Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vedci varujú: Dlhodobý stres škodí mozgu a nahlodáva pamäť

18.04.2016, 09:38 | ČTK

V reakcii na zložitú situáciu vzniká v mozgu akýsi stav zápalu, ktorý je roznecovaný imunitným systémom. Štúdia uskutočnená na laboratórnych myšiach by mohla otvoriť možnú cestu k výberu liekov, ktoré by zmierňovali chronický stres, napísal taliansky denník Corriere della Sera.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

stres, veda

Kto prežíva nepretržitý stres, môže okrem mnohých vedľajších účinkov strácať čiastočne pamäť, zvlášť tú, ktorá sa vzťahuje k nedávnym spomienkam. Takúto hypotézu predložil tím amerických výskumníkov, ktorý študoval tento jav na laboratórnych myšiach. Vedci konštatovali tiež fyzické reakcie na úrovni mozgu a pripomenuli možnosť, že niektoré problémy súvisiace s kognitívnymi funkciami vyvolávané stresom môžu byť zmierňované farmaceutickou liečbou.

Oslabená pamäť

Tím vedcov z Ohijskej univerzity testoval krátkodobé mnemonické schopnosti zvierat vystavených dlhodobému stresu na myšiach, ktoré sa mali orientovať v labyrinte. Stresová situácia, ktorú experti vytvorili, spočívala v tom, že do labyrintu opakovane vypúšťali zvlášť agresívneho alfa samca, ktorý myši ohrozoval a terorizoval. U poľakaných myší vedci zistili väčšie problémy pri hľadaní úniku, naznačujúce oslabenie pamäti. Pozorovali reakcie mozgu myší a zistili, že v dôsledku stresu vznikal v mozgu akýsi stav zápalu vyvolaný imunitným systémom a nevytvárali sa nové neuróny.

„Dávno je známe, že existuje súvislosť medzi dlhodobým stresom a zdravotnými problémami, napríklad srdcovými. Za možný negatívny dôsledok vystavenia zvlášť silnému stresu sa považovali aj problémy s pamäťou. Neboli však jasné mechanizmy, ako k tomu dochádza. V tomto smere je zaujímavá štúdia publikovaná na stránkach Journal of Neuroscience, pri ktorej bolo analyzované správanie skupiny myší vystavených silnému chronickému stresu. Myši strácali schopnosť orientovať sa, akoby zabudli, ako labyrint vyzerá, a vykazovali známky sociálnej izolácie interpretované ako príznaky depresie. Vedci predpokladajú, že stres vyvoláva akýsi zápal na úrovni hipokampu, mozgovej zóny pamäti, ktorý vedie k šíreniu buniek imunitnej sústavy makrofágov. Tie zase výrazne blokujú vývoj nových neurónov, "uvádza profesor Marco Trabucchi z rímskej univerzity Tor Vergata.

Cesta k liekom

„Tento objav na zvieratách otvára možnú cestu na určenie liekov, ktoré by zmierňovali chronický stres, ktorý obzvlášť dnes ľudia často prežívajú. Ochrannú funkciu by teoreticky mohli plniť lieky proti zápalu alebo lieky, ktoré pôsobia na imunitnú reakciu. Hoci ide o štúdie na zvieratách, vyvolávajú veľký záujem, pretože odhaľujú biologické základy chronického stresu a teda jeho nebezpečenstvo, "uvádza profesor Trabucchi.

Pamäť však súvisí aj s inými faktormi a hypotéza terapie na základe liekov proti jej ochabovaniu platí aj pre ďalšie scenáre. Stojí za to pripomenúť, že vyšli najavo aj iné zaujímavé súvislosti, ako je vzťah medzi pamäťou a obezitou. Nedávno tím vedcov z Alabamskej univerzity objavil molekulárny mechanizmus, ktorý obezitu spája s úbytkom pamäti. Obezita vedie k metylácii génu SIRT1, kľúčového pre správne fungovanie neurónov v hipokampe. A ak sa potvrdia reakcie pozorované na myšiach tiež na ľudských bytostiach, mohla by sa otvoriť nová terapeutická cesta v boji proti poklesu kognitívnych schopností.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy stres, veda

Diskusia (0 reakcií)