Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Viac ako tisíc ľudí a desiatky oddelení. TREND.sk zistil, koľko nás stoja platy SISkárov

27.08.2014, 05:34 | Adam Valček | © 2014 News and Media Holding

Odpoveď na otázku, koľko ľudí zamestnáva Slovenská informačná služba, je utajovaná. Je to bežné, počty zamestnancov nezverejňuje ani Ústredná spravodajská služba (CIA). Americké médiá napriek tomu občas počty tajných odhalia. Napríklad The Washington Post vlani napísal, že CIA zamestnáva takmer 22-tisíc ľudí. Na Slovensku sa dá počet pracovníkov Slovenskej informačnej služby odhadnúť.

  • Tlačiť
  • 4

Viac ako tisíc ľudí

Tajná služba totiž na web zavesila svoje účtovné výkazy a vykázala tam aj výdavky na zamestnancov. Celkovo vlani vyplatila na mzdách, odvodoch a odmenách 32,8 milióna eur, teda v prepočte 2,73 milióna eur mesačne. Priemerný plat v tajnej službe je podľa informácií TREND.sk podobný priemeru v policajnom zbore, čo bolo vlani asi 1 211 eur v hrubom. Pri takomto plate by to čisto matematicky vychádzalo pri zohľadnení odvodov na zhruba 1 700 ľudí.

Keby sme brali do úvahy len plat spravodajských dôstojníkov a nie všetkých pracovníkov tajnej služby, vychádzalo by to na približne tisíc ľudí. Predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov Igor Cibula sa vlani pre denník Plus Jeden deň vyjadril, že plat spravodajského dôstojníka tajnej služby môže byť podobný platu odborníka z oblasti informačných technológií. Pri hrubom plate dvetisíc eur mesačne by z personálneho rozpočtu tajnej služby vyšlo na zmienených tisíc spravodajských dôstojníkov.

No počítať len počet spravodajských dôstojníkov by nebolo správne, pretože Slovenská informačná služba (SIS), samozrejme, potrebuje rôzne typy zamestnaní, vrátane administratívneho aparátu.

Nemenovaný zdroj, ktorý za vlády Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) pôsobil v bezpečnostných zboroch, pre TREND.sk odhadol, že „siskárov“ je niečo vyše tisíc. „Ale tisícsedemsto je už prestrelené číslo,“ povedal. Niečo nad tisíc zamestnancov je asi pätina pracovníkov celej Sociálnej poisťovne vrátane pobočiek v regiónoch.

Na čom toľko ľudí v SIS pracuje? Ako inak, odpoveď je tajná. Ale podľa zverejnenej organizačnej štruktúry sa SIS delí na trinásť „oddelení“ plus Národné bezpečnostné analytické centrum. Centrum vzniklo len vlani, utajeným rozhodnutím vlády. Jeho plán schválila ešte vláda I. Radičovej, centrum má podľa neho slúžiť ako analytické ústredie na zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií o terorizme od polície či spravodajských služieb.

SIS má riaditeľa, momentálne ním je Ján Valko, ktorý má podľa verejných dát dvoch námestníkov. Pod námestníka pre operatívu patria najmä spravodajské činnosti, pod námestníka pre administratívu a medzinárodné vzťahy zas personálne oddelenie, vybavovanie bezpečnostných previerok, nákupy alebo styk so zahraničnými tajnými službami.

Oddelení môžu byť desiatky

V skutočnosti má tajná služba bujnejšiu organizačnú štruktúru, podľa dostupných informácií sa delí na sekcie, odbory a oddelenia. Spolu ich môže mať desiatky. Keď v roku 2010 za vlády I. Radičovej predávala tajná služba prebytočné nehnuteľnosti v Bratislave a Banskej Bystrici, tender na predaj riešila „Sekcia Z/51. oddelenie.“

Na webe sa dá nájsť aj tender na predaj majetku z roku 2008 za vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorý riešilo to isté oddelenie, z čoho sa dá vyvodiť, že v SIS by mohlo zodpovedať za správu majetku.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sa dá zas vyčítať, že SIS mala aj sekciu „S“, ktorá mala aj 2. odbor, na ktorom bolo aj 21. oddelenie. V rovnakom čase mala sekcia „E“ aj 9. odbor, na ktorom fungovalo oddelenie fyzickej ochrany objektov.

Z tohto rozsudku sa zas dá vyčítať, že spomínaná sekcia „S“ bola zrušená 2. augusta 2006, teda necelý týždeň po tom, čo Jozef Magala (nominant Smeru-SD) začal viesť tajnú službu. Z rozsudkov by sa síce dalo vyvodiť, že pri značení sekcií vyčerpali tajní takmer celú abecedu a tak ich môžu byť aj dve desiatky, no bolo by to unáhlené, pretože rozsudky potvrdzujú, že niektoré sekcie medzičasom mohli zaniknúť.

Sporé informácie však naznačujú, že slovenské tajné služby by mohli mať aj sto a viac oddelení. Hovorca SIS Branislav Zvara pre TREND.sk povedal, že takéto „odhady a dedukcie“ o počte oddelení sú nesprávne. „Obraz nášho skutočného fungovania je diametrálne iný, podstatne lepší, ako ste ho nesprávne dedukovali,“ dodal B. Zvara s dôvetkom, že podrobnosti o organizačnej štruktúre sú utajené.

Presnú štruktúru SIS nepriamo schvaľuje vláda, pretože počet oddelení, sekcií a odborov vychádza zo štatútu tajnej služby, o ktorom ministri rokujú. Bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS) vraví, že SIS nemusí mať natoľko bujnú organizáciu, ako sa dá nepriamo vyvodiť z verejných dát. „Skôr ide o desiatky oddelení, nie o stovky,“ povedal pre TREND.sk Ľ. Galko.

Zdroj: Danglár

Vlani skončili v zisku, najviac míňajú na ľudí

Na personálny aparát SIS míňa najväčšiu časť z rozpočtu. Vlani zo schváleného rozpočtu 41,5 milióna eur tvorili mzdy, odvody či odmeny 32,8 milióna eura, teda takmer štyri pätiny rozpočtu. Zo zvyšných 8,7 milióna eur platila tajná služba nákup tovarov a investovala do techniky. Na tie vlani minula tajná služba takmer tri milióny eur, prevažnú časť na zabezpečenie šifrovania. Okrem toho v správe o záverečnom účte priznáva čiastkovú obmenu informačných technológií, rekonštrukciu nehnuteľností a obmenu opotrebovaných zariadení a áut.

Vlani minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) viackrát SISke schválil zvýšenie rozpočtu. Celkovo tak minula asi 46,2 milióna eur, čo je takmer päť miliónov nad pôvodne schváleným rozpočtom. Na spravodajskú činnosť z toho išlo celkovo 28,4 milióna eur, zabezpečovanie informácií pre bezpečnostné previerky zhltlo 2,9 milióna eur. Na „podporné činnosti“ išlo takmer 15 miliónov eur.

Tajná služba podľa zákona môže mať vyčlenené aj „osobitné finančné prostriedky,“ čo sú náklady a tržby napríklad z podnikania krycích firiem či peniaze na nákup a údržbu konšpiračných nehnuteľností alebo príjmy z ich prenájmu. Zo zverejnených výkazov sa nedá vyčítať, koľko peňazí vlani tajná služba takto použila a zarobila, no v celkovej sume príjmov a výdavkov započítané sú. „Vo zverejnených výkazoch sú kumulatívne zahrnuté aj osobitné finančné prostriedky,“ potvrdil pre TREND.sk B. Zvara.

Celkovo vlani SIS „utŕžila“ 62,2 milióna eur a jej náklady boli takmer 62 milióna eur, teda keby bola firmou, tak by skončila v zisku asi 194-tisíc eur. V roku 2012 bola jej strata ešte dva milióny eur, pretože takmer 59-miliónové výnosy nestačili na pokrytie nákladov vo výške 61 miliónov eur.

Prečo sa účtovné výnosy nezhodujú so sumou, ktorú SIS čerpala zo štátneho rozpočtu? Hovorca tajnej služby B. Zvara vysvetľuje, že rozdiely sú spôsobené pravidlami účtovania a vykazovania majetku, pretože v niektorých prípadoch neexistuje súvzťažnosť medzi rozpočtovým výdavkom a nákladom alebo výnosom.

„Ide o prípady, kedy rozpočtové výdavky nie sú nákladmi, napríklad obstaranie dlhodobého majetku alebo materiálu na sklad,“ vysvetľuje B. Zvara. Ako príklad uvádza aj odpisovanie budov či iného dlhodobého majetku (napríklad drahé informačné technológie) alebo rozpúšťanie a vytvárania rezerv.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy odpočúvanie, rozpočet, SIS, tajné služby