Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V Holandsku vyhrali proeurópske strany

13.09.2012, 12:28 | Ján Filip | © 2012 News and Media Holding

Možným scenárom je povolebná spolupráca liberálov a ľavice

  • Tlačiť
  • 0

Holandsko po stredajších voľbách ovládnu proeurópske strany. Liberálom premiéra Marka Rutteho (VVD) sa nečakane podarilo získať 41 mandátov zo 150 a udržať si pozíciu najsilnejšieho politického zoskupenia. Druhá skončila podľa predbežných výsledkov s tesným odstupom Strana práce (PvdA) s 39 mandátmi. Euroskeptická a protiimigrantská Strana pre slobodu Geerta Wildersa, ktorá sa o predčasné voľby postarala, naopak prišla o tretinu voličov. V tábore porazených sa ocitli aj kedysi dominantní kresťanskí demokrati (CDA).

Doterajší kabinet M. Rutteho zložený z liberálov a kresťanských demokratov nemal väčšinu a musel sa opierať o poslancov G. Wildersa. Padol po tom, čo nedokázal presadiť úsporné opatrenia. Holandsko potrebovalo podobne ako ďalšie krajiny eurozóny šetriť, aby sa na budúci rok prepracovalo k schodku verejných financií pod tri percentá výkonu ekonomiky. Vlani hospodárilo s deficitom 4,7 percenta HDP.

Pomerný systém priviedol do holandského parlamentu tradične aj niekoľko miniatúrnych strán. Dve z nich – kalvínska Reformovaná politická strana a Strana na ochranu zvierat majú zásadu, že nevstúpia do žiadnej vlády. Účasť v kabinete ešte nikdy nemala ani Socialistická strana, ktorá má maoistické korene. Poskladať koalíciu v Holandsku preto obvykle nie je práve jednoduché. Napríklad s doterajším partnerom kresťanskými demokratmi by mal M. Rutte len 54 mandátov. Ak by pribral ešte ďalšiu liberálnu stranu Demokratov 66, vyšlo by to len na 66 mandátov zo 150.

Premiérovi sa preto automaticky ponúka možnosť vytvoriť veľkú koalíciu so Stranou práce. Problémom je, že tradiční rivali sa navzájom príliš „nemusia“. Aj keď sú obe strany proeurópske, liberáli požadujú prísnejšie úsporné opatrenia a tvrdší postoj voči zadlženému Grécku. Strana práce sa zas podľa agentúry Reuters prihovára za pomalšie tempo úspor, za fiškálne stimuly a nevylučuje ani prípadný tretí balík pomoci Aténam.

Stabilita v Holandsku je pre eurozónu kľúčová. Krajina má najvyšší možný „trojáčkový“ rating a je tak jedným z garantov najvyššej známky pre euroval. Holandská ekonomika však nezažíva práve ružové obdobie, podľa údajov Eurostatu sa medziročne prepadáva už tretí kvartál po sebe, v druhom štvrťroku o 0,5 percenta.

Liberáli premiéra Marka Rutteho si udržali pozíciu najsilnejšej strany, získali viac mandátov, ako sa očakávalo. "Dobýjali sme v týchto voľbách dom po dome, ulicu po ulici, mesto po meste. Som hrdý," chválil sa po voľbách M. Rutte.

Strana práce Diederika Samsoma zaostala za prvými liberálmi o dve kreslá.

Geertovi Wildersovi zhodenie vlády nevyšlo. Jeho sila v parlamente sa scvrkne z 24 mandátov na 15.

Voľby v Holandsku

strana

percento hlasov

mandáty 2012

mandáty 2010

zaradenie

Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD)

26,5

41

31

liberálna

Strana práce (PvdA)

24,7

39

30

ľavica

Strana pre slobodu (PVV)

10,1

15

24

euroskeptická, protiiimigrantská

Socialistická strana

9,6

15

15

extrémna ľavica

Kresťanskodemokratická výzva (CDA)

8,5

13

21

kresťanskí demokrati

Demokrati 66

7,6

12

10

sociálni liberáli

ChristenUnie

3,1

5

5

radikálnejšia kresťanská a ľavicovejšia než CDA

Zelená ľavica

2,3

3

10

zelení

Reformovaná politická strana (SGP)

2,1

3

2

kalvínska strana

Strana pre zvieratá

1,9

2

2

radikálni zelení

50Plus

1,9

2

0

dôchodcovská strana

PRAMEŇ: Volksrant, predbežné výsledky

Foto - SITA / AP

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Holandsko, voľby

Diskusia (0 reakcií)