Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V susediacich regiónoch má byť jednotná dopravná sieť

04.03.2002, 00:00 | Peter Kremský | © 2002 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Záhorská nížina na sever od Bratislavy sa donedávna vyznačovala hlavne veľkými hlavami kapusty a množstvom dubákov vo vojenských lesoch. No rozvoj automobilky Volkswagen priviedol na Záhorie množstvo jej dodávateľov, takže tu len v ostatných dvoch rokoch vzniklo okolo 2 500 nových pracovných miest. Vyrástli fabriky v Malackách, Senici, Holíči, Stupave, Zohore a pri Lozorne, kde sa postupne zapĺňa aj montážny priemyselný park pre dodávateľov Volkswagenu.

Plány prednostu Okresného úradu v Malackách Milana Vaškora sú však podstatne väčšie. Už niekoľko rokov pracuje na vzniku Technologickej zóny Eurovalley, kde by na 1300-hektárovej ploche popri diaľnici Bratislava – Malacky malo za dvadsať rokov vzniknúť 18-tisíc pracovných miest. Zámerom je pritiahnuť sem najmä firmy z oblasti mikroelektroniky a biotechnológií.

Doterajší, ale hlavne budúci rozmach priemyslu a výskumu na Záhorí kladie nebývalé nároky aj na dopravu. Milan Skýva z projekčnej firmy DIC, s.r.o., Bratislava zdôrazňuje, že priemyselný rozvoj, ktorý zvyšuje atraktivitu Záhoria, ani tak nepotrebuje väzby sever-juh ako východ-západ. „Za posledné polstoročie sa uprednostňoval rozvoj severojužných koridorov, teraz je najdôležitejšie premostenie Moravy,“ myslí si M. Skýva.

Systémy na oboch brehoch rieky sa doteraz podľa neho vyvíjali oddelene, nestačí ich prepojiť. Celý priestor od Malých Karpát až po Viedeň by sa mal definovať ako jednotná dopravná sieť. Okrem vybudovania mostov a hraničných priechodov s veľkou kapacitou je dôležité aj zlepšiť prístup do Záhorskej Vsi od diaľničných výjazdov pri Lozorne a Malackách.

Priemysel rastie, väzby chýbajú

Za socializmu ostro strážená slovensko-rakúska hranica na rieke Morave získala prvý improvizovaný hraničný priechod až v polovici 90. rokov. Vtedy otvorili most medzi Moravským Svätým Jánom a Hohenau. Umožňuje aj prejazd ľahkých automobilov, privysoký alebo nízky stav vody však jeho prevádzku ohrozuje, preto je často zatvorený. Druhý núdzový hraničný priechod vznikol vlani medzi Záhorskou Vsou a Angernom. Záujemcov vrátane ľahkých automobilov tu na druhý breh preváža kompa.

Ťažké automobily a autobusy môžu na cesty zo Záhoria do Rakúska používať iba hraničné priechody v Bratislave alebo Břeclavi. Vzdialenosť napríklad z Malaciek do Viedne sa tým viac ako zdvojnásobí. Chýbajúce mosty cez Moravu teda blokujú hospodársku spoluprácu susediacich regiónov Záhoria a Moravského poľa (Marchfeld).

V tejto oblasti sa črtá zlepšenie. Plánom vlády spolkovej krajiny Dolné Rakúsko je podľa predstaviteľa jej úradu dopravy Christiana Poppa postaviť v spolupráci so slovenskými partnermi do desiatich rokov aspoň dva mosty pre ťažkú dopravu. Jeden by mal vyrásť medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom možno už do roku 2004 (viac TREND 3/2002) a druhý do roku 2010 pri Záhorskej Vsi. Súvisí to s vybudovaním rýchlocesty Viedeň – Gänserndorf – Angern, ktorá by po prekročení slovenských hraníc mala pokračovať do Malaciek a tam sa napojiť na diaľnicu do Brna.

Druhá vetva sa má odpojiť v Gänserndorfe a cez Marchegg a Devínsku Novú Ves smerovať do Bratislavy. Rýchlocesta by sa mala napájať na vonkajší okruh Viedne, ktorý sa práve buduje. „Treba dobiehať zaostávanie cestného spojenia na sever a východ od Viedne,“ myslí si Ch. Popp.

Áut bude čoraz viac

V Rakúsku sa v súvislosti s rozšírením EÚ a prudkým rastom motorizácie v susedných krajinách v najbližších 15 rokoch očakáva zvýšenie prechodov cez hranice s Maďarskom o 200, Českom o 250 a Slovenskom až o 300 percent. Transport tovarov by sa mal zvýšiť ešte výraznejšie – cez hranice s ČR o 300 percent, s Maďarskom o 350 a Slovenskom až o 450 percent.

Vedúca projektu dolnorakúskej rozvojovej agentúry Eco Plus Carla Schmirl je presvedčená, že vývoj regiónov sa v Európskej únii nebude obmedzovať iba na jednotlivé lokality, ale na väčšie celky a logistické osi bez ohľadu na hranice štátov. Z Viedne budú smerovať na východ dve takéto dopravné osi – južne od Dunaja smerom na Györ a Budapešť, severne od Dunaja, cez Bratislavu ďalej na Slovensko a Ukrajinu. Navyše tu bude severná os, orientovaná do Brna a Prahy.

„Tieto tri smery vytvárajú trojuholník, ktorý sa po rozšírení EÚ bude hospodársky veľmi dynamicky rozvíjať,“ tvrdí C. Schmirl. Eco Plus pripravuje stavbu 40-hektárového priemyselného parku v Marcheggu, ktorý by mal byť logisticky napojený na automobilku Volkswagen v Devínskej Novej Vsi. „Ide o prvý impulz na rozvoj cezhraničnej spolupráce,“ vraví vedúca projektu. „Železničné spojenie už máme, všetko závisí od vybudovania cestného mosta a hraničného priechodu,“ dodáva.

Nebude to také ľahké

Zástupca starostu Devínskej Novej Vsi Peter Rajkovič vysvetľuje, že mestská časť pracuje na obnovení lávky pre chodcov a cyklistov už vyše päť rokov. Na tomto cieli sa zhodla aj s rakúskou stranou a požiadali o prostriedky z fondu Phare. Susedia však od vlaňajšieho mája podporujú rozšírenie projektu aj na obnovenie mosta pre automobily.

„Na lávku by sme potrebovali okolo 24 mil. Sk, ak by to mal byť naozajstný most, náklady by sa vyšplhali až na 170 mil. Sk,“ tvrdí P. Rajkovič. Napojenie na cestnú sieť na slovenskej strane by si vyžiadalo ďalších 160 mil. Sk, ak by sa mal most prepojiť s Volkswagenom, bolo by to až 450 mil. Sk. Podľa jeho slov nie je v silách mestskej časti dať dokopy toľko peňazí. Navyše, takéto zmeny si vyžadujú aj úpravu územného plánu.

Riaditeľ projekčno-inžinierskej spoločnosti Aurex, s.r.o., Bratislava Vojtech Hrdina pokladá za najatraktívnejší bod pre prekročenie Moravy cestou z Viedne na Záhorie priestor medzi Angernom a Záhorskou Vsou. Most by sa podľa neho mal vybudovať na juh od slovenskej dediny, pričom sa treba vyhnúť aj chránenému nadregionálnemu biocentru. Odtiaľ by potom mala dopravu odvádzať k diaľnici rýchlocesta popri Lábe a Plaveckom Štvrtku. Napojiť by sa mohla pri plánovanom výjazde oproti budúcej Technologickej zóne Záhorie, prípadne pri Lozorne.

Druhou možnosťou je postaviť rýchlocestu smerom na Malacky a využiť tamojšiu diaľničnú križovatku. „Rozhodujúcu úlohu bude hrať výstavba zóny. Dôležitý bude aj most pri Devínskej Novej Vsi, kde by sa mal končiť plánovaný nultý bratislavský okruh,“ argumentuje V. Hrdina.

Najslabším miestom smelých plánov je stále financovanie. Hoci projekty prepojenia susediacich regiónov Slovenska a Rakúska majú možnosť získať prostriedky z fondov pre cezhraničnú spoluprácu Phare, zámery oboch krajín sa často odlišujú. V plánoch Slovenskej správy ciest (SSC) sa napríklad spomedzi spomínaných projektov neobjavuje ani jeden.

No plánuje sa vybudovanie diaľničného výjazdu Stupava-Juh, ktorý by vozidlám smerujúcim do Volkswagenu skrátil cestu zo Záhoria o niekoľko kilometrov a zároveň odľahčil lamačský výjazd. S jeho budovaním sa však podľa SSC nezačne pred rokom 2005. Podobne sa neplánuje ani výstavba mostov. Keďže sa nachádzajú na území mesta, ich výstavba leží na pleciach radnice.

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Automobilový park Lozorno potrebuje cestnú prípojku

Vedúcu úlohu automobilového priemyslu v slovenskej ekonomike by mal podľa premiéra podporiť priemyselný park, ktorý s prispením VW vzniká pri Lozorne.

Oddychový rok Volkswagenu predzvesťou ďalšieho rastu

V priemyselnom parku Lozorno sa už zabýval prvý nájomník

Záhorie konečne dostane mosty cez Moravu do Rakúska

Priemyselný park Volkswagenu je konečne realitou

Diskusia (0 reakcií)