sily. Napríklad v rokoch 2008 až 2010 klesol počet 18-ročných teenagerov o pätinu a o tretinu klesol oproti roku 2000.   

Aktualizované vo štvrtok 10:15

Čínske problémy môžu spôsobiť problémy krajinám ako Austrália, ktoré sú závislé od exportu do Činy. "Akékoľvek riziká finančnej stability v Číne budú citeľné oveľa rýchlejšie a dokonca aj nad rámec súčasných klesajúci cien komodít. Železná ruda, ktorá je obzvlášť závislá na čínskom raste, sa už prepadla o desať percent, čo predstavuje najnižšie hodnoty od roku 2009 a možno najväčší jednodňový prepad v nedávnej histórii. V priebehu minulého týždňa stratila až 25 percent," povedal vedúci komoditnej stratégie Saxo Bank Ole Hansen.  

  • Tlačiť
  • 1

Tagy akciový trh, bublina, burza, Čína