Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Vydarený ťah Petra Kažimíra

21.03.2017, 06:00 | Filip Obradovič | © 2017 News and Media Holding

Bude to už takmer rok, čo minister financií Peter Kažimír sľúbil, že sa pokúsi obsadiť pozíciu hlavného ekonóma, ktorý by okrem iného dozeral na reformu Hodnota za peniaze. Stolička zrazu zostala prázdna, keď Martin Filko tragicky zahynul na Dunaji. Média spolu s autorom tohto textu boli netrpezlivé a čakali ráznejšiu akciu zo strany P. Kažimíra. Už len z obavy o osud projektu Hodnota za peniaze, ktorý má ambíciu zaviesť do rozhodovania politikov novú kultúru.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

 

No jedným dychom treba dodať, že v skutočnosti až teraz sa črtá najlepšia možná osobnosť, ktorá nielenže má oprávnene kredit a autoritu u svojich kolegov ekonómov, politikov či novinárov, ale ešte je aj spoluautorom spomínanej reformy. O pár mesiacov bude voľný na trhu jeden z najrešpektovanejších ekonómov na Slovensku Ľudovít Ódor.

Dve základné otázky

Ľ. Ódor začínal svoju kariéru v súkromnom bankovom sektore, do služieb štátu nastúpil v roku 2003 na pozíciu riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) a hlavného ekonóma ministerstva financií. Bol to on, ktorý z IFP urobil na pomery štátu renomovanú inštitúciu, v ktorej mladí vzdelaní ľudia chcú pracovať a ktorá sa snaží do politickej debaty plnej pochybných záujmov vtesnať argumenty postavené na tvrdých dátach. Neskôr bol členom Bankovej rady v Národnej banke Slovenska, poradcom ministra financií Ivana Mikloša a premiérky Ivety Radičovej od roku 2010 do roku 2012, kedy ho národná rada zvolila za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Neprehliadnite

Ekonóm je spoluautorom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti rovnako ako P. Kažimír. Zákon zaviedol dlhovú brzdu, aby politici pod hrozbou tvrdých sankcií nezadlžovali krajinu.

Päťročný mandát člena rozpočtovej rady sa Ľ. Ódorovi končí na konci júna tohto roka. Ak príjmeme fakt, že základom dobre fungujúceho štátu sú profesne zdatní a morálne podkutí ľudia, mali by nás v súvislosti s jeho odchodom z RRZ zaujímať odpovede na dve základné otázky. Kto ho vo funkcii nahradí a kam budú smerovať jeho ďalšie kroky?

Čaká sa na príchod Horvátha

Nástupcu Ľ. Ódora nominuje prezident republiky Andrej Kiska. Naposledy sa výmena člena rozpočtovej rady udiala pred dvoma rokmi. Vtedy za renomovaného a na verejnosti známeho ekonóma Michala Horvátha pôsobiaceho napríklad na univerzitách v Oxforde či v Yorku prišla profesorka a prorektorka Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová. Jej nomináciu schválila Národná rada SR na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha. Kto očakával prílišnú nevýraznosť zo strany A. Čaplánovej smerom navonok, nemýlil sa. Jej všetky verejné vystúpenia možno spočítať na jednej ruke. Publicistické texty, v ktorých sa vyjadruje k akýmkoľvek témam v oblasti verejných financií, nie sú známe. Presnejšie neexistujú.

Najviditeľnejšou osobnosťou Rady je naopak Ľ. Ódor, ktorý sa už len prostredníctvom svojich blogov častokrát bez servítky, ale zároveň vecne, vyjadruje ku všetkým kľúčovým témach v danej oblasti. Od spôsobu ozdravovania verejných financií, (ne)napĺňanie rozpočtových cieľov vlád až po nerozumné nápady akým je aj investičná výnimka pri dlhovej brzde.

Pre reputáciu ale aj budúcnosť nezávislej inštitúcie, akou je rozpočtová rada, sa doslova žiada, aby jeho nástupca pokračoval v takto nastavenom tempe.

Existuje veľká šanca, že tak aj bude. M. Horváth je totiž jediným (už bývalým) členom RRZ, ktorý môže byť zo zákona opätovne zvolený. Je vysoko pravdepodobné, že ak by sa ktokoľvek pýtal na názor Ľ. Ódora, sám by povedal jeho meno. Preto možno očakávať, že prezident A. Kiska nebude zbytočne špekuľovať a nominuje M. Horvátha na miesto Ľ. Ódora.

Ódor ku Kažimírovi

V januári tohto roka sa Ľ. Ódor stal členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne. Mnohí sa tak nazdávali, že po tom, čo mu vyprší členstvo v RRZ jeho kroky budú smerovať do súkromného sektora. Ak by sa tak skutočne stalo, bolo by to len z núdze, pretože on sám verejne deklaroval, že by rád zostal pracovať pre štát už len kvôli reforme Hodnota za peniaze. V lete minulého roka v rozhovore pre TREND povedal: „Ak chcem, aby sa nejaký projekt zrealizoval, rád by som priložil ruku k dielu. Moje funkčné obdobie v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa končí budúce leto. Ak budú dobré okolnosti a budem vidieť, že projekt má naďalej zmysel v tom politickom ohraničení, ktoré existuje, tak budem hľadať spôsoby, ako sa do projektu Hodnota za peniaze zapojiť. Záleží mi na tom.“

Za rok fungovania projektu Hodnota za peniaze sa dá relevantne zhodnotiť jeho zmysluplnosť a politická podpora. V skratke, projekt žije, pomerne rýchlo po zložení vlády vznikol Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií, ktorý vedie tretí spoluautor reformy Štefan Kišš. Prvé kolo revízie výdavkov v zdravotníctve, informatizácii či doprave napriek snahe úradníkov malo nedostatky v podobe politickej podpory zo strany niektorých politikov, najmä v rezorte dopravy. Čo sa odzrkadlilo aj na konečných výstupoch formulovaných priamo v štátnom rozpočte. Ale práve posledné mesiace a týždne ukázali, že minister financií stojí za svojimi analytikmi. Dobre to ilustruje posledná verejná debata o prešovskom obchvate, do ktorej sa napokon zapojil aj prezident A. Kiska. Behom dvoch dní na popud Kažimírových analytikov sa v projekte za 900 miliónov eur dokázala nájsť úspora vyše dvoch stoviek miliónov.

Niet sporu o tom, že prítomnosť skúseného Ľ. Ódora, ktorý by projekt Hodnota za peniaze z pozície hlavného ekonóma obsluhoval nielen odborne ale aj smerom k politikom, by bola veľkým prínosom. Otázka teda nestojí tak, či by ku Kažimírovi mal ísť, ale prečo by minister financií chcel spolupracovať s človekom, ktorý posledné roky častokrát pôsobil ako vecný kritik jeho politiky. Jeden z dôvodov je, že práve preto.

Dobrá správa pre Slovensko

P. Kažimír je ostrieľaný politik, rozumie tomu, že ak spolupracuje tiež s ľuďmi, ktorí nie sú bezhlaví pritakávači, posúva sa on sám, prospieva to nálade otvorenosti na ministerstve a ešte z toho môže získať body na verejnosti. Ľ. Ódor neriskuje pri spolupráci s P. Kažimírom vôbec nič. Môže len získať tým, že jeho reforma dostane váhu a postupne stane sa prirodzeným nástrojom robenia politiky. Napokon to isté môže pomôcť aj P. Kažimírovi. Bol by to on ako politik, ktorý dal priestor kľúčovým ľuďom na robenie dôležitej reformy na jeho ministerstve a jeho meno by s ňou bolo automaticky spájané.

Je pravda, že obaja sú skôr partnermi, než by mal jeden nad druhým prevahu. Bude musieť z oboch strán prichádzať ku kompromisom, aby ich prípadná spolupráca mala pozitívne výsledky. Sú veľké témy, na ktorých môžu na seba narážať. Napríklad P. Kažimír dostal za úlohu vyjednať politickú podporu na investičnú výnimku pri dlhovej brzde, ktorá by zabezpečila peniaze na infraštrukturálne investície. Ľ. Ódor ako fiškálny jastrab je zásadne proti. Ale treba mať na pamäti, že obaja sú spoluautori ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ani minister financií nie je zrovna nadšený z myšlienky, že by ho pre chúťky podaktorých míňať na výstavbu ciest mal teraz roztrhať na kúsky.

Určite by sa dalo nájsť kopec dôvodov, prečo by toto duo nefungovalo. Dôležitejšie a prospešnejšie pre spoločnosť by však bolo, aby našli spoločnú reč a dohodli sa. Ak by minister financií skutočne ponúkol relevantnú pozíciu Ľ. Ódorovi, bol by to zo strany P. Kažimíra vydarený ťah a dobrá správa pre Slovensko.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

Tagy Hodnota za peniaze, Ľudovít Ódor, Martin Filko, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť